28.4.2020 (Webnoviny.sk) – Online priestor je zrejme jediným miestom, ktoré nie je ohrozené koronavírusom. Okrem zábavy by sme ho preto mali využiť aj na kroky, ktoré nám v tejto situácii dokážu pomôcť. Príkladom je aj Virtualtechsummit, jedna z prvých virtuálnych krízových konferencií v strednej Európe. Do virtuálnych debát o koronavíruse a jeho dopadoch sa zapojilo 31 krajín sveta. Výsledkom je v praxi využiteľná informačná platforma slúžiaca pre inšpiráciu, iniciatívne nápady a návrhy na riešenia pre zavádzanie štátnych opatrení či lepšie zvládnutie každodenného života a dôsledkov, ktoré pandémia prinesie.

Za myšlienkou prvej virtuálnej konferencie stojí spoločnosť Techsummit Events®. Tá má vo svojom portfóliu už viacero úspešných konferencií, Virtualtechsummit je však jedinou svojho druhu v strednej Európe. „Situácia, ktorú koronavírus priniesol, mala nielen na Slovensku, ale aj vo svete, rýchly spád. Na problémy a dôsledky, ktorých intenzitu ešte len pocítime, neboli dostatočne pripravené ani najvyspelejšie štáty sveta. Výmena informácií a postupov, ktoré sa v praxi osvedčili, sú preto jedinou zbraňou, ktorú môžeme v boji proti koronavírusu použiť. Učiť sa pritom treba od najlepších, preto sme zorganizovali konferenciu, ktorá vďaka špičkovým svetovým odborníkom prilákala divákov z 31 krajín sveta,“ hovorí Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá založila eventovú platformu Techsummit Events®, a zároveň by z pohľadu päťročného pôsobenia v inováciách rád zdôraznil, že práve takéto iniciatívy by mohli prepájať praktické inovácie a výmenu know-how spolu s odbornou komunitou.

Konferencia Virtualtechsummit sa konala 15. a 16. apríla 2020 a bola rozdelená do niekoľkých tematických diskusných panelov. Okrem špičkových spíkrov sa jej mohol zúčastniť ktokoľvek, kto má chuť dozvedieť sa o situácii a dôsledkoch koronavírusu viac. Vstup na konferenciu bol bezplatný a sledovatelia mali možnosť sa priamo pýtať otázky, ktoré ich zaujímajú.

Prvý konferenčný deň pozostával z dvoch panelov. Témou prvého z nich bola Kooperácia krajín a význam kohézie v čase pandémie COVID-19 – Krízový manažment krajiny – Líderstvo – Syntéza. Pohľad na zvládanie krízovej situácie na Slovensku sa v ňom konfrontoval s Talianskom, jednou z najviac postihnutých krajín koronavírusom. „Slovensko malo v porovnaní s Talianskom viacero varovaní, preto mohla byť aj naša národná reakcia pripravená lepšie,“ uviedol Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných a Európskych vecí SR. Spíkri sa zhodli v tom, že cieľom je dať ľuďom jednoznačné a jasné usmernenia, ktoré vzniknú súčinnosťou vlády a renomovaných médií. Koronakríza by sa mala stať príležitosťou na prispôsobenie sa hospodárskych štruktúr a budovanie spoločnosti zameranej na kreatívne zlepšovanie práce a života. Víziou je aj spájanie existujúcich zdrojov vo forme spolupráce medzi vládou, think tankami, výskumnými pracovníkmi a podnikmi. Jedno z opatrení navrhol aj Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „S cieľom eliminovať výšku dlhu v prípade budúcich kríz, vidím riešenie v zavedení dane do činností s vysokým rizikom. Spotrebitelia by tak predplatili spoločnosti potenciálny budúci dlh,“ uviedol Ladislav Miko.

