28.3.2026 (SITA.sk) – Globálna technologická súťaž vstupuje do novej fázy, v ktorej už nejde len o kontrolu surovín či výrobných kapacít, ale predovšetkým o dominanciu vo vedomostiach. Ako upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, obraz Číny ako „továrne sveta“ je dnes neúplný. Krajina sa systematicky posúva do pozície lídra vo výskume a technologickom know-how, čím si buduje strategický náskok, ktorý môže rozhodnúť o rozložení ekonomickej moci v 21. storočí.

Dáta z analýzy Australian Strategic Policy Institute ukazujú dramatický posun v globálnej technologickej rovnováhe. Kým ešte v roku 2023 dominovala Čína v 37 zo 44 sledovaných technologických oblastí, najnovšie čísla hovoria o vedení už v 66 zo 74 pokročilých technológií oproti Spojeným štátom. Ide o rýchly a zásadný posun, ktorý naznačuje, že technologické líderstvo sa koncentruje viac než kedykoľvek predtým.

Koncentrácia vedeckého výkonu

Kľúčom k tomuto náskoku pritom nie je len objem investícií, ale najmä koncentrácia vedeckého výkonu. V niektorých oblastiach sa všetkých desať najlepších výskumných inštitúcií nachádza v Číne a produkujú násobne viac špičkových vedeckých publikácií než konkurencia. Takáto koncentrácia vytvára podľa analytikov riziko technologického monopolu, teda situácie, keď jedna krajina ovláda rozhodujúcu časť globálneho poznania a určuje smer ďalšieho vývoja, štandardy aj budúce dodávateľské reťazce.

Formuje sa tak nový technologický poriadok, v ktorom dominujú dve veľmoci, a to Čína a Spojené štáty. S odstupom za nimi nasleduje menšia skupina krajín vrátane Indie. Európa v tomto usporiadaní zaostáva výraznejšie, než by sa mohlo zdať. Medzi lídrami sa pravidelne objavuje prakticky len Veľká Británia, čiastočne aj Nemecko, zatiaľ čo ostatné veľké ekonomiky kontinentu zostávajú na okraji hlavného prúdu výskumu.

V praxi to podľa Motúzovej znamená, že v rozhodujúcich oblastiach budúcnosti, od umelej inteligencie cez kvantové technológie až po biotechnológie či pokročilé materiály, dominujú čínske a americké inštitúcie. Európa napriek svojej historickej úlohe kolísky vedeckej revolúcie stráca systematickú prítomnosť medzi globálnymi lídrami.

Dlhodobo sa pritom technologická bezpečnosť Západu spájala najmä s prístupom ku kritickým surovinám, ako sú lítium, kobalt či vzácne zeminy. Dnešná realita však ukazuje, že rovnako strategickým zdrojom sú vedomosti. Na rozdiel od surovín či výrobných kapacít sa vedecký ekosystém nedá vybudovať rýchlo. Jeho vznik trvá desaťročia a vyžaduje si systematické investície do vzdelávania, výskumu aj talentov.

Kľúčový zdroj moci v ekonomike

Práve v tomto smere Čína dlhodobo koná strategicky. Masívne investície do univerzít, výskumných centier a technologických parkov vytvorili prostredie, ktoré nielen produkuje špičkový výskum, ale zároveň dokáže priťahovať aj talenty zo zahraničia. Výsledkom je model, ktorý prepája výskum, vývoj a priemyselnú výrobu do jedného funkčného celku.

„Kontrola nad vedomosťami sa stáva kľúčovým zdrojom moci v ekonomike 21. storočia,“ zdôrazňuje Diana Motúzová. Krajiny, ktoré budú dominovať vo výskume umelej inteligencie, kvantových technológií či biotechnológií, budú zároveň určovať pravidlá globálnej ekonomiky.

Pre Európu z toho vyplýva jasný odkaz. Bez zásadného posilnenia výskumu, podpory talentov a budovania technologických kapacít jej hrozí, že sa v novej vedecko-technologickej ére ocitne na periférii. A v čase, keď sa rozhoduje o budúcich štandardoch a smerovaní globálneho hospodárstva, by to znamenalo nielen stratu konkurencieschopnosti, ale aj oslabenie strategickej autonómie.

Viac k témam: Technológie
Zdroj: SITA.sk – Technologický monopol na obzore, Čína mení globálne pravidlá hry © SITA Všetky práva vyhradené.