Mladí sú na internete terčom nenávistných správ, môžu za to politické názory aj sexuálna orientácia
Minulý rok sa viac ako 65 % mladých Slovákov stretlo na internete s nepriateľskými alebo ponižujúcimi správami.
Filtrovať podľa kategórie
Minulý rok sa viac ako 65 % mladých Slovákov stretlo na internete s nepriateľskými alebo ponižujúcimi správami.
Oznámil to vo štvrtok večer chorvátsky minister obrany Ivan Anušić.
Fond sa tiež dištancoval od prepájania svojej činnosti so zástupcami a zástupkyňami politických strán.
Ukrajinský prienik do Kurskej oblasti je najväčším útokom cudzej armády na ruskom území od druhej svetovej vojny.
Premiér tiež hovorí o nedostatku zákonných a vecných argumentov na odvolanie ministrov zo strany opozície.
Informoval o tom na tlačovej besede.
Národná organizácia pre propagáciu cestovného ruchu na Slovensku SLOVAKIA TRAVEL aktívne pracuje na prezentácii Slovenska v rámci platformy Discover Central Europe na vzdialených...
O udalosti informovala trenčianska policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová.
Ak hľadáte miesto, kde si môžete oddýchnuť od každodenného zhonu a načerpať nové sily, alebo túžite po dobrodružstve v prírode, región severného Spiša a Pienin je pre vás ako...
Viliam Karas ďalej uviedol, že predmetné orgány na to nie sú pripravené personálne ani metodicky.
16.8.2024 (SITA.sk) – Minulý rok sa viac ako 65 % mladých Slovákov, ktorí v posledných troch mesiacoch používali internet, stretlo so správami, ktoré považovalo za nepriateľské alebo ponižujúce. Išlo o osoby vo veku od 16 do 29 rokov.
Na základe zistení Štatistického úradu SR a výsledkov Eurostatu sa tak Slovensko umiestnilo na piatom mieste s 65 % mladých, ktorí spozorovali na internete nepriateľské alebo ponižujúce správy.
V rámci celej EÚ v roku 2023 takmer polovica (49 %) obyvateľov EÚ vo veku 16 až 29 rokov zaznamenala na internete nepriateľské alebo ponižujúce správy voči skupinám ľudí alebo jednotlivcom. Spomedzi 23 krajín EÚ s dostupnými údajmi zaznamenalo 12 krajín podiel nad 50 %.
Najvyšší podiel malo Estónsko (69 %), tesne nasledované Dánskom a Fínskom (obe krajiny 68 %). Najnižšie podiely stretu s nenávistnými správami zaznamenali v Chorvátsku (24 %), Rumunsku (27 %) a Bulharsku (31 %).
Keď sa počas štatistických zisťovaní pýtali respondentov, prečo sa domnievajú, že skupiny ľudí alebo jednotlivci sú terčom nepriateľských alebo ponižujúcich správ na internete, najčastejšou odpoveďou (35 %) boli politické alebo sociálne názory. Tieto odpovede boli najpočetnejšie v Estónsku so 60 % odpoveďami, na Slovensku ich bolo takmer 48 %.
Druhým najčastejším dôvodom nepriateľských správ v rámci EÚ bola sexuálna orientácia (LGBTI+ identita) s 32 %. Táto skupina mala najvyšší podiel v Estónsku (46 %), za ním nasledovalo Slovensko so 44 %. Tretí najvyšší podiel spomedzi všetkých dôvodov mala možnosť masový alebo etnický pôvod s výsledkom v rámci EÚ 30 %.
Najvyššie podiely tejto kategórie boli zaznamenané v Holandsku a Portugalsku (obe 45 %), Slovensko malo približne 21 %. Z posledných výsledkov môžeme vidieť, že Slovensko malo ako krajina druhú najvyššiu mieru mladých, podľa ktorých dôvodom ponižujúcich správ na internete, je sexuálna orientácia šikanovaných skupín ľudí.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej by sme dané zistenia mali čítať ako zistenia o podiele mladých ľudí, ktorí majú patričnú citlivosť a dokážu rozpoznať nepriateľstvo a znevažovanie v správach na internete, ktoré je zacielené na jednotlivcov a skupiny s inou sexuálnou orientáciou.
„Významná časť populácie Slovenska nie je pripravená akceptovať ľudí vykazujúcich rozdielne charakteristiky a má problémy akceptovať inakosť a vnímať diverzitu Slovenska tým, čím v skutočnosti je – prirodzeným javom. Sebapercepcia majority tak nevytvára veľký priestor na akceptáciu plurality identít,” ohodnotil výsledok aj sociológ Michal Vašečka.
Podľa jeho slov sa v postojoch ľudí s homofóbnymi postojmi podobne ako pri iných xenofóbnych prejavoch stelesnila anti-západná, ani-liberálna orientácia a anti-menšinová orientácia. V jej pozadí je podľa sociológa sociálne a politické zneistenie, frustrácia, kultúrna uzavretosť, ako aj týmito okolnosťami umocnená celková intolerancia voči inakosti.
Ako ďalej Vašečka uvádza, dôležitým faktorom je aj systematická stigmatizácia LGBTI+ ľudí mnohými politickými a náboženskými elitami na Slovensku, chýbajúceho vzdelávania v tejto oblasti i chýbajúcimi akýmikoľvek legislatívnymi zmenami, ktoré by mohli prispievať k rovnoprávnemu postaveniu LGBTI+ ľudí na Slovensku.
Iniciatíva Inakosť, ktorá prevádzkuje poradenské centrum inPoradňa, na ktoré sa obracajú obete nenávisti, medzi nimi aj ľudia z LGBTI+ komunity, sa so sociológom zhodujte v tom, že na Slovensku je potrebná účinná stratégia proti šikane, či radikalizácii mladých ľudí. Nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom na sociálnych sieťach sú podľa ich skúseností na Slovensku mimoriadne rozšírené.
„Na rozdiel od väčšiny európskych krajín po odchode prezidentky Zuzany Čaputovej nemáme ani jedného najvyššieho ústavného činiteľa schopného verejne odsúdiť prejavy nenávisti voči tejto komunite. Naopak značná časť vládnych a aj opozičných politikov vrátane premiéra využíva nenávistné prejavy voči LGBTI ľuďom na dosahovanie svojich politických cieľov,” uviedol výkonný riaditeľ iniciatívy Martin Macko.
Poukázal na to, že len počas posledného mesiaca bolo avizovaných viacero návrhov zákonov zameraných na obmedzenie ľudských práv osobám z tejto komunity, ktoré budú predložené v septembri. Nedostatočný je podľa Inakosti aj prístup prevádzkovateľov sociálnych sietí, ktorí na Slovensku vymáhajú svoje vlastné pravidlá slabo a ani jednoznačné nenávistné prejavy nesťahujú napriek viacnásobnému nahlasovaniu. Tieto veci majú negatívne dopady najmä na mladých LGBTI+ ľudí, ktorí navyše nie vždy nájdu oporu svojich blízkych alebo vedenia školy.
Viac k témam: Internet, LGBTI, Sociológ
Zdroj: SITA.sk – Mladí sú na internete terčom nenávistných správ, môžu za to politické názory aj sexuálna orientácia © SITA Všetky práva vyhradené.