22.4.2024 (SITA.sk) – V skutočnosti je to účelová skratka, ktorá slúži na vzbudenie úsmevu. V tom lepšom prípade. V horšom sa používa na demagogické popieranie spoluviny veľkochovov na klimatických zmenách.

Kravy ako celé USA

Nielen pri príležitostí Dňa Zeme, ktorý je každoročne v kalendári 22. apríla aj ako memento, má určite zmysel pripomínať širšie súvislosti, kontexty a čísla zo štúdií. Povedzme taký údaj, že kravy zodpovedajú za 5 gigaton CO2e ročne. Napísať sa to dá aj takto: 5 000 000 000 000 kilogramov.

Čo je CO2e?

Ide o metrickú mieru používanú na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP). Vyjadruje sa v ekvivalentoch oxidu uhličitého, ktorého GWP je štandardizovaný ako 1, a meria sa v hmotnostných jednotkách.

(zdroj: Metodika pre IEP kalkulačku osobnej uhlíkovej stopy, MŽP SR)

Pochopiteľne, nejde o ich vetry, ale o sumár vplyvov. Sklon žartovať pominie, keď si uvedomíme, že uvedené kvantum je porovnateľné s množstvom emitovaným Spojenými štátmi americkými (5,2 gigaton).

Plodiny v područí dobytka

Veľkochov hospodárskych zvierat má aj efekty, ktoré vrhajú zlé svetlo na pestovanie plodín. Skresľuje sa tým obraz a opačná názorová strana neférovo dostáva muníciu.

O čo ide? Napríklad ako uvádza štúdia „Príčiny odlesňovania amazonských pralesov, (The World Bank,OKS)“, sója sa nachádza na nelichotivej druhej priečke (po samotnom veľkochove – až 88 % vyrúbaných amazonských stromov robí miesto pastvinám) medzi faktormi podnecujúcimi klčovanie dažďových pralesov.

Po „A“ však radno povedať vskutku podstatné „B“. Len 6 % dopestovanej sóje končí na tanieri. Výrazná väčšina (70 %) sa používa – nasleduje pointa, ktorú si asi už domyslíte – na vykrmovanie jatočných zvierat a dojníc.

Ak teda máte environmentálne pohnútky pri koncipovaní svojho jedálnička, určite je vhodné obmedziť konzumáciu mäsa. Opäť konkrétny číselný argument: na „dochovanie“ 1 kg hovädziny sa použije v priemere 173 g sóje.

Trendovou alternatívou mäsa je laboratórne kultivovaná náhrada vyrábaná pomocou techník tkaninového inžinierstva prevzatých z regeneratívnej medicíny. Oproti rastlinným pokrmom však takéto „kópie“ konvenčného mäsa majú viacero nevýhod:

sú významne drahšie
vo finálnej spotrebiteľskej podobe neposkytujú čisto prírodné zloženie
na dohľadný čas je ilúziou lokálny zdroj minimalizujúci transport

Veľkochov emituje najviac metánu

Na výrobu produktov zo sóje pre ľudskú spotrebu sa minie 13x menej vody a využije dokonca len 1/18 plochy v porovnaní s nutrične rovnako výdatnými potravinami živočíšneho pôvodu. Pričom produkcia oxidu uhličitého je dvakrát nižšia, nezaškodí sprievodne podotknúť.

Veľkochov hospodárskych zvierat je prostredníctvom 100 megaton ročne najväčším producentom metánových emisií zo všetkých segmentov ľudskej činnosti. S podielom 31 % prekonáva v štatistikách UNEP IMEO z roku 2022 aj ropný a plynárenský priemysel (26 %).

Nepatrná uhlíková stopa

Podľa portálu Our World in Data sa  celosvetovo na veľkochov používa až 77 % poľnohospodárskej pôdy, čo je v príkrom nepomere s faktom, že globálne len 37 % príjmu proteínov pochádza z mäsa a mlieka.

K trvalej udržateľnosti na Deň Zeme azda ešte toľko, že dodanie 100 g proteínov organizmu prostredníctvom tofu, u nás zrejme najznámejšieho produktu zo sóje, sprevádza uhlíková stopa 0,5 – 1,0 kg CO2e. Pri hovädzine je rozpätie 20 – 75 kg, u hydiny a mlieka sa spodná hranica zhodne nachádza na úrovni 5 kg.

V Japonsku 45-násobok

Aké sú nákupné a konzumentské zvyklosti v praxi? U nás ročne vynaložíme na spomenuté tofu len 54 centov na hlavu, v Japonsku je to až 24,4 eura – zhruba 45-násobok.

Impulz na zamyslenie, ktorý načrtol BCG – Food for Thought, znie napríklad takto: už plošné pridanie 8 % podielu príjmu proteínov z alternatívnych zdrojov (na úkor mäsa a mlieka), rozumejte najmä rastlinných, do roku 2030 by sa rovnalo dekarbonizácii 95 % leteckého sektora.

Lokálny a certifikovaný zdroj

Možno sa aj pri tých šiestich percentách dopestovanej sóje určenej na priamu ľudskú spotrebu ozýva „zelená“ časť vašej aury. Potom v rámci ambície upraviť svoj jedálny lístok smerom k rastlinnému stačí preferovať výrobky z bôbov, ktoré necestovali cez pol zemegule a nezanechali uhlíkovú stopu ako od mamuta.

Spoľahlivým poznávacím a odobrujúcim znamením pri plodine, ktorú Číňania fermentovali už v poslednom tisícročí pred Kristom, je certifikát Donau Soja.

Rovnomenná nadnárodná neziskovka združuje 318 farmárov prevažne z povodia Dunaja a ako nezávislá organizácia kontroluje a osvedčuje spĺňanie prísnych regulácií Európskej únie, dodržiavanie najvyšších ekologických štandardov a absenciu genetickej modifikácie v pestovateľských i spracovateľských procesoch.

Zdroj: SITA.sk – Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa © SITA Všetky práva vyhradené.