13.12.2019 (Webnoviny.sk) – Využívanie jadrovej energie bude súčasťou boja krajín Európskej únie proti klimatickej kríze. Taký je výsledok dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, ktorého hlavnou témou boli plánované zmeny v európskom hospodárstve, smerujúce k jeho úplnej alebo aspoň takmer úplnej uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Výslovné spomenutie jadrovej energetiky ako súčasti tohto plánu bolo podmienkou Českej republiky, Maďarska a Poľska na to, aby tento plán schválili. Jeden z členov tohto východoeurópskeho odbojného tria, Poľsko, plán napriek tomu nepodporil, no ani ho nevetoval a tým umožnil jeho prijatie.

Energetická bezpečnosť

Podľa výsledného dokumentu si Európska rada „uvedomuje potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť členských krajín a rešpektovať ich právo na to, aby si sami zvolili svoj energetický mix a vybrali tie najvhodnejšie technológie“. „Niektoré krajiny deklarovali, že ako súčasť ich národného energetického mixu využívajú jadrovú energiu,“ uvádza sa v dokumente.

S vedomím, že prelomiť hroziace veto troch východoeurópskych krajín, ktoré zablokovali dohodu o postupnom prechode na uhlíkovú neutralitu už na júnovom summite, bude nesmierne ťažké, predstavila nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen už v stredu takzvaný „Európsky zelený údel“. Ide o dohodu, v rámci ktorej chce dať EÚ sto miliárd eur na pomoc tým členským krajinám EÚ, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív.

Využívanie jadrovej energie

Aj tak nebolo dlho isté, či to Prahu, Varšavu a Budapešť presvedčí. V tom, aby bolo v záveroch summitu ako súčasť boja proti klimatickej kríze spomenuté aj využívanie jadrovej energie, mali východoeurópske štáty prirodzenú podporu Francúzska, ktorého energetika je založená z veľkej časti na jadre.

„Jadro je súčasťou plánu. Krajiny, ktoré sú závislé len na uhlí, nebudú schopné prejsť z večera na ráno len na obnoviteľné zdroje,“ hovoril už pred summitom francúzsky prezident Emmanuel Macron.

V piatok po skončení summitu sa bránil, že to nebol on, kto do výslednej dohody „prepašoval“ zmienku o jadre: „Toto explicitné spomenutie jadra požadovala Česká republika a Poľsko. Ja som to nepotreboval. Je ale pravda, že nemôžeme požadovať od krajín, ktorých domáca produkcia závisí zo 60 či 70 percent na uhlí, aby prešli z večera na ráno na obnoviteľné zdroje,“ zopakoval Macron.

Viacero krajín nesúhlasilo

Výsledky summitu si pochvaľoval český premiér Andrej Babiš: „Jadrová energia je čistá energia. Neviem, prečo s tým niektorí ľudia majú problém.“ Pridal sa aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý vyhlásil, že bez jadrových elektrární by EÚ nebola schopná dosiahnuť vytýčené zmeny.

S plánom vyslovene spomínať jadrovú energiu pôvodne nesúhlasili viaceré krajiny, ktoré sa dlhodobo stavajú proti jadru, konkrétne Rakúsko, Nemecko či Luxembursko, nakoniec s tým však súhlasili.

Jadrová energetika je súčasťou energetického mixu v 14 z celkového počtu 28 členských krajín EÚ a na celoeurópskej úrovni sa podieľa na výrobe elektriny zhruba tridsiatimi percentami.

Ekológovia nadšení nie sú

Mnohí ekológovia z nej však – napriek jej nesporným výhodám v boji proti znižovaniu emisií – naďalej nie sú nadšení, a upozorňujú na riziko veľkých havárií, aké poznáme z Černobyľu či japonskej Fukušimy.

Navyše, hoci sa členské krajiny EÚ nakoniec na pláne na prechod k bezuhlíkovej ekonomike dohodli, odborníci varujú, že EÚ je momentálne veľmi ďaleko od toho, aby sa jej podarilo splniť ciele, ktoré si sama v tomto smere vytýčila.

V stredu to na medzinárodnej konferencii o klimatických zmenách v Madride priznala aj Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Podľa EEA, ak zostanú opatrenia v boji proti vypúšťaniu skleníkových plynov také, aké jednotlivé členské štáty EÚ momentálne deklarujú, do roku 2030 sa zníži množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do atmosféry z územia krajín EÚ oproti úrovni z roku 1990 len o tridsať percent.

Klimatická kríza

Únia, ktorá sa rada vidí v úlohe svetového lídra v oblasti boja proti klimatickej kríze, si pritom stanovila za cieľ znížiť toto množstvo do roku 2030 nie o 30, ale o 40 percent. Aj tento cieľ pritom mnohí odborníci označovali ako slabý a žiadali, aby sa únia zaviazala až k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, pretože ani zníženie o 40 percent by podľa nich nemuselo zabrániť dnes ešte nepredstaviteľným zmenám klimatickej situácie na Zemi.

„Súčasné trendy ukazujú, že v oblastiach ako znižovanie emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej efektivity a zvyšovania podielu obnoviteľnej energie sa pokrok spomaľuje. Výhľadovo, súčasná miera pokroku nebude dostatočná na splnenie cieľov vytýčených pre roky 2030 a 2050,“ priznala v aktuálnej správe EEA.

Viac k témam: jadrová energia, summit Európskej únie, uhlíková stopa
Zdroj: Webnoviny.sk – V boji proti klimatickej kríze bude využívaná jadrová energia © SITA Všetky práva vyhradené.