29.2.2024 (SITA.sk) – Pozastavenie účinnosti zákona alebo jeho jednotlivých ustanovení je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu Ústavný súd SR pristupuje výnimočne. Zdôraznil to v odôvodnení uznesenia k novele Trestného zákona, ktorým rozhodol o pozastavení účinnosti niektorých jej častí.

Zároveň v tejto súvislosti uvádza, že uplatnenie napadnutej novely by mohlo ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb.

Práva a slobody poškodených i stíhaných osôb

„Ústavný súd už uviedol, že nepozastavenie účinnosti napadnutej novely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku. V zložitosti aplikácie trestného práva, kde je dôkladne potrebné skúmať časové súvislosti aplikácie Trestného zákona vrátane súbehov trestných činov, by znamenalo nielen ohrozenie ľudských práv, ale, ak vnímame stabilitu trestného práva a funkčnosť trestnej justície ako samostatnú hodnotu hodnú ochrany, tak hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v ohrození tejto hodnoty,“ zdôraznil súd.

Podľa ústavného súdu v tejto súvislosti prevažuje záujem na pozastavení účinnosti článku I napadnutého zákona, pretože „jeho uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody adresátov právnych noriem v ňom obsiahnutých a spôsobiť vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu v dôsledku narušenia efektívneho a účinného systému trestnoprávnej ochrany ústavou chránených hodnôt, ako aj právnej istoty osôb, ktorých sa napadnutý zákon týka„.

Úpravy trestných sadzieb a presadzovanie trestov

Spomenutý článok jedna zhŕňa napríklad úpravy trestných sadzieb a presadzovanie trestov ako domáce väzenia alebo preferenciu ukladania peňažných trestov.

Ústavný súd tiež rozhodol o pozastavení účinnosti bodov 39 a 134 článku II novely. Prvý menovaný sa týka používania nezákonných dôkazov v prospech obvinených a druhý spätného posudzovania dohôd o vine a treste.

Ohľadom využívania nezákonných dôkazov ústavný súd konštatuje, že „samotná okolnosť pripustenia významného protiprávneho prvku na účel trestného procesu, ktorý je reakciou štátu na závažnú protiprávnosť v podobe spáchania trestného činu, a jej možné konzekvencie vyvolávajú potrebu zabrániť účinnosti pred meritórnym posúdením veci“.

Zásah do právnej istoty

Zásahy do dohôd o vine a treste zo strany ministra spravodlivosti zase podľa ústavného súdu znamená zásah „do právnej istoty nastolenej právoplatne (definitívne) ukončenými trestnými konaniami“.

„Zásah do trestných konaní právoplatne ukončených schválením dohôd o vine a treste narúša právnu istotu o právoplatne uzavretých hmotnoprávnych otázkach viny a trestu a nesie so sebou potenciál prísnejšieho trestného postihu,“ zdôrazňuje súd.

Ústavný súd rozhodol o pozastavení aj v súvislosti s článkom XVII novely, ktorý mení ustanovenia ohľadom trestu prepadnutia majetku právnických osôb. V tomto prípade takisto konštatuje „nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu v dôsledku narušenia efektívneho a účinného systému trestnoprávnej ochrany dôležitých ústavou chránených hodnôt, ako aj právnej istoty osôb“.

Viac k témam: Novela Trestného zákona, Súdy
Zdroj: SITA.sk – Uplatnenie ustanovení novely Trestného zákona by mohlo ohroziť práva a slobody poškodených i stíhaných osôb © SITA Všetky práva vyhradené.