Až 47 percent Slovákov si myslí, že štát by mal prevziať zodpovednosť za boj proti dezinformáciám
Agentúra prieskum vykonávala od 5. do 9. februára do na vzorke 1 001 respondentov.
Filtrovať podľa kategórie
Agentúra prieskum vykonávala od 5. do 9. februára do na vzorke 1 001 respondentov.
Z tematického pohľadu je najviac zastúpenou časťou daru česká literatúra.
Ragačová na základe archívnych materiálov hovorila aj o leteckom bombardovaní Trnavy.
Len za vlaňajšok priniesli obyvatelia do zberných dvorov 12-tisíc ton odpadu.
Policajná hliadka 53-ročného muža obmedzila na osobnej slobode.
SaS kritizovala, že Ministerstvo hospodárstva (MH) SR chce podľa návrhu zákona zbierať citlivé osobné údaje.
Správa odhaľuje systematické porušenia práv zo strany polície za posledných 13 rokov.
Má informatívny charakter a občania si ho môžu jednoducho a pohodlne prezerať.
Právo na pravdu bude postupne predstavovať systémové zmeny a odborníkov, ktoré potrebuje Slovensko.
Témou prvého ročníka je verejný priestor a životné prostredie.
2.4.2025 (SITA.sk) – Každý druhý občan Slovenska zastáva názor, že by mal štát prevziať zodpovednosť za boj proti nepravdivým informáciám. To, že primárnu zodpovednosť za boj proti šíreniu nepravdivých informácii nesie štát, si myslí 47 percent z opýtaných.
Častejšie tento názor zastávajú seniori a ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Takmer 40 percent občanov uznalo, že túto zodpovednosť majú aj samotní ľudia, ktorí konzumujú médiá a šíria informácie.
Tretina respondentov si myslí, že proti šíreniu dezinformácií by mali bojovať médiá. Jeden z desiatich opýtaných si myslí, že boj s nepravdivými informáciami je na zodpovednosti mimovládnych organizácií.
Vyplynulo to z prieskumu agentúry NMS, ktorý realizovala v rámci komunikačnej kampane 21. ročníka Novinárskej ceny s názvom Bez faktov to nemá cenu. Agentúra prieskum vykonávala od 5. do 9. februára do na vzorke 1 001 respondentov.
Prieskum ďalej ukázal, že sociálne siete dobiehajú televízne spravodajstvo, ktoré je v súčasnosti najdôležitejším zdrojom informácií. Z televízneho spravodajstva získava informácie 56 percent opýtaných. Tesne za ním sa umiestnili sociálne siete. Tie ako zdroj informácií uviedlo 52 percent respondentov.
U mladších ľudí do 44 rokov dominujú sociálne siete, kým u starších generácií nad 45 rokov ide o druhý najčastejší kanál. Podľa analytika NMS Mikuláša Hanesa bude rastúca popularita sociálnych sietí ako zdroja informácií vytvárať čoraz väčší tlak na rozlišovanie pravdivých a nepravdivých informácií a na preverovanie zdrojov.
„Tretina opýtaných získava informácie cez online spravodajské portály, ktoré sledujú výrazne viac muži než ženy. Porovnateľné množstvo využíva ako zdroj informácií rádio. Spravodajské podcasty už svojou popularitou v populácii dobehli tlač, obidva spôsoby získavania informácií uvádza 13 percent opýtaných,“ priblížila agentúra.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že vek hrá dôležitú rolu v tom, z akých zdrojov ľudia čerpajú informácie.
„Generácia Z (18 – 28 rokov) je v podstate plne digitálna, avšak s obmedzeným prístupom k plateným médiám. Sociálne siete ako zdroj informácií využíva až 73 percent. Len desatina príslušníkov Generácie Z uvádza ako zdroj informácií tlač alebo spravodajské podcasty,“ spresnila agentúra.
Ak ide o Mileniálov, a teda ľudí od 29 do 44 rokov, tak sociálne siete ako zdroj informácií využíva 55 percent z nich, pričom 45 percent uviedlo televízne spravodajstvo. U Generácie X, a teda u ľudí od 45 do 60 rokov, víťazí ako zdroj informácií televízne spravodajstvo (64 percent). Sociálne siete uviedlo 46 percent respondentov z Generácie X, u ktorej sa prieskumom zistilo aj nadpriemerné vysoké získavanie informácií z rádia.
Rádio ako zdroj informácií uviedlo 41 percent z nich. U najstaršej generácie od 61 rokov (Baby Boomers) je preferované televízne spravodajstvo, ktoré ako hlavný zdroj informácií uviedlo 71 percent.
„Sociálne siete využívajú výrazne menej v porovnaní s mladšími, stále je to však druhý najčastejší zdroj, z ktorého získavajú informácie o dianí doma aj vo svete (42 percent),“ doplnila agentúra.
Viac ako štvrtina opýtaných si vyberá médiá na základe toho, že ich vníma ako dôveryhodné. Ako hlavné kritérium to vnímajú najmä vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia Bratislavského kraja.
Súčasne ide o skupinu, ktorá si nadpriemerne často vyberá aj médiá, ktoré pokladá za nezávislé a objektívne.
„Vo všeobecnej populácii kritérium nezávislosti a objektívnosti pri výbere berie do úvahy štvrtina z nás. Zo zvyku pravidelne sleduje určité médiá 16 percent opýtaných. Toto kritérium výberu je typické najmä pre seniorov. Rovnaká časť populácie uvádza, že médiá si nevyberajú, no informácie sa ku nim dostávajú aj tak,“ priblížila agentúra NMS. Hanes doplnil, že pri voľbe je výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami.
Ako spresnil, 22 percent žien a deväť percent mužov si médiá nevyberajú a konzumujú iba informácie, ktoré sa k nim dostanú inými spôsobmi. Výsledky prieskumu ďalej hovoria o tom, že desatina respondentov si vyberajú konkrétne médium pre jeho názorovú blízkosť s ich osobnými postojmi.
Viac k témam: Dezinformácie, Novinárska cena, Prieskum, Sociálne siete, televízne spravodajstvo, zodpovednosť
Zdroj: SITA.sk – Až 47 percent Slovákov si myslí, že štát by mal prevziať zodpovednosť za boj proti dezinformáciám © SITA Všetky práva vyhradené.