Filtrovať podľa kategórie
Progresívci chcú spraviť všetko pre to, aby tieto strany nedostali možnosť otočiť kormidlom našej zahraničnej politiky.
K Dunaju dobehol na 19. mieste v kategórii zmiešaných tímov.
V našom tele sa nachádza množstvo orgánov, ktoré vzájomne spolupracujú a umožňujú nám viesť plnohodnotný život. Ale viete, že existujú orgány, ktoré nie sú nevyhnutné pre naše...
Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
V prípade preukázania viny pred súdom hrozí menovanej trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Rusi sa pokúšali získať stratené pozície naspäť.
Nech sa poslanci, ale aj slovenská spoločnosť konečne dozvie detaily z toho, čo sa tu deje, uviedol predseda Hlasu-SD.
Finančnú kompenzáciu mestám a obciam ponúkol Ľudovít Ódor ako riešenie zlej finančnej situácie.
Slovensku sa opäť darí a dostávame sa späť medzi rozvinuté európske krajiny, hovorí analytik.
Vyhlásenie predsedu strany Hlas-SD sa zakladá na vyjadreniach Uhríka o vystúpení Slovenska z NATO.
21.8.2023 (SITA.sk) – Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka považuje za smutné a nebezpečné, že v slovenskej politike aktuálne pôsobia aj predstavitelia a strany, ktoré by v roku 1968 boli schopné podpisovať pozývacie listy do ruskej Moskvy a taktiež Slovensko zbavovať slobody a samostatnosti.
Hnutie tak chce urobiť všetko pre to, aby politici, ktorí podporujú Ruskú federáciu, nedostali možnosť „otočiť kormidlom našej zahraničnej politiky“ a zároveň nedostali možnosť zostavovať koalíciu po septembrových parlamentných voľbách.
„Kto iný, ako Slovensko a krajiny strednej a východnej Európy, ktoré zažili útlak zo strany Sovietskeho zväzu, neslobodu, ale aj priamo vojenskú inváziu, by mal v čase ruskej agresie na Ukrajine podporovať ukrajinský boj za slobodu, za suverenitu a za ich možnosť zvoliť si vlastnú budúcnosť presne tak, ako sme to pred 55 rokmi chceli my v Československu,“ uviedol Šimečka v pondelok pre médiá.
Zobraziť fotogalériu k článku:
21. august 1968 (fotografie)
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Viac k témam: August 1968, Okupácia Československa, Predčasné voľby na Slovensku 2023, Predseda strany Progresívne Slovensko, rusko-ukrajinský konflikt, Sovietsky zväz
Zdroj: SITA.sk – Na Slovensku sú aj strany, ktoré by podľa Šimečku boli schopné v roku 1968 podpisovať pozývacie listy do Moskvy © SITA Všetky práva vyhradené.