29.8.2021 (Webnoviny.sk) – Rozhodujúce pre ochotu obyvateľov Slovenska zapojiť sa do Slovenského národného povstania (SNP) bolo dedičstvo demokratickej politickej plurality a rozvinutej spolkovej činnosti v medzivojnovom Československu.

Pri príležitosti dnešného 77. výročia SNP to pre agentúru SITA skonštatovala pracovníčka Historického ústavu SAV Marína Zavacká. Podľa nej v spolkoch nielen prirodzene rástli schopní organizátori, ale najmä sa tam vytvárali priateľstvá prekračujúce rodácke, sociálne a konfesijné bariéry.

Dôvera medzi ľuďmi

„Spolkové zázemie tvorilo siete dôvery aj medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy nestretli osobne. Dávalo im predstavu o hodnotách, schopnostiach a skúsenostiach toho druhého, aj vysokú pravdepodobnosť spoločných priateľov, čo bolo vo vtedajšom prostredí silnou spoločenskou zárukou,“ uviedla Zavacká.

Pripomína, že pestré spektrum spolkov, kde sa členovia bežnou každodennou činnosťou socializovali k životu v slobodnej spoločnosti a k občianskej zodpovednosti, sa rovnako ako demokratické politické strany stalo terčom ľudáckeho režimu už na jeseň 1938.

„Spolky boli rozpustené alebo povinne zlúčené s Hlinkovou gardou, ktorá si aj prisvojila ich majetok,“ upresnila historička.

Skúsenosti z bojov

Staršia generácia odbojárov mala podľa Zavackej často spoločné skúsenosti z národoveckých aktivít ešte za Uhorska, z pôsobenia v Československých légiách, a aj z bojov proti maďarským boľševikom roku 1919.

„Veď práve bývalí legionári ako Rudolf Viest, Janko Jesenský či Jozef Gregor Tajovský podpísali už 14. marca 1939 spoločnú výzvu poslancom snemu, aby odmietli vyhlásiť slovenský štát,“ povedala.

Silné demokratické povedomie pretrvávalo podľa nej aj medzi dlhoročnými členmi rozpustených a zakázaných politických strán a odborových organizácií.

„Napríklad medzi železničiarmi, ktorí od roku 1939 tajne prevážali cez Slovensko prenasledovaných ľudí aj ilegálne tlačoviny, a v železničných dielňach vyrobili pre povstanie pancierové vlaky Štefánik, Masaryk a Hurban, bola tradične vysoká organizovanosť v československej sociálnej demokracii,“ zdôraznila Zavacká.

Nové znalosti

Vďaka spolkom podľa historičky získavali ich členovia tiež nové znalosti, upevňovali si telesnú kondíciu aj disciplínu.

„Turisti a skauti sa naučili čítať terénne mapy a všímať si zdroje pitnej vody, v ochotníckom divadle sa ukázalo, kto vie osloviť verejnosť alebo nakresliť pôsobivý plagát. Medzi povstalcami boli početní aj členovia telocvičnej jednoty Sokol,“ vysvetlila Zavacká s tým, že k nim patril aj už spomenutý Rudolf Viest, Ján Golian, Viliam Žingor, Viliam Pauliny, alebo „biela pani“ Františka Hrubišková.

Výrazná účasť študentov

U mladšej generácie bola výrazná účasť bývalých študentov konkrétnych stredných a vyšších odborných škôl.

„Zreteľné to bolo napríklad u lesníkov, ktorí získali vzdelanie v Liptovskom Hrádku, a tiež u zdravotných sestier, absolventiek školy v Turčianskom Sv. Martine. Išlo totiž o profesie, ktoré sa ľudáckemu režimu nedarilo rýchlo nahradiť vlastnými vernými kádrami,“ vysvetlila Zavacká. V odbojových štruktúrach bolo podľa nej aj veľa učiteľov.

„Už preto, že ako vojaci prezenčnej služby, ktorí mali maturitu, boli vysielaní na dôstojnícke kurzy, teda pri mobilizácii nastupovali ako velitelia jednotiek. Veľa bolo aj učiteliek, ktoré ako členky Červeného kríža mali výcvik na prevádzku núdzových vývarovní, ošetrovní, dezinsekčných staníc a ďalšie zručnosti, ktoré sa v mierových časoch využívali pri epidémiách a živelných katastrofách,“ dodala historička.

Viac k témam: história, Historický ústav SAV, SNP Slovenské národné povstanie
Zdroj: Webnoviny.sk – Účastníkov SNP veľakrát spájalo členstvo v rôznych spolkoch, konštatuje historička © SITA Všetky práva vyhradené.