Slováci podporujú členstvo v Únii, NATO aj viac výdavkov na obranu, krajinu by však väčšina nebránila
Nový prieskum verejnej mienky zachytáva postoje obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy.
Filtrovať podľa kategórie
Nový prieskum verejnej mienky zachytáva postoje obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy.
Podľa neho ide o udalosť s významným politickým rozmerom vzhľadom na situáciu po parlamentných voľbách v roku 2023.
Prezident USA má byť vo štvrtok na návšteve Kataru, ale nevylučuje radšej cestu do Istanbulu, aby zachránil veľa životov.
Špecializovaný trestný súd vytýčil na 2. júna začiatok súdneho procesu s bývalým šéfom NBÚ Aurelom Ugorom.
Masár súd nepresvedčil o tom, že by na slobode viedol riadny život.
Atmosféra v spoločnosti, ktorá viedla k atentátu, je dnes podľa Fica ešte horšia, ako bola.
Slováci hľadajú v rodine bezpečný prístav: Pocit bezpečia však najviac ohrozujú medzigeneračné nezhody o politike a obava z neschopnosti postarať sa o nemohúcich členov rodiny.
Poslankyňa upozornila, že za posledných 15 mesiacov Úrad vlády SR uzavrel dve zmluvy na objednávku alkoholu za takmer 50-tisíc eur.
Vyšetrenia v Nemocnici Bory a Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch sa posunú na ešte vyššiu úroveň. Pacienti dostanú lepšie služby aj vďaka prehĺbeniu spolupráce...
Požadujú posúdenie súladu s Ústavou SR i pozastavenie jeho účinnosti.
14.5.2025 (SITA.sk) – Slováci jednoznačne podporujú naše členstvo v Európskej únii aj NATO. Chcú tiež budovať odolnosť krajiny a navýšiť výdavky na obranu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vydáva GLOBSEC každoročne v reporte GLOBSEC Trends. Podpora členstva v EÚ a NATO je na úrovni 75 percent a 72 percent. Na druhej strane je Slovensko jedinou krajinou v regióne, kde by väčšina nebránila Slovensko, ak by bolo napadnuté cudzím štátom.
„Prieskum tento rok jasne ukázal, že zvyšovanie dôrazu na obranu a bezpečnosť v Európe má medzi ľuďmi podporu. Zmerali sme aj vysokú mieru ochoty brániť krajinu v prípade napadnutia cudzím štátom. Tu je však Slovensko výnimkou – ochotu brániť štát vyjadrilo len 49 percent respondentov, najmenej v regióne, zatiaľ čo v Česku to bolo 81 percent respondentov,“ uviedla senior analytička z Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu Katarína Klingová.
Nový prieskum verejnej mienky zachytáva postoje obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko). Až 73 percent respondentov v regióne súhlasí so zvýšením výdavkov na obranu.
Na Slovensku je to 63 percent. Slováci tiež vyslovili podporu budovať obranyschopnosť a pripravenosť krajiny vo vojenskej aj v civilnej oblasti. Až 88 percent respondentov na Slovensku by tiež uvítalo viac informácií o tom, ako postupovať v krízových situáciách, a 87 percent si myslí, že ich krajina by mala robiť viac v boji proti kybernetickým útokom.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Rusko ako bezpečnostnú hrozbu vníma približne 50 percent Slovákov, čo je podobne ako v minulých rokoch. V podpore Ukrajiny je však Slovensko v rámci regiónu na chvoste. Najviac v regióne, až 63 percent respondentov na Slovensku verí, že poskytovanie pomoci Ukrajine zbytočne predlžuje vojnu a 52 percent si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia v prospech dosiahnutia mieru.
Pre porovnanie, v Česku toto presvedčenie zdieľa 38 percent respondentov a v Poľsku len 25 percent. Potenciálne výhody plynúce z členstva Ukrajiny v EÚ či NATO sú, naopak, vnímané v regióne relatívne podobne. S tvrdením, že členstvo Ukrajiny v EÚ by prinieslo ekonomické výhody nesúhlasí väčšina opýtaných v regióne.
„Postoje k Ukrajine v regióne do veľkej miery kopírujú politický diskurz v krajinách. Tam, kde je otázka podpory Ukrajiny v zásade jednoznačná naprieč politickým spektrom, sú aj postoje obyvateľov jednoznačnejšie, aj keď nie nekritické. Napríklad, v nadväznosti na protesty farmárov v Poľsku dnes 77 percent respondentov súhlasí s tvrdením, že lacné ukrajinské produkty poškodzujú farmárov v Európe,“ dodala riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť Dominika Hajdu.
Aj napriek tomu, že 79 percent respondentov súhlasí, že demokracia je pre Slovensko dobrá, rezonujú u nás konšpiračné teórie a nostalgia za totalitným režimom. 43 percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že „demokracia neexistuje, pretože v skutočnosti svetu vládnu skryté elity„. 46 percent si myslí, že o svetových záležitostiach nerozhodujú volení zástupcovia, ale tajné spolky, ktorých cieľom je nastolenie totalitného svetového poriadku.
Tieto čísla sa však v rámci regiónu nie sú veľmi odlišné – v priemere 47 percent respondentov v regióne verí, že svetu vládnu skryté elity, a 42 percent si myslí, že o svetových záležitostiach nerozhodujú volení zástupcovia, ale tajné spolky. Pomyselný rebríček zraniteľnosti voči konšpiračným teóriám vedú Rumunsko a Bulharsko.
Jedna pätina respondentov na Slovensku si tiež myslí, že totalitný systém, v ktorom sa presadzuje neobmedzená moc štátu bez konania pravidelných volieb, je dobrou formou riadenia pre ich krajinu.
„Tieto postoje sú výsledkom dlhodobých politickým kampaní a konšpirácií o takzvaných „zahraničných agentoch“ a údajných plánovaných prevratoch. Zároveň medzi obyvateľmi rezonujú, najmä v časoch ekonomickej neistoty, snahy o prikrášľovanie dejín, ale aj falošná nostalgia za sociálnym štátom, ktorý sa počas socializmu údajne staral o svojich občanov,“ dodala projektová koordinátorka v GLOBSECu Barbora Dobó.
Viac k témam: členstvo v Európskej únii, členstvo v NATO, Konšpiračné teórie, pomoc Ukrajine, Prieskum, Totalitný režim, ukrajinské členstvo v EÚ, ukrajinské členstvo v NATO, vojna na Ukrajine, Výdavky na obranu
Zdroj: SITA.sk – Slováci podporujú členstvo v Únii, NATO aj viac výdavkov na obranu, krajinu by však väčšina nebránila © SITA Všetky práva vyhradené.