16.4.2021 (Webnoviny.sk) – ENVI – PAK ocenil najinšpiratívnejší enviro projekt podujatia Lifbee Academy, do ktorého sa zapojili mladí zanietení vedátori. Environmentálne víkendové podujatie BIOHACKATHON vyvrcholilo v nedeľu večer prezentáciami a vyhlásením víťazov.

Zdravšie životné prostredie, čistá voda, zero waste, bezobalový predaj, triedenie a recyklácia odpadu, zdravý životný štýl sú témy, na ktoré reaguje najmä mladšia generácia. Preto si ich zobrala za svoje aj Lifbee Academy, ktorá zabezpečuje vzdelávanie v oblasti vedy, marketingu, dizajnu a IT, a je aj usporiadateľom podujatia BIOHACKATHON. Hackathon znamená maratón nápadov s cieľom nájsť riešenie na zadaný problém. Predpona Bio spresňuje, že pri hľadaní riešení sa využívajú biologické poznatky.

Spolupráca ENVI – PAK a Lifbee sa zamerala na to, ako zefektívniť recykláciu.  Počas víkendu od piatka do nedele (9. -11. 4.) prebehol intenzívny brainstorming, diskusia a spracovanie nápadov pod vedením skúsených mentorov.

V trojdňovom projekte BIOHACKATHON päťdesiat študentov a mladých profesionálov využilo tvorivý potenciál, ktorý počas víkendu vďaka svojim vedomostiam, kreativite a spolupráci v rámci desiatich tímov vymysleli a následne obhájili svoje inovatívne riešenia. Podujatie sa zameralo na dve témy – enviro a med-tech. Odprezentovaniu a vyhodnoteniu nápadov predchádzala kvalitná príprava v komunite nadšencov v oblasti nových technológií, ekológie, biológie a podnikavcov. Nasledovala práca v tíme, workshopy na tému prezentačných zručností a biznis plánu, ako aj prednášky na lepšiu orientáciu v téme. Za ENVI – PAK, ktorý gestorsky zastrešoval tému enviro, priniesla Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing, účastníkom vklad do témy v podobe prednášky o odpade a hlavných výzvach, ktoré v súčasnosti recyklácia prináša.

Najviac zaujal nápad, ako využiť odpadový materiál, ktorý vzniká pri výrobe piva

Víťazným tímom v enviro výzve bol projekt 5 stredoškoláčok, ktorý sa zrodil pod logom tímu Embus. Venuje sa látke vanilín, ktorá pripomína vanilkovú arómu a je potrebná v mnohých odvetviach priemyslu. Slovenské firmy využívajú dovážaný syntetický vanilín, ktorý je produktom petrochemického priemyslu. Okrem toho na Slovensku absentuje jeho regionálny dodávateľ. Druhým problémom, ktorým sa ich riešenie zaoberá, je výroba bioetanolu. Jeho produkcia je nedostatočná pre pokrytie budúceho rozvoja ekologického pohonu a dopravnej infraštruktúry a pre naplnenie klimatických cieľov stanovených EÚ.

Cieľom projektu bolo zaplniť dieru na trhu s nedostatkom biovanilínu, zvýšiť produkciu bioetanolu, ale najmä využiť odpadový materiál, ktorý vzniká pri výrobe piva – mláto. Ročne sa na Slovensku vyrobí 235 mil. litrov piva, pri ktorom sa vyprodukuje 85 % odpadu (mláta), čo je 20 – 45 kg mláta zo 100 l piva. Mláto je bioodpad s obsahom dusíka, čo je dôvod, prečo je jeho kompostovanie náročné a jeho skladovanie takmer nemožné. Kvôli vysokej vlhkosti (70 – 80 %) je rýchlo napadnuté mikroorganizmami. Už z ⅛ mláta vyprodukovaného na Slovensku by dokázali vyrobiť 105,97 t biovanilínu a 4,6 kt bioetanolu. Vyriešil by sa problém pivárov aj environmentálna otázka.

Publikum ocenilo recykláciu starého textilu

Cenu publika (1 200 hlasov) získal tím Shroomtex za projekt zhodnotenia starého bavlneného textilu pomocou enzýmov z húb Aspergillus niger. Na svete sa zrecykluje len 1 % textilu, na Slovensku 10 % a v EÚ je to 13 %. Preto novátorský tím Shroomtex navrhol jednoduché riešenie na recykláciu textilu pomocou enzymatickej biotechnológie. Vďaka nej by sa kvalita materiálu uchovala a samotná hmota sa mohla ďalej zužitkovať napríklad rozdelením na glukózu a polyester alebo ďalšie z nich vyrobené látky ako ethanol či dextróza. Enzýmy z huby rozkladajú celulózové vlákna (bavlnu) a menia ich na glukózu, ktorá sa môže priamo predávať ako samostatná surovina. Tým pádom zvýši polyester. Možností oddeľovania rôznych prímesí v textilnom odpade je teraz na trhu relatívne málo, toto riešenie by mohlo byť vysoko aktuálne v prípade zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre textil.

