Politológ: Obdobie medzi rokmi 1994 až 1998 bolo najtemnejšie v moderných dejinách Slovenska
Vladimír Mečiar sa pred 25 rokmi stal po tretíkrát slovenským premiérom.
Filtrovať podľa kategórie
Vladimír Mečiar sa pred 25 rokmi stal po tretíkrát slovenským premiérom.
Po páde jeho predchádzajúcej vlády mu to umožnili výsledky predčasných parlamentných volieb v roku 1994.
Voľby by podľa prieskumu agentúry Polis Slovakia vyhrala strana Smer-SD pred kotlebovcami.
Dievčatko podľa matky nemá rado, keď mu češú vlasy, a naopak, veľmi rado pozerá film Trolovia. Podľa lekárov však trpí a jeho ďalší život nemá zmysel.
Medzi zatknutými sú známi vojnoví veteráni, ktorí bojovali proti proruským separatistom na východe Ukrajiny.
Skonala žena, ktorá bola po útoku v kritickom stave.
V prípade, že vládu bude zostavovať aktuálny líder Labouristickej strany Jeremy Corbyn, v hre je aj ďalšie referendum, pretože sa bude musieť opierať o podporu viacerých strán.
Štátna poštová spoločnosť zaznamenáva pred Vianocami, tradične v najsilnejšom období roka, nárast počtu zásielok, najmä balíkov, o desiatky percent. Odporúča preto, aby si ľudia...
Trumpovi sa nepozdáva, že mladú Švédku vyhlásil magazín Time za osobnosť roka.
Konvoj pôjde z hraníc ČR po trase Drietoma - Trenčín - Žilina - Martin - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Poprad - Prešov.
13.12.2019 (Webnoviny.sk) – Obdobie medzi rokmi 1994 až 1998 sa dá označiť za najtemnejšie štvorročné legislatívne obdobie v moderných dejinách Slovenska. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík pri príležitosti 25-ho výročia tretej vlády Vladimíra Mečiara. Počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) bolo podľa politológa Slovensko čiernou dierou na mape Európy.
„Slovensko po vzniku republiky stálo na rovnakej štartovacej čiare ako ostatné štáty Visegrádskej štvorky. Za štyri roky vlády HZDS, SNS a ZRS zostala z modernej krajiny čierna diera na mape Európy,“ vyhlásil politológ.
Za charakteristické pre toto obdobie považuje porušovanie princípov parlamentnej demokracie, zneužívanie verejnoprávnych médií, tajných služieb, polície, potláčanie práv opozície na kontrolu štátnych inštitúcií, ale aj takzvanú divokú privatizáciu, respektíve rabovačky.
„Doslova za pár drobných sa rozdávalo predtým národné bohatstvo do rúk spriaznených ľudí okolo vládnej trojky. Z večera do rána sa tak doslova z krčmára stal milionár. Obdobie vlády HZDS, ZRS a SNS vyradilo Slovensko z rodiny moderne sa rozvíjajúcich demokracií a hodilo nás do skupiny štátov s problematickou transformáciou režimu,“ konštatoval Štefančík.
Toto obdobie podľa neho zrodilo oligarchov a z „nímandov“ sa stali majetní občania ovplyvňujúci proces politického rozhodovania. „A zatiaľ čo Mečiar, Slota a Ľupták z politiky odišli, títo nímandi sú tu dodnes, ale dnes už v inej politickej strane,“ zdôraznil.
Politológ zároveň uviedol, že by sa pre obdobie uvedených rokov mal prestať používať výraz mečiarizmus, pretože skresľuje realitu a zavádza. „Mečiar tu totiž v rokoch 1994 až 1998 nevládol sám, ale s pomocou jeho dvoch politických partnerov Jána Slotu a Jána Ľuptáka. Zodpovednosť za všetko to zlé, čo Slovensko v tomto období prežilo, by nemala ostať iba na pleciach Vladimíra Mečiara, ale mal by sa o ňu podeliť aj s jeho dvomi koaličnými partnermi,“ objasnil Štefančík.
Pri otázke agentúry SITA, kam sa Slovensko od konca Mečiarovej vlády posunulo, odpovedal, že je potrebné rozlišovať, či sa posunula slovenská politika alebo slovenská verejnosť. „Mali sme šťastie, že po roku 1998 sa utvorila ústavná väčšina a takmer všetko to zlo Mečiarovej trojkoalície, s výnimkou jedného volebného obvodu a privatizačných rozhodnutí, ktoré sa už ale nedali zvrátiť, vrátilo späť na cestu demokratizácie,“ uviedol politológ.
Myslí si, že hoci Slovensko za vlády Mikuláša Dzurindu vstúpili do Európskej únie a NATO, predsa len tá špina v politike zostala.
„Napriek tomu, že sme si mysleli, akú svetovú vládu máme, veď Slovensko malo vtedy prívlastok Tatranský tiger, niekde v konšpiračných bytoch sa robili kšefty s pokútnymi osobami. Takže to, čo robil Mečiar a jeho družina otvorene, robili niektorí ľudia z Dzurindovho establišmentu potichu, za dverami konšpiračných bytov. K vládnej moci mal dokonca blízko človek, ktorý je dnes obvinený z viacerých trestných činov, vrátane podozrenia, že si objednal vraždu človeka,“ priblížil politológ.
V tomto kontexte je preto podľa neho dôležité odlišne sa pozerať na politikov, ktorí patria na lavicu obžalovaných a inak na občiansku spoločnosť.
„Tá sa dokázala tak po Mečiarovej tretej vláde, ako aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, zmobilizovať a eliminovať to najväčšie zlo v politike. Stále je to však málo na to, aby sme sa podobali občianskym spoločnostiam v západoeurópskych krajinách. Pokiaľ si budú ministri dohadzovať kšefty v kancelárii generálneho prokurátora, prípadne, pokiaľ mafiáni podobní Marianovi K. budú mať vplyv na politické rozhodovanie v tomto štáte alebo pokiaľ budú plagiátori predsedať slovenskému parlamentu, dovtedy sa bude na Slovensko pozerať zvonka krivým okom,“ uzavrel Štefančík.
Vladimír Mečiar po dlhých koaličných rokovaniach oznámil 12. decembra 1994 prezidentovi vznik vládnej koalície, ktorú tvorilo HZDS-RSS, SNS a ZRS a predložil mu návrh na vymenovanie členov vlády. Prezident republiky Michal Kováč vymenoval novú vládu nasledujúci deň 13. decembra 1994 na čele s predsedom HZDS.
Agentúra SITA požiadalo o stanovisko aj Vladimíra Mečiara. Ten však prostredníctvom bývalej poslankyne Národnej rady SR za jeho hnutie Evy Zelenayovej odkázal, že si neželá byť kontaktovaný.
Viac k témam: premiér Slovenskej republiky
Zdroj: Webnoviny.sk – Politológ: Obdobie medzi rokmi 1994 až 1998 bolo najtemnejšie v moderných dejinách Slovenska © SITA Všetky práva vyhradené.