Minimálnu mzdu treba zmraziť a potom naviazať na prognózovanú mzdu, tvrdia analytici
Ak podľa IFP zostanú v platnosti súčasné pravidlá, môže to negatívne ovplyvniť oživenie hospodárstva.
Filtrovať podľa kategórie
Ak podľa IFP zostanú v platnosti súčasné pravidlá, môže to negatívne ovplyvniť oživenie hospodárstva.
V rámci Európskej únie neštuduje ani nepracuje jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov.
Meranie tiež ukázalo, že väčšina Európanov je dobre informovaná o svojich právach.
Dotáciu na nájomné môžu získať podnikatelia, ktorí pre koronakrízu mali zatvorené prevádzky alebo významne obmedzili svoju činnosť.
Osoba poberajúca kompenzačný príspevok nemusí o zaradenie medzi poistencov štátu žiadať.
Podľa starostu Hornej Lehoty Vladimíra Bušniaka je v oblasti veľký potenciál na využívanie novej cyklocesty.
Prezident Bulharska chce upokojiť narastajúce politické napätie v krajine.
Na Európskom súde pre ľudské práva v roku 2019 zaznamenali 55 sťažností proti Slovenskej republike.
Dôvodom je rozhodnutie Veľkej Británie nezaradiť Slovensko medzi takzvané bezpečné krajiny v súvislosti s ochorením COVID-19.
Britská vláda tiež dúfa, že bude môcť sprostredkovať aj navigačný systém, ako alternatívu k európskemu systému Galileo.
12.7.2020 (Webnoviny.sk) – Minimálnu mzdu by bolo v tomto roku vhodné zmraziť a do budúcnosti ju stanoviť vo výške 50 % prognózovanej priemernej mzdy v danom roku. Tvrdia to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, podľa ktorých by pri takomto nastavení minimálna mzda rástla v súlade s ekonomickými fundamentmi.
Ak podľa inštitútu zostanú v platnosti súčasné pravidlá, môže to mať negatívny vplyv na oživenie hospodárstva.
„Ak sa budúci rok zvýši minimálna mzda podľa súčasného znenia zákona na 60 % priemernej mzdy z roku 2019, teda na 656 eur, prevládnu negatívne vplyvy vyššej minimálnej mzdy a oddiali sa ekonomické oživenie po koronakríze,“ konštatuje IFP vo svojej štúdii.
Navrhovaný model tohtoročného zmrazenia minimálnej mzdy a v budúcnosti jej stanovenie ako 50 % prognózovanej priemernej mzdy by pritom podľa analytikov rezortu financií odrážal ekonomické základy, slúžil by ako kotva pre rokovanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, obsahoval by autokorekčný mechanizmus a nebolo by potrebné vymýšľať žiadne únikové klazuly v prípade nových kríz.
Naopak, pri zachovaní aktuálnych pravidiel a zvýšenia minimálnej mzdy v tomto roku až o 13 % by podľa inštitútu vôbec nezohľadňoval aktuálny ekonomický vývoj, mal by v čase krízy negatívny efekt na zamestnanosť, pôsobil by na pokles investícií a odďaľoval by tak ekonomické oživenie. Súčasné nastavenie by pritom rovnaké problémy prinášalo v každej kríze.
Štúdia IFP zároveň neodporúča zavádzanie regionálne diferencovanej minimálnej mzdy.
„Dôvodom je najmä prehĺbenie existujúcich regionálnych rozdielov a z chudobných regiónov veľký odtok pracovnej sily,“ uvádzajú analytici ministerstva financií.
Takýto model má podľa nich zmysel v krajine, kde sú príliš veľké ekonomické rozdiely, jednotlivé regióny sú dostatočne veľké a majú samostatné trhy práce.
Viac k témam: Inštitút finančnej politiky (IFP), minimálna mzda
Zdroj: Webnoviny.sk – Minimálnu mzdu treba zmraziť a potom naviazať na prognózovanú mzdu, tvrdia analytici © SITA Všetky práva vyhradené.