Liptovská Teplička organizuje jedinečnú akciu Adoptujme si svoju ulicu, chce sa vrátiť k minulým zvykom a spojiť generácie
Takéto akcie na ulici údajne dokážu spájať ľudí.
Filtrovať podľa kategórie
Takéto akcie na ulici údajne dokážu spájať ľudí.
Celková cena nájmu je 19,94 eura mesačne s DPH za meter štvorcový.
Uviedol to šéf vojenskej administratívy oblasti Viačeslav Čaus.
O jej úmrtí informovala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.
Z prieskumu vyplýva, že 66 percent respondentov je „úplne“ alebo „skôr spokojných“ so svojím aktuálnym životom.
Zároveň opätovne potvrdil odhodlanie Francúzska poskytnúť Kyjevu všetku potrebnú podporu.
Jana Bittó Cigániková poukázala na to, že liberáli majú vypracovaný komplexný volebný program pre voľby do EP.
Kandidátku do eurovolieb SNS zostavovalo z ľudí, ktorí pritiahli pozornosť voličov pri parlamentných voľbách na jeseň 2023.
Ten prednedávnom vyvolal kontroverziu svojimi výrokmi polemizujúcimi o guľatosti planéty Zem.
Za Slovensko pridal podpis minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD).
15.5.2024 (SITA.sk) – Podtatranská obec Liptovská Teplička prišla so zaujímavým nápadom, ako viesť obyvateľov k spolupodieľaniu sa na skrášľovaní a udržiavaní čistoty v obci. V najbližšiu sobotu organizuje akciu s názvom Adoptujme si svoju ulicu. Zámerom je podľa jej iniciátorky Anny Štrbkovej nielen spoločne prispieť k úprave verejného priestranstva, ale aj utužiť medziľudské vzťahy.
Ako informovala agentúru SITA, takéto organizované upratovanie sa uskutoční v sobotu od 8:00. Pár desaťročí dozadu si v Liptovskej Tepličke, podobne ako v iných dedinách, upratovali a čistili ulice bez potreby organizovať na to osobitnú akciu.
„Nemali sme nijaké služby, ani nič podobné, a každý sme si vedeli pred svojim domom upratať a pozametať, jednoducho, udržiavať si to priestranstvo pekné,“ poznamenala Štrbková. Takéto práce na ulici dokázali podľa jej slov spájať ľudí. „Ukazovali aj spolupatričnosť a súdržnosť, ktorá tam fungovala, čo v dnešnej dobe chýba,“ skonštatovala.
Etnografka Ľubovnianskeho múzea Katarína Babčáková potvrdila, že cesta na dedine v minulosti neslúžila len na dopravu, ale bola aj dôležitým sociálno-komunikačným spojivom. Ešte do prvej tretiny 20. storočia boli cesty veľmi často len prašné či blatisté, od 40. až 50. rokov minulého storočia sa architektúra či zástavba v obciach podľa jej slov menila, budovali sa v nich cesty spevnené betónom, neskôr asfaltom.
„S príchodom murovaných domov sa postupne začínajú objavovať aj pred domami estetické ploty, predzáhradky, chodníky, čo tiež nebola v minulosti bežná prax,“ priblížila pre SITA etnografka. V predzáhradkách pribudli rôzne sošky či okrasné kvety, ktoré častokrát nahradili plodiny slúžiace na jedenie.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
„V danom období bolo veľmi charakteristické, že estetická stránka, starostlivosť o to, ako to vyzerá zo strany ulice, bolo v kompetencii žien a celých rodín, aby sa aj o ten svoj kúsok predzáhradky či chodníka starali, aby boli vyčistené,“ skonštatovala Babčáková. Najmä starší ľudia zvykli podľa jej slov sedávať na priedomí, na rôznych lavičkách.
„Rozprávali sa, sledovali, čo nové sa deje, pretože cesta bola spôsobom prinášania niečoho nového. A práve preto, aby aj takéto „oči“, ktoré priedomia videli a sledovali a počas popoludňajších či podvečerných spoločných rozhovorov, nekritizovali, patrila snaha o usporiadanie si svojho priedomia a jeho upratanie medzi všeobecnú celospoločenskú normu,“ zhodnotila Babčáková. Spôsob vnímania priestoru za vlastným plotom podľa jej slov zmenila individualizácia lokálneho dedinského spoločenstva.
„Čoraz viac prichádzajú nové rodiny do nových štvrtí, spôsob života je oveľa anonymnejší v porovnaní s minulosťou, keď išlo o rodové grunty, teda pozemky, na ktorých žila tá istá rodina z generácie na generáciu, všetci sa poznali. Samozrejme, sídla boli vtedy menšie a komunita bola akoby v úvodzovkách jednotnejšia, boli to rodiny, ktoré dlhé desaťročia žili v danej lokalite,“ uviedla. Aj pri súčasnom trende sťahovania sa na dedinu, do nových štvrtí, anonymita častokrát ostáva.
„Prichádzajú mladé rodiny z úplne vzdialených lokalít, ktoré nemajú genetickú väzbu k danému prostrediu. Opäť tento individualizmus znamená, že sa zatvárame za vlastné vysoké ploty a to, čo je pred nimi, akoby nie vždy vnímame ako niečo naše, ako potrebu nejakým spôsobom to ako spoločenstvo opatrovať, ošetrovať a starať sa o to,“ dodala Babčáková. Tepličania tak v snahe nadviazať aj na minulé časy budú v sobotu čistiť priedomia i okolie svojich obydlí od posypového materiálu po zime, rigoly od nánosov a buriny, či od nežiadúceho odpadu.
„Ja sama mám pred svojím pozemkom dosť veľký obecný pozemok, o ktorý sa pravidelne starám bez nároku na nejakú odmenu. Snažím sa, aby to priestranstvo bolo skrášlené aj nejakými kvietkami, a keď už ničím iným, tak aspoň, aby to bolo pozametané, udržaná trávnatá plocha v primeranej výške,“ opísala Štrbková, ktorá je ako obecná poslankyňa zároveň predsedníčkou tamojšej komisie výstavby a životného prostredia. Pripomenula, že ak niekomu termín akcie nevyhovuje, s prácami môže začať už počas týždňa. Nazbieraný odpad budú v sobotu popoludní postupne po uliciach zvážať zamestnanci obce.
Viac k témam: Cesty, etnografia, Liptovská Teplička, Upratovanie
Zdroj: SITA.sk – Liptovská Teplička organizuje jedinečnú akciu Adoptujme si svoju ulicu, chce sa vrátiť k minulým zvykom a spojiť generácie © SITA Všetky práva vyhradené.