13.1.2026 (SITA.sk) – Rok 2026 sa začína s vysokou mierou neistoty, ale aj s mimoriadne silnými impulzmi, ktoré môžu zásadne ovplyvniť vývoj ekonomiky doma aj v zahraničí. Už prvé dni nového roka naznačili, že geopolitika vstupuje do fázy nového preusporiadania a precedensov, pričom udalosti vo svete sa čoraz rýchlejšie premietajú aj do ekonomických rozhodnutí malých otvorených ekonomík, akou je Slovensko.

Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, „karty sa v geopolitike rozdávajú nanovo“ a nový rok bude pravdepodobne bohatý na zvraty podobne ako ten predchádzajúci.

Konsolidácia verejných financií

Na domácej scéne zostáva ústrednou témou konsolidácia verejných financií. Vláda si stanovila cieľ znížiť deficit verejných financií v roku 2026 na 3,5 % HDP, no bez ďalších opatrení by sa podľa odhadov opäť dostal nad hranicu piatich percent. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie vo výške približne 1,5 % HDP, teda okolo dvoch miliárd eur. Priestor na zvyšovanie daní a odvodov je však už podľa analytika výrazne obmedzený, a preto sa pozornosť bude musieť presunúť najmä na výdavkovú stranu rozpočtu.

Horňák pripomína, že kvalitná konsolidácia by mala stáť na troch pilieroch, teda vyššej efektivite verejných výdavkov a lepšom cielení opatrení, rozumnom využití príjmového potenciálu napríklad pri majetkových či environmentálnych daniach a zároveň na ochrane konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia prostredníctvom deregulácie, znižovania byrokracie a lepšieho fungovania e-governmentu.

Doterajší vývoj však podľa analytika ukazuje, že konsolidácia už citeľne dolieha na ekonomický rast. Spomaľovanie HDP je výsledkom kombinácie nižšej spotreby vlády, opatrnejšieho správania domácností a útlmu investičnej aktivity firiem, keďže konsolidačné opatrenia odčerpávajú zdroje z iných častí ekonomiky. Práve preto by sa rok 2026 mal niesť aj v znamení snahy o opätovné oživenie hospodárstva cez podporu podnikania a investícií. „Konsolidácia musí pokračovať, ekonomiku však nesmieme udusiť,“ upozorňuje Horňák, podľa ktorého bude kľúčové nájsť rovnováhu medzi ozdravovaním verejných financií a zachovaním rastového potenciálu.

Investície z európskych zdrojov

Výrazným faktorom, ktorý môže ekonomiku v najbližších rokoch podporiť, je očakávaná investičná vlna financovaná z európskych zdrojov. Aktuálne programové obdobie eurofondov na roky 2021 až 2027 sa síce blíži k druhej polovici, no Slovensko má zatiaľ vyčerpaných len približne 12 % dostupných prostriedkov a alokovaných okolo 45 %, čo patrí podľa analytika medzi najslabšie výsledky v EÚ. K dispozícii má pritom takmer 16,2 miliardy eur.

Spolu so zdrojmi z plánu obnovy a dodatočnými prostriedkami na obranné výdavky cez európsky program SAFE by mohli verejné investície v horizonte piatich rokov dosiahnuť až 11,5 % súčasného HDP Slovenska. Ide o potenciálne silný prorastový impulz, ktorý však so sebou nesie aj vyššie fiškálne riziko, keďže tieto peniaze si štát požičiava na finančných trhoch. Rastúce potreby financovania a vysoké deficity zvyšujú tlak na verejné financie a môžu sa premietnuť do vyšších výnosov štátnych dlhopisov. O to dôležitejšie bude, aby investície smerovali do projektov, ktoré podporia produktivitu práce, konkurencieschopnosť a dlhodobý rast ekonomiky.

Inflácia pritom podľa Horňáka zostane jednou z najcitlivejších tém roka. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rastom cien v EÚ a ani v roku 2026 sa tento trend podľa odhadov výrazne nezlomí. Po minuloročnej inflácii nad štyrmi percentami sa aj v tomto roku očakáva podobná úroveň, čo by Slovensko mohlo zaradiť na druhé miesto v EÚ hneď za Rumunsko.

Významným faktorom zostáva regulácia cien energií, ktorá v minulosti tlmila infláciu, no zároveň vytvárala skrytý tlak do budúcnosti. Zatiaľ čo iné krajiny sa s týmto problémom už vyrovnali, na Slovensku sa regulované ceny do reálnej ekonomiky uvoľňujú postupne. Tento rok sa to prejaví podľa analytika najmä v cenách tepla, pričom rozhodnutia o cenách plynu a elektriny ešte len prídu. Kompenzácie formou energetických voucherov síce pomôžu domácnostiam, no zároveň zhoršia stav verejných financií. Firmy navyše čelia rastúcim nákladom na podnikanie, ktoré súvisia aj s vyšším daňovo-odvodovým zaťažením, a tie budú musieť premietať do cien.

Politická situácia v zahraničí

Dôležité signály môžu v roku 2026 prísť podľa Horňáka aj zo zahraničia. V Maďarsku sa po prvýkrát od roku 2010 črtá reálna šanca na zmenu politického kurzu. Opozičná strana Tisza pod vedením Pétera Magyara sa v prieskumoch dostala pred vládny Fidesz Viktora Orbána a pred aprílovými voľbami dosahuje podporu okolo 34 %, zatiaľ čo Fidesz približne 26 %. Výsledok však bude ovplyvnený zmiešaným volebným systémom, ktorý zvýhodňuje väčšinový princíp a neumožňuje jednoduché prepočty z prieskumov na počet mandátov. Prípadný úspech proeurópskej Tiszy by však mohol znamenať výrazný posun v postoji Maďarska k EÚ a oslabenie jeho tradičnej opozičnej roly v rámci európskej politiky.

Pozornosť investorov aj politikov sa upriami podľa analytika aj na Spojené štáty, kde sa v novembri uskutočnia tzv. midterm elections, teda polčasové voľby. Voliť sa bude celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Demokrati majú podľa prieskumov šancu získať väčšinu v Snemovni, čo by obmedzilo kontrolu Kongresu republikánmi a zvýšilo schopnosť opozície brzdiť kroky prezidenta, vrátane možného otvorenia procedúr impeachmentu. Tieto voľby budú zároveň vnímané ako referendum o popularite prezidenta a jeho strany a môžu ovplyvniť smerovanie americkej hospodárskej a zahraničnej politiky v ďalších rokoch.

Viac k témam: Ekonomický rast, Ekonomika SR, geopolitická situácia, Inflácia, konsolidácia verejných financií
Zdroj: SITA.sk – Inflácia neklesá, voľby sa blížia a čas sa kráti. Ako sa bude vyvíjať ekonomika v roku 2026? © SITA Všetky práva vyhradené.