Filtrovať podľa kategórie
Profesor Roman Holec podčiarkuje, že každá naša dedinka bola prepojená s nejakým šľachtickým rodom a mala tým pádom väzby na polovicu Európy.
Po zdraví a rodine je práve domov tou ďalšou oblasťou, ktorá má pre nás mimoriadnu hodnotu a význam.
SPŠ dopravná Trnava je nadregionálnou školu, ktorá pripravuje absolventov pre oblasť techniky, prevádzky a ekonomiky v doprave a telekomunikáciách.
Celkovo by tak vycvičila už 60-tisíc vojakov.
Informoval o tom šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Nemecký kancelár zároveň vyzval ostatné európske krajiny na zvýšenie objemu dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Útok bol zrejme uskutočnený riadenými strelami od západných spojencov.
Poľnohospodárov znepokojujú nízke zárobky, rastúce náklady i byrokratická záťaž.
Ukrajinský ombudsman povedal, že to bola 50. výmena zajatcov od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie.
„Výsledky - no, môžete ich vidieť sami. Povedať, že dosiahli významný úspech, by bolo nepravdivé," dodal.
1.2.2024 (SITA.sk) – Vytesňujeme všetko uhorské, habsburské a československé, a potom si myslíme, že sme bezdejinný národ. Uviedol to historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Roman Holec v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.
Problémom sú podľa neho nielen vyjadrenia niektorých maďarských politikov, ktorí volajú po návrate tzv. Veľkého Uhorska, ale aj my sami sa vytláčame z dejín, ktoré sú aj naše.
„Démonizujeme a vytláčame celú našu minulosť a dištancujeme sa od panovníkov, šľachty a rôznych historických procesov, ktoré boli aj naše a odohrávali sa na tomto území,“ povedal Holec.
Myšlienky o vlastnej bezdejinnosti nás potom podľa neho nútia k dvom alternatívam. Jednak si konštruujeme a vymýšľame vlastné dejiny, a zároveň upadáme do veľkých komplexov a depresií, že sme bez histórie. „Jedno ani druhé, pochopiteľne, nie je tou správnou cestou,“ zdôraznil.
Historik podčiarkuje, každá naša dedinka bola prepojená s nejakým šľachtickým rodom a mala tým pádom väzby na polovicu Európy. Slovensko vždy bolo súčasťou Európy a v tej by malo aj zostať a k nej sa hlásiť, prízvukuje. Slovensko tvorilo po Budapešti druhú ekonomicky najvyspelejšiu časť Uhorska.
Historik poukazuje na to, že aj keď sa v Uhorsku všetko politizovalo z etnického hľadiska, v otázkach ekonomiky bolo veľmi liberálne a týkalo sa to daní aj možnosti podnikania. Devätnáste storočie bolo spojené s masívnou výstavbou železníc a 95 percent našich dnešných železníc bolo postavených ešte za čias Uhorska. „Aj to je naše uhorské dedičstvo, ktoré nevedomky užívame každý deň,“ dodal Holec.
Používanie výrazov „uhorský“ alebo „maďarský“ je podľa neho problém nielen terminologický, ale aj politický. „Aj z nemaďarských jazykov sa vytráca táto rozlišovacia schopnosť, lebo kedysi dokázali aj v angličtine, nemčine či ruštine rozlišovať medzi Maďarom a Uhrom, čo sa už teraz stráca,“ poukázal Holec.
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2024/02/avizo-holec.mp4
Viac k témam: Historik, Video podcast Okno do sveta
Zdroj: SITA.sk – Ako národ máme bohatú históriu, len ju vytesňujeme a odmietame, tvrdí historik Holec (video) © SITA Všetky práva vyhradené.