ASFIN: Slováci vidia pomoc najmä vo svojom okolí, dve percentá chcú zachovať aj napriek konsolidácii
Pomoc pri konkrétnych problémoch prichádza podľa Slovákov najčastejšie z ich bezprostredného okolia.
Filtrovať podľa kategórie
Pomoc pri konkrétnych problémoch prichádza podľa Slovákov najčastejšie z ich bezprostredného okolia.
Iné je to v prípade starostov, primátorov, predsedov krajov a komunálnych poslancov.
Tým, že mal v čase útoku len 13 rokov, nemôže byť za svoj skutok trestne stíhaný.
Podľa meteorológov zo Severe Weather by nadchádzajúca zima mohla priniesť do celej Európy menej snehu ako zvyčajne.
Európska únia pripravuje výnimočný summit pri príležitosti 70. výročia Rímskych zmlúv. Talianska premiérka Giorgia Meloniová by tak mohla hostiť lídrov členských štátov krátko...
Ukrajinský prezident rokoval s Marcom Rubiom o problémoch amerického satelitného systému aj o protiraketách potrebných na obranu pred ruskými útokmi.
Gröhling pripomenul, že na minulosť Kuffu upozorňoval aj exminister životného prostredia Tomáš Taraba.
Nečakaná návšteva alebo chýbajúce suroviny na prípravu večere?
Za každým podporeným projektom je konkrétny príbeh, človek či komunita.
Zrazené dievča utrpelo vážne zranenia a je v umelom spánku.
20.10.2026 (SITA.sk) – Pomoc pri konkrétnych problémoch prichádza podľa Slovákov najčastejšie z ich bezprostredného okolia.
Miestnych ľudí, susedov a dobrovoľníkov označuje za prvých pomocníkov 62 % respondentov, samosprávy 26 % a neziskové organizácie a občianske združenia 25 %. Výrazná väčšina verejnosti zároveň podporuje zachovanie 2 % z dane, ktoré pomáhajú financovať aj miestne organizácie. Aj pri zohľadnení konsolidácie verejných financií podporuje túto možnosť 75 % respondentov pri fyzických a 71 % pri právnických osobách. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) a iniciatívu 2% Pomáhame spolu.
Prieskum poukazuje na rozdiel medzi vnímaním mimovládnych organizácií vo verejnej debate a postojmi ku konkrétnej pomoci. Kým 61 % respondentov označuje diskusiu o mimovládnych organizáciách za príliš konfliktnú, 65 % súhlasí s tým, že mnohé z nich prinášajú ľuďom konkrétnu a užitočnú pomoc. Za dôležitý prínos pre spoločnosť ich považuje 58 % opýtaných.
„Nové dáta po ťažkých rokoch konsolidácie ukazujú zaujímavý paradox: verejnosť je v dôvere k mimovládnym organizáciám rozdelená, no pri konkrétnej pomoci nachádzame oveľa viac zhody. Šesť z desiatich ľudí vníma diskusiu o mimovládkach ako príliš konfliktnú, zároveň dve tretiny uznávajú, že mnohé z nich prinášajú konkrétnu a užitočnú pomoc. Zo sociologického pohľadu to naznačuje, že ľudia rozlišujú medzi všeobecným obrazom mimovládok vo verejnej debate a tým, čo tieto organizácie robia v ich okolí. Aj ľudia, ktorí sa na mimovládky pozerajú rozdielne, nachádzajú spoločnú reč v tom, komu majú dve percentá pomáhať – predovšetkým ľuďom v núdzi a tým, ktorí potrebujú zdravotnú či sociálnu pomoc. Kritický postoj k mimovládkam teda nemusí znamenať odmietanie pomoci, ktorú poskytujú,“ hovorí Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS.
Bez zohľadnenia konsolidácie podporuje zachovanie možnosti poukázať 2 % zo svojej dane neziskovým organizáciám 79 % respondentov pri fyzických a 74 % pri právnických osobách. Poukázanie 2 % je zároveň najrozšírenejšou formou podpory neziskového sektora. V posledných 12 mesiacoch ju využilo 800 tisíc Slovákov a 90 tisíc firiem.
„Výsledky prieskumu sú silným potvrdením, že verejnosť vníma hodnotu práce neziskových organizácií a chce zachovať možnosť rozhodnúť o tom, kam pôjde časť jej daní – či už ide o jednotlivcov alebo firmy. Mechanizmus 2 % je prejavom dôvery občanov v organizácie, ktoré denne pomáhajú ľuďom v núdzi, podporujú školy, zdravotnícke zariadenia či miestne komunity. Práve preto sme vytvorili iniciatívu Pomáhame spolu – chceme pripomínať konkrétne príbehy a výsledky, ktoré by bez podpory verejnosti a asignácie 2 % často vôbec nevznikli,“ hovorí Tatiana Švrčková, predsedníčka Asociácie firemných nadácií a nadačných fondov.
Podľa výsledkov prieskumu má pomoc predovšetkým lokálny charakter. Kým miestnych ľudí, susedov a dobrovoľníkov označuje za prvých pomocníkov väčšina respondentov, štátne inštitúcie uvádza iba každý desiaty. Susedská a dobrovoľnícka pomoc sa pritom v mestách a obciach prepája so samosprávami a miestnymi organizáciami.
