Filtrovať podľa kategórie
Strategický dokument, ktorý sa podarilo získať medzinárodnému konzorciu novinárov, detailne popisuje plán, ako by mal najneskôr do roku 2030 vzniknúť takzvaný Zväzový štát Ruska a...
O sťažnostiach rozhodne Najvyšší súd SR v pondelok 27. februára o 13:00.
Reakcie na utorňajšie vystúpenie ruského vodcu Vladimira Putina pred tamojším parlamentom.
Obce, ktoré hospodária zodpovedne a napriek tomu čelia nezvládnuteľnej situácii, neostanú podľa premiéra Eduarda Hegera bez pomoci.
Plošné dotácie na stravu pritom nebudú mať vplyv na čerpanie daňového bonusu na dieťa.
Kristián Čekovský pre agentúru SITA povedal, že návrh vníma ako iniciatívu opozičných poslancov, ktorí sa buď na rokovaniach výboru takmer vôbec nezúčastňujú, alebo ho rôznymi...
V rozhovore s gréckym ministrom zahraničných vecí v Aténach varoval, že ak medzinárodné spoločenstvo dovolí, aby ruská invázia na Ukrajinu „pokračovala beztrestne“, otvorila by sa...
Zmenu by podľa neho mohla priniesť úprava Trestného zákona.
Po prílete na letisko v Bratislave bol Vojtech U. eskortovaný pred príslušného sudcu Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby.
Hlavu štátu Zuzanu Čaputovú vyzval na diskusiu o úradníckej vláde.
21.2.2023 (SITA.sk) – Uniknutý vnútorný strategický dokument exekutívy ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý sa podarilo získať Yahoo News, podrobne opisuje plán, ako chce Rusko počas nasledujúceho desaťročia získať kontrolu nad susedným Bieloruskom.
V dokumente podľa Yahoo News do najmenších detailov opisujú „plazivú anexiu“ nezávislej, no zároveň neslobodnej európskej krajiny politickými, ekonomickými a vojenskými prostriedkami.
„Ruské ciele v súvislosti s Bieloruskom sú rovnaké ako s Ukrajinou,“ vyjadril sa americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter a dodal, že líši sa len to, že „v Bielorusku sa spoliehajú na nátlak, nie na vojnu“ i keď konečný cieľ je rovnaký, teda „plošné začlenenie“.
Podľa dokumentu, ktorý vydali na jeseň 2021, je konečným cieľom najneskôr do roku 2030 vytvorenie takzvaného Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
Vzali pritom do úvahy všetko, čoho sa týka spojenie krajín, vrátane „harmonizácie“ bieloruského práva s právom Ruskej federácie, „koordinácie zahraničnej a obrannej politiky“ a „obchodnej a ekonomickej spolupráce … na základe priority“ ruských záujmov, a „zabezpečenia dominantného vplyvu Ruskej federácie v sociálno-politickej, obchodno-ekonomickej, vedecko-vzdelávacej a kultúrno-informačnej sfére“.
V praxi by to znamenalo elimináciu akýchkoľvek pozostatkov bieloruskej suverenity a zmenu krajiny s asi 9,3 milióna obyvateľmi na moskovský satelit. Bielorusi by sa tak museli podriadiť prioritám Kremľa, či už v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, špionáže alebo vojny. Predstavovalo by to tiež bezpečnostné riziko pre európskych susedov Bieloruska, z ktorých traja – Lotyšsko, Litva a Poľsko, sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ).
Podľa niektorých pozorovateľov stratégia potvrdzuje to, čo bolo dávno jasné a viackrát to aj otvorene potvrdili Moskva a Minsk.
Bývalý šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Rainer Saks sa pre Yahoo News vyjadril, že „vo veľkom pláne, sa tento dokument nelíši od toho, čo by ste si mohli myslieť, že Rusko chce od Bieloruska. Samozrejme, Rusko získa kontrolu nad Bieloruskom, otázkou však je, či tak spraví za cenu nezávislosti“. Poznamenal pritom, že ho prekvapuje uvedený termín – „2030 je tak ďaleko. Prečo by Rusko malo tak dlho čakať?“.
„Takzvaný ‚Zväzový štát‘ je hrozbou pre bieloruských ľudí a bieloruskú štátnosť,“ upozornila líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá v roku 2020 kandidovala proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a po voľbách odišla do exilu v Litve.
„Nie je to zväz rovnocenných. Je to plán na pohltenie Bieloruska Ruskom. Naším cieľom je návrat Bieloruska na cestu k demokracii a bude nemožné to spraviť vo Zväzovom štáte s Ruskom,“ skonštatovala.
Strategický dokument, ktorý dosiaľ nezverejnili, sa podarilo získať medzinárodnému konzorciu novinárov z Yahoo News, Delfi Estonia, londýnskeho Dossier Center, švédskych novín Expressen, ukrajinského Kyjev Independent, nemeckého Süddeutsche Zeitung a rozhlasových staníc Westdeutscher Rundfunk a Norddeutscher Rundfunk, poľského investigatívneho média Frontstory, bieloruského investigatívneho centra a stredoeurópskeho webu VSquare.