Zabodovali aj ostatné nápady

Tím Biocels sa venoval problému, ako vrátiť do ekonomiky mastný papier a plasty, ktoré končia v spaľovniach, keďže ich recyklácia je náročná. Na svete sa podľa tímu z dôvodu mastnoty nezrecykluje  cca 5 miliárd pizzových obalov a 40 % plastov. Navrhujú využiť tenzidy, ktoré oddeľujú mastnotu od papiera a plastu. Tenzidy, konkrétne ramnolipidy, majú biologický pôvod a produkovať by ich mali v bioreaktoroch prostredníctvom baktérie Pseudomonas aeruginosa. Konečným produktom biologického, ekologického a zároveň ekonomického procesu je prášok, ktorý sa vyčistí a vráti do výroby ako vstupný materiál. Toto riešenie by malo zabezpečiť presmerovanie tohto prúdu odpadu od energetického zhodnotenia k recyklácii.

Tím PheBio priniesol riešenie na zapojenie zakonzervovaných skládok do cirkulárnej ekonomiky. Zakonzervované skládky produkujú metán, CO2 a ťažko degradovateľné materiály. Aplikovaním mikrobiómu na skládky by došlo ku kultivácii a produkcii rias – spirulín. Z výluhov sa zachytia fosforečnany, dusík, draslík a pod. Znížia sa tak emisie skleníkových plynov zo skládok a vytvorí sa miesto pre opätovný vstup živín z kompostácie, ktorá nie je nezávadná. Cash flow je vytváraný na základe energetického zhodnocovania biomasy zvýšením účinnosti, efektivity procesu a predĺžením doby využitia odpadu ako suroviny.

Tím ECOVA sa zaoberal kvalitou recyklovaných materiálov. Častou príčinou vyradenia papiera z recyklačného cyklu je jeho znehodnotenie olejom alebo napadnutie plesňou. Využitím aditív v procese výroby papiera je možné vylepšiť jeho mechanické vlastnosti, odolnosť voči baktériám, plesniam a znečisteniu. Bežne používanými aditívami sú napríklad fluorované živice, ktoré zvyšujú odolnosť papiera voči tukom. V ECOVA sa snažili vytvoriť postupy implementácie aditív a filmov na báze chitozánu do papierenského a celulózového priemyslu. Základnú surovinu na výrobu chitozánu, teda chitínu by získali alternatívnym procesom k spracovaniu skeletu kôrovcov a to využitím odpadovej fungálnej biomasy z biotechnologického priemyslu.

„Všetkých 5 tímov prinieslo podnetné nápady, ktorých sa možno v blízkej budúcnosti chopí výrobca, prevádzkovateľ skládky či spracovateľ textilu a uvedie ich do praxe. V každom prípade projekt BIOHACKATHON vytvoril prostredie, v ktorom sa nápady mohli zrodiť a ukázať mladým ľuďom jednu z možností ich profesijného zamerania“, hodnotí prínos podujatia K. Kretter. Spoločnosť ENVI – PAK je už druhý rok partnerom Lifbee Academy, modernej vzdelávacej inštitúcie, ktorá Biohackathon zorganizovala.

Od lineárnej ekonomiky k recyklácii

Recyklácia odpadu je z hľadiska cirkulárnej ekonomiky nevyhnutná. Lineárne hospodárstvo, v ktorom na začiatku je výrobok a na konci odpad, by mala patriť minulosti. Budúcnosťou nie je priamka, ale slučka, aby takmer žiadne zdroje nekončili ako odpad, ale stávali sa opäť surovinami pre ďalšiu výrobu.

Recyklovať sa dá všetko, otázna je vždy finančná a technologická náročnosť. Práve kvôli tomu má recyklácia svoje limity. Viaceré druhy odpadu sa dajú recyklovať len niekoľkokrát, iným bráni v recyklácii znečistenie či pridané aditíva. Katarína Kretter však dodala: „Čo nie je možné z hľadiska financií či dostupných technológií recyklovať dnes, to sa môže už v blízkej budúcnosti zmeniť. Verím, že i vďaka Biohackathonu, podujatiu, ktoré za krátky čas dokáže z tímov vytiahnuť maximum nápadov pri riešení výziev, ktoré so sebou prináša na prvý pohľad málo atraktívna téma, akou je odpad.“

Informačný servis

Viac k témam: BIOHACKATHON, ekológia, ENVI – PAK, Lifbee Academy, PR, recyklácia
Zdroj: Webnoviny.sk – ENVI – PAK ocenil najlepší projekt podujatia BIOHACKATHON © SITA Všetky práva vyhradené.