„Samosprávy poznajú svoje územie, miestne organizácie konkrétnych ľudí a ich potreby a dobrovoľníci sú často priamo tam, kde problém vzniká. Ak má pomoc fungovať rýchlo a adresne, nemôžu zostať každý vo svojom svete. Potrebujeme ich prepájať a vytvárať podmienky, aby táto sieť pomoci fungovala nielen v kríze, ale dlhodobo,“ hovorí Tatiana Švrčková, predsedníčka Asociácie firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN).
Mapa pomoci sa medzi regiónmi líši. V Banskobystrickom kraji označili miestnych ľudí, susedov a dobrovoľníkov takmer tri štvrtiny respondentov, v Košickom približne dve tretiny. V Prešovskom kraji ich uvádza približne polovica ľudí, samosprávu tu však spomína približne tretina respondentov. Neziskové organizácie a občianske združenia sú výraznejšie v Bratislavskom a Žilinskom kraji, kde ich uvádza približne tretina ľudí, kým v Košickom kraji len približne každý ôsmy.
Rozdiely vidno aj podľa veľkosti obcí. V obciach do tisíc obyvateľov označuje samosprávu za jedného z prvých pomocníkov viac ako tretina ľudí. V obciach od tisíc do päťtisíc obyvateľov uvádza neziskové organizácie takmer tretina respondentov. Vo všetkých veľkostných kategóriách obcí však ľudia najčastejšie poukazujú na miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov.
Verejnosť má zároveň jasnú predstavu o využití asignácie dane. Na sociálnu pomoc ľuďom v núdzi by tieto prostriedky smerovalo 51 % respondentov, na podporu zdravia a sociálnych služieb 46 %. Nasledujú vzdelávanie s 22 % a ochrana životného prostredia s 20 %. Medzi najčastejších príjemcov 2 % respondenti zaraďovali nemocnice a zdravotnícke zariadenia, charitatívne organizácie, školy či škôlky a útulky.
„Dve percentá nie sú abstraktnou podporou organizácií. Menia sa na konkrétnu pomoc – rodinám, seniorom, školám, ľuďom so zdravotnými či sociálnymi problémami. Práve preto sú dôležitou súčasťou siete pomoci, ktorú ľudia vo svojich komunitách reálne vidia a využívajú. Keď sa teda rozhodujeme o svojich 2 %, nerozhodujeme iba o peniazoch pre organizáciu. Rozhodujeme aj o tom, aká pomoc bude dostupná ľuďom v našich komunitách,“ dodáva Tatiana Švrčková.
Význam týchto zdrojov pre fungovanie organizácií si uvedomujú aj respondenti. Podľa 32 % opýtaných by neziskové organizácie bez podpory z 2 % fungovali výrazne horšie. Takmer polovica Slovákov očakáva, že zrušenie mechanizmu by malo vážne dôsledky na ich činnosť.
„Granty nám často pokryjú konkrétny projekt, ale samotné riadenie organizácie a organizačné náklady zostávajú nepokryté. Aj pomoc, ktorú robíme zo srdca, musí niekto každý deň koordinovať: komunikovať so zariadeniami, prepájať dobrovoľníkov, plánovať a riešiť všetko potrebné. Práve na tieto menej viditeľné, ale nevyhnutné náklady využívame dve percentá. Ich výrazný výpadok by oslabil našu schopnosť pomoc zorganizovať a dostať ju k seniorom, určite by sme niektoré projekty museli obmedziť. Ochota darovať krabičku seniorovi je obrovská hodnota, no potrebujeme zabezpečiť aj celú cestu k človeku, ktorý na ňu čaká. Alebo zabezpečiť to, aby pomoc nebola jednorazová (počas Vianoc), ale rovnako po celý rok sa seniori mohli cítiť videní a dôležití pre svoje komunity,“ vysvetľuje Silvia Slobodová, zakladateľka občianskeho združenia Koľko lásky, ktoré sa venuje pomoci seniorom.
„Až 87% rodičov detí so znevýhodnením pociťuje zhoršenie duševného zdravia vplyvom dlhodobej starostlivosti. Ak by sme nemali 2%, títo rodičia by nemali od nás oporu v podobe peer poradenstva, informačného portálu alebo telefonickej linky podpory,“ zdôrazňuje Monika Fričová, riaditeľka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
Prieskum realizovala agentúra Focus formou online zberu dát v období od 5. – 10. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 033 obyvateľov Slovenska vo veku od 18 rokov.
Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) vznikla v roku 2013 a združuje 17 firemných nadácií a nadačných fondov. Cieľom platformy je posilňovať profesionalitu, etiku a otvorenosť vo firemnej filantropii, nastavovať spoločné štandardy a podporovať výmenu know-how v sektore.
Pomáhame spolu je iniciatíva Asociácie firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN), ktorá upozorňuje na význam mechanizmu asignácie 2 % z dane a približuje verejnosti konkrétne príklady toho, ako tieto prostriedky pomáhajú ľuďom, komunitám a regiónom po celom Slovensku. Cieľom iniciatívy je posilňovať povedomie o tom, že rozhodnutie poukázať 2 % predstavuje jednoduchý spôsob, ako podporiť verejnoprospešné aktivity s reálnym dopadom.
Informačný servis
Viac k témam: PR, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – ASFIN: Slováci vidia pomoc najmä vo svojom okolí, dve percentá chcú zachovať aj napriek konsolidácii © SITA Všetky práva vyhradené.