3.9.2020 (Webnoviny.sk) – Podľa najnovšej správy UNICEF, najlepšie podmienky pre život detí z krajín EÚ a OECD majú Holandsko, Dánsko a Nórsko, Slovensko obsadilo 26. miesto. Nová správa však poukazuje aj na to, že pohoda a šťastie detí sú v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne ohrozené.

Samovraždy, pocit nešťastia, obezita a slabé sociálne a akademické zručnosti sa stali spoločnými znakmi detstva v krajinách s vysokými príjmami, uvádza sa v najnovšej správe, ktorú vydalo Výskumné centrum UNICEF – Innocenti.

Výskum venujúci sa tejto problematike pod názvom Svety vplyvu, prebieha v UNICEFe už 20 rokov – porovnáva údaje z krajín EÚ a OECD. Aby sme pochopili, na základe čoho sa formuje pocit šťastia a pohody u detí, porovnávajú sa dáta z obdobia pred pandémiou COVID-19 so súčasnými dátami týkajúcimi sa mentálneho a fyzického zdravia, akademických a sociálnych zručností. Na základe týchto ukazovateľov sa Holandsko, Dánsko a Nórsko umiestňujú na prvých troch priečkach, čo sa týka šťastia a pohody detí.

„Mnoho bohatších krajín sveta, ktoré majú svoje zdroje na to, aby pre deti zabezpečili šťastné detstvo, zlyhávajú,” hovorí Gunilla Olsson, riaditeľka UNICEF Innocenti. “ Pokiaľ vlády neprijmú rýchle a rozhodné kroky na ochranu detí, ako súčasť svojich reakcií na pandémiu COVID-19, môžeme naďalej očakávať stúpajúcu mieru chorobnosti detí, zhoršovanie duševného, fyzického zdravia a prehlbovania rozdielov v zručnostiach detí. Podpora pre rodiny a deti, v súvislosti s COVID-19 nie je dostatočná. Je potrebné urobiť viac na to, aby sme deťom poskytli bezpečné a šťastné detstvo!

https://cdnv.webnoviny.sk/sites/32/2020/09/uni.mp4

Kľúčové zistenia

Duševné zdravie: Vo väčšine krajín uvádza menej ako štyri pätiny detí, že sú spokojné so svojim životom. Najnižšiu mieru spokojnosti zo životom dosahuje Turecko, na úrovni 53%, za ním nasleduje Japonsko a Spojené kráľovstvo. Deti, ktoré majú menej podporujúce rodiny a deti, ktoré sú šikanované, majú výrazne horšie duševné zdravie. V Litve je najvyššia miera samovrážd adolescentov – a patrí medzi najčastejší dôvod úmrtí detí vo veku 15 – 19 rokov, nasleduje Nový Zéland a Estónsko.

Fyzické zdravie: Obezita a nadváha detí sa v posledných rokoch zvýšili. Približne 1 z 3 detí vo všetkých krajinách trpí obezitou alebo nadváhou, pričom miera jej výskytu v južnej Európe tiež prudko rastie. Vo viac ako štvrtine bohatých krajín je detská úmrtnosť stále viac ako 1 na 1000 detí.

Zručnosti: V priemere 40 percent detí vo všetkých krajinách OECD a EÚ, nemá v 15-tich rokoch základné čitateľské a matematické zručnosti. Najhoršie sú na tom deti v Bulharsku, Rumunsku a Čile, najlepšie deti z  Estónska, Írska a Fínska. Vo väčšine krajín si najmenej 1 z 5 detí neverí v sociálnych zručnostiach pri získavaní nových kamarátov. Najmenej sebavedomé sú v tomto smere deti v Čile, Japonsku a na Islande.