Témou druhého panela bola Kooperácia krajín a význam kohézie v čase pandémie COVID-19 – Ekonomické konzekvencie, rýchle kroky – diskusia analytikov a ekonómov. Spíkri sa jednoznačne zhodli v tom, že dôsledky koronavírusu môžu byť väčšie, ako počas krízy v roku 2008. „Koronakrízu vnímam ako spúšťač hospodárskeho spomalenia, ktoré sme očakávali už dávnejšie. Treba sa pripraviť na to, že oživenie ekonomiky bude trvať niekoľko rokov,“ hovorí Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. „Momentálne zažívame príklad ponukového šoku – ľudia aj chcú pracovať, ale nemôžu. Výstrahou nám môže byť USA, kde v čase od decembra 2007 do marca 2009 prišlo o prácu 9 miliónov ľudí. Teraz v priebehu 3 týždňov skončilo na ulici až 16 miliónov ľudí bez práce! Situácia je vážna a niektorí tvorcovia európskej politiku ju, žiaľ, stále podceňujú,“ dodáva Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm poradenskej skupiny Mazars. K tvrdeniu sa pridáva aj Karina Kubelková, vedúca oddelenia Hospodárskej komory ČR: „Situácia je naozaj vážna, hrozí dokonca druhotná kríza, pretože niektoré štáty ako Španielsko či Taliansko, boli na tom zle už pred koronakrízou. A každým dňom sa neschopnosť platiť záväzky zvyšuje. Česká republika napríklad očakáva, že viac ako 60 % subjektov nebude schopných platiť svoje záväzky.“ Aktuálnym problémom je najmä finančná situácia štátu. Verejné financie mali byť prebytkové a teraz mali byť použité na ozdravenie ekonomiky. Tie však boli, aj napriek rokom ekonomickej prosperity, neustále schodkové. „Nemecký štátny rozpočet dosiahol prebytok 200 miliárd EUR, bavorský štát už desaťročia hospodári s vyrovnaným rozpočtom – tieto krajiny môžu peniaze hneď použiť, lebo ich reálne majú. Na Slovensku však nemôžeme peniaze tlačiť donekonečna. Ak nie sú kryté produktivitou práce, sú inflačné!“ upozorňuje Radovan Ďurana z Inštitútu hospodárskych a sociálnych štúdií INESS. K jeho názoru sa pridáva aj Viliam Páleník: „Euro je stále mladá mena a nemôže si dlhodobo dovoliť to, čo napríklad americký dolár. Namiesto toho treba nájsť amorálne výdavky, ktoré by reálne pomohli, a treba ich zrušiť aj za cenu ústavného zákona. Príkladom môže byť zrušenie poplatku za mýto či zníženie ceny elektriny, ktorá je na Slovensku jedna z najvyšších v EÚ. Tým by sme ušetrili peniaze domácnostiam aj firmám, čím by sa všetky slovenské podniky stali konkurencieschopnejšie aj na vonkajšom trhu.“ Podľa Vladimíra Vaňa je dôležitá aj spolupráca verejného a súkromného sektora. Verejný sektor má totiž vďaka ECB prístup k neobmedzenej likvidite a tú treba, aspoň na obdobie najhoršej krízy, sprístupniť súkromnému sektoru. „Potrebné je konať rýchlo, pretože túto situáciu by sme mohli prirovnať k mozgovej príhode. Každá ďalšia stratená sekunda prináša fatálnejšie následky,“ uvádza ako príklad Vaňo. Na krízu sa však môžeme pozerať aj z iného – skôr výhodného hľadiska. „Vplyvom krízy sa trh vyčistí. Slabšie subjekty zaniknú, silné pretrvajú, a zároveň sa vytvorí priestor pre vznik nových,“ uvádza Vaňo, ktorého zároveň dopĺňa aj Kubelková: „Nie je efektívne zachrániť každú jednu firmu. Okrem toho je každá firma špecifická, preto na ich opätovné naštartovanie môžeme používať celú škálu opatrení a nielen riešenie týkajúce sa likvidity.“ Otázkou je, čo nastane po kríze? „Sústrediť by sme sa mali najmä na naše slabé miesta – zbytočne budeme mať silný hi tech sektor, ak máme slabé zdravotníctvo. Aj v tomto prípade nám opäť môže byť príkladom USA. Sústrediť by sme sa mali na obyvateľov v znevýhodnených komunitách a na vzdelávanie, pretože ak chceme byť lídrom v hi tech sektore, toto musíme mať zvládnuté na 100 %,“ uvádza Vaňo. K predikcii sa pridáva aj Radovan Ďurana, ktorý sa na situáciu pozerá skôr z iného pohľadu: „Obávam sa, že nie sme v pozícií, kedy si budeme môcť vyberať, preto som rád, že napríklad v automobilkách vyrástla nová generácia s know how. Títo ľudia ovládajú nové manažérske zručnosti, majú kompetencie a práve ich odchod z týchto firiem bude zdrojom nového rastu. Úlohou štátu však bude vytvoriť podmienky na uvoľnenie pracovného sektora, pretože nemôžeme schopných pracovníkov nútiť byť len zamestnancami. Ďalším, nadväzným, krokom by potom mala byť náprava súdnictva a úprava obchodného práva.“ Debatu na záver uzavrel moderátor Štefan Vrátny, ktorý len dodal, že by sme sa z celej tejto situácie mohli poučiť nielen ekonomicky, ale aj sociálne a ľudsky.

