Až 44 percent občanov nepovažuje Slovensko za bezpečnú krajinu, najväčšiu hrozbu vidia v súčasnej vláde
Veľké rozdiely možno badať medzi voličmi rôznych politických subjektov.
Filtrovať podľa kategórie
Veľké rozdiely možno badať medzi voličmi rôznych politických subjektov.
Ide o legislatívu, ktorá spĺňa mnohé z Trumpových predvolebných sľubov, a to zvýšenie vojenských výdavkov, financovanie kampane na masovú deportáciu migrantov a predĺženie...
Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa Kyjeva od začiatku vojny zvýšil na 1 024 210.
S návrhom prišiel poslanec Marián Seitler. Podporilo ho 13 zo štrnástich prítomných poslancov.
Zákaz vydali Mestské služby mesta Trnava, ktoré sú správcom piatich cintorínov v meste.
„Náš prezident povedal, že Rusko dosiahne ciele, ktoré si stanovilo,“ vyjadril sa pred novinármi po telefonáte Trumpa a Putina poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Schodok zahraničného obchodu krajiny bol v sume 71,5 miliardy dolárov.
Polícia preto apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby boli obozretní.
Obe strany vyjadrili presvedčenie, že dobré susedské vzťahy sú základom stability a rozvoja v strednej Európe.
Terčom útoku bol aj zbrojársky závod Energia v ruskej Lipeckej oblasti.
4.7.2025 (SITA.sk) – Na Slovensku sa necíti bezpečne 44 percent Slovákov. Ukazujú to výsledky prieskumu NMS Market Research Slovakia.
Na otázku „Považujete alebo nepovažujete Slovensko za krajinu, v ktorej sa môžete vy a vaši blízki cítiť bezpečne?“ odpovedalo 16 percent opýtaných „rozhodne nepovažujem“ a odpoveď „skôr nepovažujem“ si vybralo 28 percent respondentov.
Opačné názory vyjadrilo celkovo 48 percent respondentov, pričom odpoveď „rozhodne považujem“ zvolilo 11 percent oslovených a 37 percent sa vyjadrilo, že Slovensko „skôr považuje“ za krajinu, kde sa oni aj ich blízki môžu cítiť bezpečne. Na otázku nevedelo odpovedať deväť percent respondentov. Prieskum bol realizovaný od 4. do 8. júna 2025 na vzorke 1 003 respondentov.
Pocit bezpečia nadpriemerne často vyjadrovali muži, respondenti starší ako 65 rokov, taktiež vysokoškolsky vzdelaní a nadpriemerne zarábajúci. Veľké rozdiely možno badať medzi voličmi rôznych politických subjektov.
V prípade elektorátu koaličných strán až 72 percent považuje Slovensko za krajinu, kde sa oni aj ich blízki môžu cítiť bezpečne, opačný názor má 24 percent z nich. Najbezpečnejšie sa cítia voliči strany Smer-SD, nasledujú voliči mimoparlamentného hnutia Republika, Hlasu, Slovenskej národnej strany.
Z voličov opozície považuje Slovensko za bezpečnú krajinu 38 percent opýtaných, opačný názor má 58 percent z nich. Najbezpečnejšie sa cítia voliči Kresťanskodemokratického hnutia a strany Sloboda a Solidarita. Nasledujú voliči mimoparlamentných Demokratov, hnutia Slovensko a na chvoste v pocite Slovenska ako bezpečnej krajiny sú voliči Progresívneho Slovenska.
„Je paradoxom, že najväčšiu mieru bezpečia na Slovensku pociťujú voliči tých strán a hnutí, ktoré svoju politickú rétoriku stavajú na pocite ohrozenia a neustále definujú nové vnútorné aj vonkajšie hrozby,“ myslí si analytik prieskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Agentúra sa respondentov, pýtala aj na dôvody, prečo Slovensko nepovažujú za krajinu, kde sa oni a ich blízki môžu cítiť bezpečne. Otázka bola položená len tým účastníkom prieskumu, ktorí odpovedali, že Slovensko nepovažujú, alebo skôr nepovažujú za krajinu, kde by sa mohli cítiť bezpečne, išlo o 435 respondentov. Medzi odpoveďami prevažovali domáce, nie vonkajšie hrozby.
„Slováci a Slovenky nepovažujú svoju krajinu za bezpečnú najmä kvôli súčasnej vláde pod vedením premiéra Roberta Fica. Tento dôvod uvádza pätina z nich (18 percent – pozn. SITA),“ uviedla prieskumná agentúra. V top trojke dôvodov skončila aj politická nestabilita (14 percent) a sociálna a ekonomická nestabilita (13 percent).
Ďalších 12 percent uvádzalo ako dôvod kriminalitu a bezpečnosť, 11 percent korupciu. Orientáciu na Rusko a nedôveru v súdnictvo a ďalšie inštitúcie uvádzalo zhodne po 10 percent opýtaných. Šesť percent uviedlo ako dôvod vojnu na Ukrajine, po päť percent si vybralo odpovede xenofóbia, rasizmus a extrémizmus, migrácia a cudzinci.
„Keďže väčšinovo nepovažujú Slovensko za krajinu, v ktorej sa respondenti a ich blízki môžu cítiť bezpečne voliči opozičných strán, prevládajú v ich odpovediach najmä domáce faktory. Tie však nie sú spojené len s aktuálnou vládnou garnitúrou, ale identifikujú aj oblasti, v ktorých štát dlhodobo zlyháva,“ nazdáva sa Hanes.
Viac k témam: Bezpečnosť, Prieskum, Voliči
Zdroj: SITA.sk – Až 44 percent občanov nepovažuje Slovensko za bezpečnú krajinu, najväčšiu hrozbu vidia v súčasnej vláde © SITA Všetky práva vyhradené.