Autorom strategického dokumentu je podľa jedného zo západných predstaviteľov priamo oboznámeného s jeho prípravou Prezidentské riaditeľstvo pre cezhraničnú spoluprácu, ktoré je súčasťou Putinovej prezidentskej administratívy a zriadili ho pred piatimi rokmi.
Skutočnou úlohou úradu s pomerne nevinne znejúcim názvom je pritom podľa Yahoo News vykonávať kontrolu nad susednými krajinami, ktoré Rusko považuje za svoju sféru vplyvu. Sú to Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko.
Podobne ako ostatné krajiny v hľadáčiku riaditeľstva, aj Bielorusko bolo kedysi členom Sovietskeho zväzu. Na rozdiel od Ukrajiny a pobaltských krajín, ktoré sa obrátili k Európe a západnému štýly demokracie, Bielorusku už takmer tri desaťročia vládne spoľahlivý ruský spojenec, prezident Alexander Lukašenko, často označovaný aj ako „posledný európsky diktátor“.
Lukašenko sa stal prezidentom v roku 1994 a odvtedy sa úradu nevzdal, pričom ani jedny nasledujúce voľby podľa medzinárodných pozorovateľov neboli slobodné. Tie posledné, v roku 2020 vyvolali v krajine masové protesty a Spojené štáty ani EÚ už Lukašenka neuznávajú ako legitímneho prezidenta.
Koncept zväzového štátu prvý raz predstavili v polovici deväťdesiatych rokov v podobe dohody, ktorá mala politicky, ekonomicky a kultúrne integrovať Rusko a Bielorusko. Projekt však na istý čas zanikol a jeho implementáciu začali opätovne preberať až v roku 2018, v zhode s Putinovými agresívnymi geopolitickými ambíciami.
V novembri 2021 Lukašenko a Putin podpísali dohodu umožňujúcu 28 integračných programov, zameraných najmä na ekonomické a regulačné otázky. Podpísali aj spoločnú vojenskú doktrínu, no politické aspekty spojenia dvoch krajín vynechali.
Uniknutý dokument opisuje aj to, ako by sa mala rozšíriť ruská vojenská prítomnosť v Bielorusku o systém spoločného velenia a tiež ruské sklady zbraní. Takýto vývoj by bol veľmi znepokojujúci pre členov NATO pozdĺž bieloruských západných hraníc.
Strategický dokument o Bielorusku je rozdelený na dve časti. Prvá uvádza ruské krátkodobé (2022), strednodobé (2025) a dlhodobé ciele (2030), ktoré sú rozdelené do troch sektorov – politický, vojenský a obranný sektor, humanitárny sektor a obchodný a ekonomický sektor. Druhá časť dokumentu sa venuje rizikám súvisiacim s cieľmi.
Napríklad sa zasadzuje za „vytvorenie proruských nálad medzi politickými a vojenskými elitami a obyvateľstvom“ do roku 2022, pričom by sa zároveň mal „obmedziť vplyv ‚nacionalistických‘ a prozápadných síl v Bielorusku“. Počíta tiež s dokončením ústavných zmien v Bielorusku, ktoré by boli založené na ruských prioritách. Do roku 2025 musia byť podľa strategického dokumentu „v bieloruskej politike, armáde a obchode udržateľné proruské vplyvové skupiny“.
Dokument sa tiež vyjadruje v prospech rozšírenia ruskej vojenskej prítomnosti v Bielorusku a zavedenia jednoduchšieho vydávania ruských pasov bieloruským občanom. Posledný menovaný proces je pritom jedným z kľúčových postupov, ktoré Rusko využíva na zabratie suverénnych území.
Do roku 2030 musí mať Rusko podľa dokumentu „kontrolu nad informačným priestorom“ a musí zriadiť „jeden kultúrny priestor“ a „spoločný prístup k interpretácii dejín“ Bieloruska.
Kľúčové v tejto oblasti je aj zabezpečenie prevahy ruského jazyka nad bieloruským. Už v súčasnosti je ruština zakotvená v ústave ako jeden z dvoch štátnych jazykov a podľa sčítania z roku 2019 viac ako 60 % Bielorusov síce považuje bieloruštinu za svoju rodnú reč, no zároveň viac ako 70 % obyvateľov naznačilo, že doma rozprávajú aj po rusky.
Kremeľ na žiadosť Yahoo News o reakciu nereagoval.
Viac k témam: Anexia, Bieloruský prezident, Ruský prezident, suverenita, Tajné informácie, utajované dokumenty
Zdroj: SITA.sk – Unikol Putinov tajný strategický dokument, opisuje „plazivú anexiu“ susednej krajiny © SITA Všetky práva vyhradené.