Filtrovať podľa kategórie
Slovensko podľa profesora Anholta nespravilo nič zlé v súvislosti s imidžom krajiny, no neurobilo nič dobré, zaujímavé alebo vzrušujúce, či niečo, čo by bolo relevantné pre ľudí v...
Poisťovňa KOOPERATIVA ďalej posilňuje svoje postavenie významného poskytovateľa nájomného bývania na Slovensku.
Z dôvodu dokumentovania a odstraňovania následkov tejto nehody policajti cestu I. triedy úplne uzavreli.
Informoval o tom verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Nový riaditeľ nahradí vo funkcii Ivana Peschla, ktorý vo firme ukončil svoje dočasné pôsobenie.
Cieľom návrhu je zvýšiť mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci verejných zariadení sociálnych služieb.
Podľa analýzy nadácie nie je možné, aby si Gašpar na svoj majetok zarobil, ako to tvrdí.
Voľby do Európskeho parlamentu priniesli posun európskej politiky viac doprava a veľké proeurópske strany v Paríži a Berlíne utrpeli prehry.
Na tradičnú zahraničnú cestu do Českej republiky by nová hlava štátu mala vycestovať 26. júna.
Nárast trestných stíhaní mladistvých GP zaznamenala po ôsmich rokoch poklesu.
17.6.2024 (SITA.sk) – Národný branding alebo obraz krajiny je odrazom toho, ako vnímajú krajinu obyvatelia iných štátov. Problémom Slovenska nie je v tom, že má negatívny imidž, ale v tom, že má slabý imidž. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol profesor Simon Anholt, ktorý je autorom pojmu národný branding.
Ako uviedol, nemyslí si, že Slovensko v tomto smere robí niečo zle. Myslí si však, že neurobilo nič dobré, zaujímavé alebo vzrušujúce, či niečo, čo by bolo relevantné pre ľudí v iných krajinách.
„Vlády nás často kontaktujú a pýtajú sa, čo môžeme komunikovať, aby sme sa preslávili? A naša odpoveď je, že toto je nesprávna otázka. Správna otázka je: Čo môžeme urobiť, aby sme sa stali relevantnými?“ zdôraznil Anholt s tým, že vždy je potrebné začať obecenstvom, nie od krajiny.
„To je zlé na tých kampaniach, a krajiny to skúšajú znova a znova Slovensko nie je výnimkou,“ dodal Anholt a pokračoval, že väčšina krajín postupuje presne takto, a začnú s krajinou.
To znamená, že hovoria o tom, čo majú, akí sú ľudia v krajine, robia dlhé zoznamy pekných vecí, hôr, riek, budov, histórie, kultúry, slávnych športovcov a iné.
„A potom, keď vytvoria takýto zoznam, tak sa začnú zaoberať otázkou, či nájdu nejakých „idiotov“, ktorých by to mohlo zaujímať,“ povedal Anholt a upozornil, že takto sa to nerobí a má to byť presne naopak.
Najskôr je teda potrebné detailne a dôkladne preskúmať svet a ľudí vonku. Ujasniť si, čo hľadajú a čo nemôžu nájsť nikde inde. Podľa Anholta je vhodné sa pýtať, čo sa chcú naučiť, čo by ich Slovensko mohlo naučiť? Čo chcú kúpiť, čo by im Slovensko mohlo predať? Čo chcú opraviť, čo je podľa nich pokazené a čo by im Slovensko mohlo opraviť?
„Posledná otázka je najdôležitejšia, pretože naše analýzy údajov, ktoré sme zozbierali za 20 rokov, jasne ukazujú, že ľudia na celom svete sa nezaujímajú o to, čo sa deje vo vašej krajine. Jednoducho im na tom nezáleží. Je im jedno, či sa na Slovensku vládne dobre, alebo zle. Nezáleží im na tom, či sú školy dobré, alebo zlé. Nezáleží im dokonca ani na tom, či je krajina krásna. Teda ak sú turisti, tak áno, ale to je úplne iná záležitosť,“ spresnil Anholt s tým, že v skutočnosti záleží na tom, aký vplyv má Slovensko na svet. Dôležitá je relevantnosť.
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2024/06/avizo-horizontal_simon-anholt-robert-glovers_simon_bez-tit.mp4
„A tak, keď idem večer spať, nezaoberám sa tým, či sú slovenské cesty dobre urobené, alebo plné výmoľov. Rozmýšľam, či som rád, že Slovensko existuje. Robí niečo pre to, aby bol svet o niečo menej turbulentný, o niečo menej problémový pre moje deti a moje vnúčatá?“ priblížil profesor a vysvetlil, že ľudia obdivujú krajiny, ktoré sa slušne správajú v medzinárodnej oblasti a ktoré k niečomu prispievajú.
„Pýtate sa, čo ste na Slovensku urobili zle. Neurobili ste nič zlé. Len ste neurobili nič dobré. Viete, čo pre mňa Slovensko urobilo za posledný rok? Ak nie som Slovák, ak žijem v Eritrei alebo v Guatemale. Nič,“ vyhlásil Anholt s tým, že je preto načase začať niečo robiť, pretože je to povinnosť krajiny.
„Nemá to nič spoločné s brandom. Každý musí niečo urobiť. Čelíme obrovským výzvam, ako je zmena klímy, migrácia, chudoba, nerovnosť a pandémie. A každá krajina môže a musí venovať určitú časť svojej energie, svojich aktivít, na snahu napraviť svet, pretože svet je rozbitý,“ uviedol Anholt s tým, že popri tom, ako krajina niečo robí, zlepšuje to jej imidž a získa oveľa viac zahraničných príjmov.
„Nie je to tak, že tu sa staráme o svet a tu sa staráme o vlastných ľudí. Nie, staráte sa o oboje naraz,“ uzavrel Anholt.
Viac k témam: národný branding
Zdroj: SITA.sk – Anholt: Problémom Slovenska nie je negatívny imidž, ale slabý imidž (video) © SITA Všetky práva vyhradené.