17.10.2025 (SITA.sk) – Masová dostupnosť lacných dronov mení ekonomiku bezpečnosti tak zásadným spôsobom, že tradičné odôvodnenie obranných výdavkov už prestáva sedieť. Analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že lacné bezpilotné prostriedky dramaticky znižujú cenu útoku v porovnaní s cenou obrany.

Z komerčných komponentov možno zostrojiť zariadenie, ktoré spôsobí škody za milióny eur, pričom náklady útočníka sú len zlomkom tých, ktoré musí vynaložiť obranca na udržanie rovnakého pocitu bezpečia. Táto asymetria, ktorú Kočiš prirovnáva k „efektu červenej kráľovnej“, znamená pre verejné financie dlhodobú nerovnováhu. Čím viac investujeme do obrany, tým rýchlejšie musíme inovovať, len aby sme ostali na mieste.

Iron Dome ako inšpirácia

Z praktického hľadiska to mení prioritu výstavby obranných kapacít. Kočiš zdôrazňuje dve kľúčové vlastnosti, ktoré majú mať obranné systémy v ére dronov, a to škálovateľnosť, teda nízku jednotkovú cenu, a schopnosť selektívnej reakcie. Inšpiráciou je izraelský systém Iron Dome, ktorý nezasahuje plošne, ale likviduje len tie hrozby, ktoré predstavujú reálne ohrozenie životov alebo kritickej infraštruktúry.
Selektívne zásahy šetria zdroje a znižujú frekvenciu zbytočne drahých odpovedí; naopak, tradičné veľké a nákladné systémy sa v prostredí lacných, rozptýlených hrozieb ukazujú ako neefektívne.

Ukrajina sa v tomto kontexte stala akceleračnou jamkou vojenskej inovácie: drony tu prestali byť len doplnkom a stali sa zbraňou masového nasadenia. Kočiš pripomína, že inovačné cykly reagujúce na bojisko sa skrátili na šesť až dvanásť týždňov a že decentralizovaná výroba, často s využitím 3D tlače, umožnila znížiť cenu dronu na zlomok ceny západných výrobkov.
To zasa priťahuje záujem európskych armád a priemyslu o technológie a know-how overené v boji. Súčasne však decentralizovaná výroba zväčšuje systémové bezpečnostné riziká a núti štáty investovať do ochrany proti rojovým útokom aj na úrovni civilných podujatí a kritickej infraštruktúry.

Vzniká nový trh

Ekonomické dôsledky sú viacrozmerné. Na strane ponuky vzniká nový trh. Od výroby lacných dronov cez vývoj autonómnych senzorov až po systémy proti-dronovej ochrany, rušenia a smerové energetické zbrane. Firmy, ktoré dokážu rýchlo adaptovať komerčné technológie na vojenské či bezpečnostné účely, získavajú konkurenčnú výhodu.
Na strane dopytu však rastú opakujúce sa výdavky verejných rozpočtov: ochrana sa stáva permanentnou položkou, ktorá si vyžaduje časté modernizácie a recertifikácie systému, pretože útoky i protiopatrenia sa neustále vyvíjajú. Kočiš varuje, že nárast obranných výdavkov, napríklad cieľové navýšenie na 5 % HDP do roku 2035, môže byť do veľkej miery „spotrebovaný“ len na udržanie súčasného pocitu bezpečia, nie na skutočné strategické posilnenie.

Z pohľadu efektivity obrany teda prestáva podľa analytika platiť jednoduchá logika „väčšie = lepšie“. Namiesto toho sa oplatí nasadzovať lacné, škálovateľné riešenia a viacvrstvové siete ochrany, ktoré kombinujú senzory, autonómne systémy, selektívne protiopatrenia a operačné procesy, ktoré minimalizujú zbytočné odpovede.
Takýto prístup znižuje jednotkovú cenu reakcie a pomáha zvládnuť neustály inovačný tlak. Príkladom ambicióznych projektov vo svete je budovanie viacvrstvových systémov protivzdušnej obrany. India už napríklad plánuje sieťovú architektúru podobnú Izraelu, pričom testuje rozsiahle cvičenia zamerané na drony a ich neutralizáciu.

Dilema verejných financií

Verejné financie pritom stoja pred dilemou: ako financovať trvalé vylepšovanie ochrany bez preťaženia štátneho rozpočtu a zároveň nevytvárať trh závislý len na zbrojnom priemysle? Kočiš navrhuje silnejšiu medzinárodnú spoluprácu pri vývoji a zdieľaní technológií, väčšie využívanie komerčných produktov upravených pre obranné účely a orientáciu na riešenia, ktoré sú dostupné a obnoviteľné v priemernom čase krátkej životnosti techniky.
Výzva platí aj pre civilné autority. Ochrana mestských podujatí, letísk a energetických uzlov bude vyžadovať nové štandardy, financovanie a partnerstvá so súkromným sektorom.
Ekonomika vojny v ére dronov teda presúva pozornosť z jednorazových nákupov k opakovaným investíciám do inovácií, infraštruktúry a interoperabilných systémov. Víťazom nebude ten, kto má najväčší arzenál, ale ten, kto dokáže udržať bezpečnosť dlhodobo za prijateľné náklady, integrujúc agilné komerčné technológie do štátnych systémov.

Viac k témam: Drony, Inovácie, Verejné financie, Vojna
Zdroj: SITA.sk – Obrana sa stáva drahšou než útok, lacné drony dramaticky menia ekonomiku vojny © SITA Všetky práva vyhradené.