Druhý konferenčný deň pozostával zo štyroch tematických častí. Medzi nimi bol aj diskusný panel Zdravotníctvo v kríze a Inovácie a technológie v kríze. Zdravotníctvo a informačné technológie sú teraz kľúčovými oblasťami a veľmi úzko spolu súvisia. Diskusií sa zúčastnili aj niekoľkí špičkoví odborníci a zástupcovia Ministerstva zdravotníctva až z Taiwanu, v spolupráci s ktorými sa organizátorom podarilo otvoriť otázku stálej spolupráce a kontinuálnej medzinárodnej výmeny skúseností, čo je rozhodne najväčším prínosom konferencie pre oblasť slovenského zdravotníctva. „Práve zanedbanie rozvoja vedy a inovácií rapídne znemožňuje našu schopnosť adekvátne reagovať na krízy. Na predikcie ich vývoja a zlepšenie kvality analytických výstupov vytváraných odborníkmi nestačí poznať len základné softvérové nástroje či štatistické balíky. Aj preto sa slovenské odhady šírenia COVID-19 ukázali ako úplne nespoľahlivé. Dôležité je preto konfrontovať sa a inšpirovať skúsenosťami iných, napríklad štátmi ako Nemecko, Taiwan či Izrael, ktorý je právom považovaný za krajinu s veľmi vyspelým ekosystémom pre výskum a inovácie so schopnosťou implementovať výsledky do praxe,“ hovorí moderátor diskusie, Ján Králik, expert na inovácie a zdravotníctvo. Kľúčový význam momentálne spočíva v našom členstve v EÚ, bez ktorého by bolo dnes Slovensko v oveľa horšej situácii. „Ako organizátorov nás mrzí, že túto jedinečnú príležitosť nevyužili na nadviazanie spolupráce a výmenu a zdieľanie informácií aj zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR či zástupcovia Úradu podpredsedu vlády SR,“ dodáva Čajko.

Ďalší diskusný panel sa venoval téme Hospodárstvo v kríze. Prognózy postavené na predpoklade dvojmesačného vypnutia ekonomiky, ktorých výsledkom by mal byť prepad HDP o 7 až 12 percent, vzbudzujú nepokoj u pracujúceho obyvateľstva, ale aj v podnikoch. Štát by mal preto konať čo najskôr. Problémom je chýbajúca štátna rezerva, ktorá plynie z dosahovania deficitného rozpočtu napriek stavu ekonomickej expanzie. „Ak má byť pomoc štátu dostatočne rýchla a objemná, tak to znamená, že bude aj drahá. Alternatíva neposkytnutia tejto pomoci bude však ešte drahšia. Žiaľ, ak z doteraz podaných žiadostí je polovica vyhodnotená ako nesprávne vyplnená, a ak sa naťahuje čas, kedy sa podnikateľom, a najmä malým živnostníkom, dostanú peniaze, tak to je jasný dôkaz toho, že pomoc štátu nebude dostatočne rýchla a nebude mať ani dostatočný objem,“ hovorí Ivan Mikloš, bývalý vicepremiér pre ekonomiku a minister financií SR, ktorý k nutnosti rýchleho konania ešte dodal: „Takže my sa nebavíme o tom, že máme dobré a zlé, alebo nákladné a lacné riešenia. My dnes máme len drahé a ešte drahšie riešenia. A nedostatočne rýchly a rozsiahly postup znamená väčší dlh a väčšie priame aj nepriame dôsledky nielen ekonomické, ale aj sociálne so všetkými súvislosťami.“

