Filtrovať podľa kategórie
Nadpriemerná volebná účasť bola medzi ľuďmi s univerzitným vzdelaním (35 percent) najmä v porovnaní s ľuďmi so základným vzdelaním (15 percent).
Guterres vyzval svetových lídrov k činnosti a boju proti klimatickým zmenám.
Zasahujúci hasiči zliezli k srnke po rebríku a pomocou popruhov ju vytiahli z hlbokej jamy von.
Lídri v hlavnom meste Belgicka na mimoriadnom summite rozhodujú o tom, kto najbližšie roky bude šéfovať kľúčovým európskym inštitúciám.
Na Slovensku bude pomáhať rekonštruovať hrady 68 dobrovoľníkov z viac ako 6 krajín sveta.
Žena pri pristávaní spadla na dráhu z výšky približne 20 metrov.
Pred niekoľkými rokmi sa na podobnom pochode zišli v Istanbule tisíce ľudí.
Premiér Peter Pellegrini si nemyslí, že strana Smer-SD v parlamente blokuje voľbu kandidátov na ústavných sudcov.
Policajná hovorkyňa informovala, že presná príčina smrti muža bude známa až po pitve.
Muža letecky transportovaný do Univerzitnej nemocnice sv. Cyrila a Metóda v Bratislave.
1.7.2019 (Webnoviny.sk) – V eurovoľbách 2019 malo Slovensko rekordne vysokú účasť, napriek tomu však zostalo posledné v európskom rebríčku.
Vyplýva to z výsledkov povolebnej analýzy Eurovoľby 2019: Kto a prečo volil? Čo tentoraz zabralo na voličov? Ako agentúru SITA informovala tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak, na májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa na Slovensku zúčastnilo 22,7 percenta oprávnených voličov.
Nadpriemerná volebná účasť bola medzi ľuďmi s univerzitným vzdelaním (35 percent) najmä v porovnaní s ľuďmi so základným vzdelaním (15 percent). Rozdiely sa ukázali aj podľa veku, nižšia účasť bola medzi najmladšími voličmi vo veku 18 až 24 rokov (11 percent), na voľbách sa v nadpriemernej miere zúčastnili voliči vo veku 25 až 55 rokov.
K účasti boli viac motivovaní proeurópsky naladení občania, spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať, volilo 37 percent. Z tých, ktorí nevidia v EÚ budúcnosť, iba 11 percent.
Prieskum konštatuje aj dôvody neúčasti na voľbách. „Najčastejšie to boli praktické osobné dôvody, napríklad zahraničná cesta, choroba, pracovná zaneprázdnenosť a podobne. Tieto dôvody však mohli byť aj prejavom slabej motivácie ísť voliť. Druhou najčastejšou odpoveďou bol všeobecný nezáujem o politiku a tretím faktorom boli dôvody, ktoré sa viazali špeciálne k týmto voľbám. Vyjadrujú nezáujem o EÚ, ale aj neznalosť fungovania EP, pocit zbytočnosti voliť vzhľadom na nízky počet poslancov za Slovensko a podobne,“ uvádza sa vo výsledkoch prieskumu, ktorý pripravila riaditeľka Inštitútu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Oľga Gyárfášová.
Takmer 30 percent opýtaných v prieskume uviedlo, že kampaň vôbec nesledovali, 15 percent opýtaných je podľa prieskumu pozornejšími „konzumentmi“ predvolebnej kampane.
S mierou záujmu o kampaň lineárne rástla aj miera účasti na voľbách. Z jednotlivých foriem kampane najviditeľnejšou boli diskusie kandidátov za jednotlivé strany v televízii, v rozhlase alebo na internete, s ktorými sa bližšie oboznámilo 13 percent respondentov.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku
Ďalších 50 percent túto kampaň aspoň zaregistrovalo. Relatívne vysoký impakt mali aj informačné a mobilizačné kampane – špeciálne prílohy denníkov, rôzne kampane európskych inštitúcií, podujatia v mestách k eurovoľbám.
Prieskum prináša aj zistenia z hľadiska sociálnodemografického a hodnotového profilu. Mladších voličov majú najmä Progresívne Slovensko/SPOLU a Ľudová strana Naše Slovensko, ťažiskovými voličmi strán Smer-SD a Kresťanskodemokratické hnutie sú starší voliči.
Priemerné zastúpenie voličov s univerzitným vzdelaním je v elektoráte PS/SPOLU a Sloboda a Solidarita. Krajné body pro – proti EÚ osi vymedzujú voliči PS/SPOLU a ĽSNS.
Z prieskumu vyplýva aj fakt, že až dve tretiny opýtaných deklarovali nezáujem o prácu poslancov, zároveň iba osem percent opýtaných hovorí, že ich v médiách zaznamenali viackrát, ďalších 47 percent hovorí, že iba ojedinele a 43 percent vôbec.
V porovnaní s rokom 2009 sa výrazne zvýšila miera ekonomického optimizmu. Vtedy až takmer 80 percent respondentov očakávalo zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku v horizonte jedného roka. Aktuálne je pesimistov 28 percent. Na druhej strane spokojnosť s fungovaním demokracie, či už na Slovensku, ale aj v EÚ za uplynulých desať rokov klesla.
Povolebný výskum Inštitútu pre verejné otázky skúmal mieru volebnej účasti v rôznych sociálnodemografických prostrediach, dôvody neúčasti, viditeľnosť predvolebnej kampane, postoje k EÚ, ako aj ďalšie okolnosti volebných rozhodnutí voličov na Slovensku. Zber dát na reprezentatívnej vzorke 1 017 oprávnených voličov realizovala agentúra FOCUS po voľbách od 1. do 11. júna.
Viac k témam: prieskum, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019
Zdroj: Webnoviny.sk – Mladší volia „progresívcov“ aj Kotlebu, ťažiskovými voličmi Smeru-SD a KDH sú starší ľudia © SITA Všetky práva vyhradené.