Správa hovorí aj o pokroku, ktorý sa dosiahol. V súčasnosti je v priemere 95% detí predškolského veku zapísaných do organizovaných vzdelávacích programov a počet mladých ľudí vo veku od 15 -19 rokov, ktorí sa nezúčastňujú vzdelávania, odbornej prípravy alebo nemajú zamestnanie,  klesol v 30 z 37 krajín. Napriek tomu existuje riziko, že tento pozitívny trend sa v dôsledku pandémie COVID -19 pozastaví.

Krajiny sú tiež hodnotené na základe ich politík, ktoré podporujú blahobyt detí a ďalších faktorov, vrátane ekonomiky, spoločnosti a životného prostredia. Nórsko, Island a Fínsko majú najlepšie nastavené svoje politiky a kontext pre zabezpečenie dobrých podmienok pre deti. V priemere krajiny vynakladajú na politiku zameranú na deti a rodiny menej ako 3 % HDP.

V čase krízy, aj v pokojných časoch, rodiny potrebujú podporu vlád a zamestnávateľov, aby mohli vychovať budúcu generáciu šťastných a zdravých občanov, “ uvádza Fayaz King, zástupca výkonného riaditeľa UNICEF. „Investícia do detí je priamou investíciou do našej budúcnosti”

V dôsledku prepuknutia pandémie COVID 19,  mala väčšina krajín v prvej polovici roku 2020, zatvorené školy na viac ako 100 dní a zaviedli sa prísne karanténne opatrenia. Správa konštatuje, že strata členov rodiny, priateľov, úzkosť, pobyt doma, nedostatok podpory, zatvorenie školy, zosúladenie pracovného a rodinného života, zlý prístup k zdravotnej starostlivosti, v kombinácii s ekonomickými stratami spôsobenými pandémiou, sú katastrofou pre blaho detí, ktorá negatívne ovplyvňuje ich zdravie a vývin.

Pred vypuknutím pandémie bola priemerná miera relatívnej chudoby detí v 41 krajinách 20 percent. V priebehu dvoch rokov sa očakáva pokles HDP takmer vo všetkých týchto krajinách. Ak vlády neprijmú okamžité nápravné opatrenia, chudoba bude narastať.

Na základe tejto správy a najnovšieho vývoja, UNICEF vyzýva k nasledujúcim krokom na ochranu a zlepšenie práv detí:

Prijať rozhodné kroky na zníženie príjmovej nerovnosti a zabezpečiť prístup k potrebným zdrojom pre všetky deti,
Rýchlejšie reagovať na závažné medzery v službách, zameraných na duševné zdravie detí a mládeže,
Upriamiť pozornosť na politiky priateľské k rodinám, s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi prácou a rodinou, najmä prístup k vysoko kvalitnej, flexibilnej a cenovo dostupnej starostlivosti v rannom veku,
Posilniť úsilie na ochranu detí pred chorobami, ktorým sa dá predísť, vrátane zvrátenia poklesu imunizácie proti osýpkam,
Zdokonaliť vládne nariadenia reagujúce na COVID – 19, ktoré podporujú rodiny s deťmi a zabezpečiť, aby rozpočty, ktoré majú vplyv na blaho detí boli chránené pred úspornými opatreniami.

UNICEF je jednou z najvýznamnejších humanitárnych organizácií na svete, ktorá pomáha deťom v núdzi už viac ako 70 rokov. Pracujeme vo viac ako 190 krajinách a teritóriách, na tých najťažšie dosiahnuteľných miestach. Pracujeme deň čo deň, aby sme pomohli prežiť deťom, ktoré sa ocitli v núdzi. Ochraňujeme ich práva, zabezpečujeme pre ne vodu, jedlo, strechu nad hlavou, lieky, vzdelanie, aby dostali šancu naplniť svoj potenciál.

www.unicef.sk

Informačný servis

Viac k témam: Innocenti, UNICEF, Výskumné centrum UNICEF
Zdroj: Webnoviny.sk – Deti z najrozvinutejších krajín majú problém s čitateľskou a matematickou gramotnosťou, mentálnym zdravím a obezitou © SITA Všetky práva vyhradené.