Posledným diskusným panelom bol Trh práce v kríze, ktorý ako dopad koronakrízy predpokladá výraznú transformáciu. Nevyhnutným krokom bude preto prijatie takých opatrení, ktoré prispejú k tvorbe podmienok a prostredia, kde sa bude apelovať najmä na rozvoj kreativity, kritického myslenia a experimentovania. „Táto kríza vo veľkej miere urýchli niektoré prebiehajúce procesy, najmä automatizáciu, robotizáciu a digitalizáciu ekonomiky, no hlavne pracovného trhu,“ hovorí Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm poradenskej skupiny Mazars. Práve kvôli zanedbaniu podpory vedy má Slovensko v týchto oblastiach veľmi citeľné rezervy. „Firmy sa snažia hľadať kreatívnych ľudí, ale tu ako krajina výrazne zaostávame za vyspelými krajinami,“ hovorí Roman Karlubík, prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Pridáva sa k nemu aj Libor Bešenvi, pomocný výkonný riaditeľ spoločnosti Xolution Europe: „Keď robíme nábor pracovnej sily, často dostávame otázky, aké zručnosti u ľudí hľadáme. Ale to, čo potrebujeme, nie je na slovenskom pracovnom trhu dostupné, pretože veci, ktorým sa venujeme, nie sú prítomné ani na univerzitách.“ Do praxe sa premietne aj potreba podpory lokálneho priemyslu, ale aj zapojenia umelej inteligencie. „Dôvod, prečo sme vytvorili How To Robot platformu je, aby zákazníci mali možnosť oboznámiť sa s týmto trhom a vidieť, čo je lokálne k dispozícii,“ hovorí Soren Peters, výkonný riaditeľ platformy How To Robot. Dopyt po tomto trhu však bude zároveň potrebné lokalizovať pomocou novej, špecifickej platformy.

Mimoriadne podnetnú konferenciu Virtualtechsummit by sa určite nepodarilo zorganizovať vďaka podpore streamingového partnera Upcoming Tell your story. Vďaka zároveň patrí aj ďalším kľúčovým partnerom:

Partneri streamov: Mazars, Liga za duševné zdravie SR, Xolutions.r.o., Virtuse Exchange
Organizácie, ktoré nás podporili: Hospodárstvo rakúska na Slovensku, Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku
Podporovatelia: SUPERSTANY, Anwell, Slido, Upcoming Tell your story, GoUP Online Agency

Konferencia Virtualtechsummit sa uskutočnila ešte predtým, ako vláda zaviedla do praxe viaceré opatrenia na uvoľnenie ekonomiky. V prípade, že ste sa jej nestihli zúčastniť, môžete si všetky diskusie pozrieť aj na YouTube kanáli Techsummit Events, prípadne si ich môžete vypočuť ako Podcast. Širšie spektrum návrhov, ktoré Virtualtechsummit priniesol, nájdete aj v písomnom materiáli, ktorý nájdete na webstránke virtualtechsummit.com. Už 26.–27. mája 2020 sa pritom verejnosť môže tešiť na Virtualtechsummit vol.2 – Mestá a obce v kríze, ktorý sa bude opäť zaoberať dôsledkami koronavírusu. Všetky informácie a bližší program druhej časti krízovej konferencie nájdete na stránkach Virtualtechsummit.com.

Informačný servis

Viac k témam: konferencia, Techsummit Events, virtuálna konferencia, Virtualtechsummit
Zdroj: Webnoviny.sk – Ivan Mikloš na Virtualtechsummite: „Musíme pamätať na dlhodobé dopady reštriktívnych ekonomických opatrení. Na výber je len drahá a včasná pomoc, alebo ešte drahšie a nákladnejšie pomalé riešenie.“ © SITA Všetky práva vyhradené.