7.10.2026 (SITA.sk) – Slovensku budú v nasledujúcich desaťročiach čoraz viac chýbať pracovníci.

Kým diskusii o konkurencieschopnosti dominujú ceny energií, investície či dane, s postupným starnutím pracovnej sily rastie význam ďalšieho faktora – zdravia. Čím menej ľudí bude na trhu práce, tým dôležitejšie bude, ako dlho na ňom dokážu zostať zdraví a ekonomicky aktívni. Upozorňuje na to aj popredná britská zdravotná ekonómka Anita Charlesworth CBE, ktorá počas vlády Tonyho Blaira pôsobila ako riaditeľka verejných výdavkov na britskom ministerstve financií a dnes je hlavnou ekonomickou poradkyňou The Health Foundation.

Zlé zdravie stojí ekonomiku viac, než vidno v rozpočte

Slovensko vstupuje do obdobia výrazného starnutia populácie so slabšími zdravotnými výsledkami ako väčšina európskych krajín. Stredná dĺžka života na Slovensku je o 3,1 roka kratšia ako priemer EÚ a na novú modernú liečbu čakajú slovenskí pacienti v priemere 797 dní – približne o sedem mesiacov dlhšie, než je európsky priemer[1].

Horšie zdravie však neznamená len vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Jeho účet je oveľa širší – častejšie absencie, nižšia produktivita či skorší odchod ľudí z trhu práce. Sú to náklady, ktoré v rozpočte zdravotníctva nevidno, no slovenskú ekonomiku napriek tomu výrazne zasahujú. V čase, keď bude pracovníkov ubúdať, sa pritom každý človek, ktorý dokáže zostať dlhšie zdravý a ekonomicky aktívny, stáva ešte dôležitejším.

„V starnúcich ekonomikách už nestačí hovoriť iba o tom, koľko ľudí máme na trhu práce. Rovnako dôležité je, ako dlho dokážu zostať zdraví, produktívni a ekonomicky aktívni. Investície do zdravia populácie preto nie sú iba otázkou zdravotnej politiky. Ovplyvňujú produktivitu, verejné financie aj schopnosť krajiny dlhodobo rásť,“ zdôrazňuje Anita Charlesworth CBE, ktorá 7. októbra vystúpila v Bratislave ako hlavná zahraničná hostka odbornej diskusie o zdraví pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo s podporou Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na rezidencii veľvyslanca.

Aký veľký môže byť tento skrytý účet, ukazujú dáta aj z Veľkej Británie. Podľa The Health Foundation by britská ekonomika mohla získať až 57 miliárd libier dodatočného ročného ekonomického výstupu, ak by sa zdravie populácie v produktívnom veku vrátilo na úroveň z roku 2014, najmä vďaka tomu, že by viac ľudí mohlo pracovať[2]. Zdravie pracovnej sily tak nie je len otázkou zdravotníctva, ale aj ekonomického výkonu krajiny.

Modernizovať slovenský priemysel nestačí, ak nebude mať kto pracovať

Slovensko dnes podporuje firmy, investuje do modernizácie priemyslu a hľadá spôsoby, ako udržať jeho konkurencieschopnosť. Ani tieto opatrenia však nemusia stačiť, ak priemysel narazí na oveľa základnejší problém – nedostatok ľudí, ktorí v ňom budú pracovať. O to dôležitejšie bude, v akom zdraví zostane pracovná sila, ktorú Slovensko už má.

Do roku 2050 majú na jedného seniora pripadať menej ako dvaja ľudia v produktívnom veku[3]. Demografická zmena zasiahne aj odvetvia, na ktorých slovenská ekonomika stojí. V priemysle pracuje každý štvrtý zamestnaný Slovák[4], pričom ľudia mladší ako 25 rokov tvoria iba 4 % jeho pracovníkov[5]. Veľká časť pracovnej sily, od ktorej bude slovenský priemysel závisieť aj o desať či pätnásť rokov, je teda na trhu práce už dnes.

Prognózy tak naznačujú dvojitý tlak: pracovníkov bude ubúdať a o to dôležitejšie bude udržať v dobrom zdraví tých, ktorých Slovensko už má. Ekonomické dôsledky chorôb pritom vidno už dnes. Príkladom je cukrovka 2. typu: predčasné úmrtia na toto ochorenie pripravujú slovenskú ekonomiku ročne o ekvivalent až 3 190 pracovných miest na plný úväzok[6].

„Náklady zlého zdravia nekončia v zdravotníctve. Ak pribúda ľudí žijúcich so závažnými ochoreniami, dôsledky sa prejavia aj na trhu práce, vo verejných službách a vo verejných financiách. Pri investíciách do zdravia sa preto musíme pozerať aj na to, či pomáhajú ľuďom zostať dlhšie zdravými a ekonomicky aktívnymi,“ vysvetľuje Charlesworth.

Menej pracovníkov znamená väčšiu hodnotu každého zdravého človeka

Investovať do zdravia neznamená investovať iba do nemocníc či samotnej liečby. Znamená to vytvárať podmienky, aby ľudia ochoreli neskôr, aby sa choroby zachytili včas a aby mali prístup k účinnej liečbe, ktorá im umožní zostať čo najdlhšie v dobrom zdraví.

Na potrebu pozerať sa na zdravie ako na dlhodobú investíciu upozorňuje aj profesor Róbert Babeľa, spoluautor indexu Healthcare Financial Sustainability Index: „Slovensko dnes investuje do modernizácie priemyslu a hľadá spôsoby, ako podporiť jeho konkurencieschopnosť. Ak však bude pracovníkov ubúdať, rovnako dôležité bude investovať do zdravia ľudí, na ktorých bude ekonomika stáť. Prevenciu, včasnú diagnostiku a účinnú liečbu preto potrebujeme vnímať nielen ako výdavok zdravotníctva, ale aj ako investíciu do budúcej pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska.“

V ekonomike, ktorej bude ubúdať pracovníkov, nebude rozhodovať len to, koľko nových ľudí dokáže Slovensko získať. Rovnako dôležité bude, ako dlho dokáže udržať v dobrom zdraví a na trhu práce tých, ktorých už má.

[1] OECD (2025), Zdravotný profil krajiny – Slovensko 2025.
OECD – Zdravotný profil krajiny 2025: Slovensko

[2] The Health Foundation (2026), Health as an economic asset: Unlocking the economic potential of the UK’s working-age population.
The Health Foundation – Health as an economic asset

[3] Babeľa R., Kočiš M. (2025), Healthcare Financial Sustainability Index 2025, Project HealthCare.
Project HealthCare – Healthcare Financial Sustainability Index 2025

[4] Štatistický úrad SR (2026), Zamestnanosť vo 4. štvrťroku a v roku 2025.
Štatistický úrad Slovenskej republiky

[5] Eurostat (2024), Employed persons by detailed economic activity (NACE Rev. 2 two-digit level).
Eurostat

[6] Babeľa R., Polák P., Potúček P. (2025), Government-centric fiscal analytical framework for evaluating burden of disease: Diabetes mellitus, Project HealthCare.
Project HealthCare – Diabetes mellitus report

Informačný servis

Viac k témam: PR
Zdroj: SITA.sk – Slovensku budú pracovníci chýbať čoraz viac. O budúcnosti ekonomiky rozhodne aj ich zdravie, upozorňuje popredná britská zdravotná ekonómka © SITA Všetky práva vyhradené.