29.9.2023 (SITA.sk) – Situáciu s africkým morom ošípaných na Slovensku hodnotí Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO).

Ako by ste zhodnotili stav boja proti africkému moru ošípaných po uplynutí štyroch rokov, čo sa s touto chorobou na Slovensku stretáme? Sú nejaké konkrétne úspechy alebo lekcie, ktoré by ste chceli zdôrazniť?

Toto vírusové ochorenie zvierat – domácich ošípaných a voľne žijúcich divých svíň (diviakov) – nás preveruje denne. Zvyšovanie povedomia o tomto ochorení priamo predchádza vzniku hospodárskych škôd. Nastavovanie podmienok a ich následnej kontroly zo strany štátu, samospráv, aj povedomie u samotných chovateľov si prešlo dlhú cestu, no pri ňom sa to nekončí. Hospodárske škody spôsobené týmto ochorením sú viac než katastrofické pre všetkých zúčastnených. Zodpovedný prístup štátnej veterinárnej správy a jej podradených regionálnych veterinárnych správ prináša výsledky, napríklad zavedenie tzv. zástrelného za uloveného diviaka a jeho ponechanie. Takisto preventívne kontroly fariem na opatrenia proti zavlečeniu AMO a všeobecne biologickej bezpečnosti posúva všetkých chovateľov vpred k bezpečnejším chovom. Samozrejme, netreba zaspať na vavrínoch, pretože vždy je čo zlepšovať.

Ako ovplyvňuje africký mor ošípaných produkciu bravčového mäsa na Slovensku?

Z 30% sme poklesli vďaka AMO na 25% produkcie bravčového mäsa. Čiže priamo sa zhoršilo saldo dovozu a vývozu bravčoviny. Postupne sa vraciame na pôvodnú úroveň, pretože aj zlikvidované chovy sa vracajú na pôvodnú úroveň produkcie, za čo týmto chovateľom patrí poďakovanie.

Aké sú hlavné metódy, akými chovatelia na Slovensku bojujú proti africkému moru ošípaných?

V prvom rade je udržanie populácie diviakov na prijateľnej úrovni – to v súčasnosti znamená radikálne znižovanie ich početnosti. V prípade výskytu AMO u diviakov je dôležité rýchle zabezpečenie uhynutých zvierat v teréne a ich bezpečné odstránenie. To je prvá zásadná vec. Druhou je dodržiavanie pravidiel biosecurity a úplne základných pravidiel vo všetkých chovoch, zhrnutých na webe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sekcii Zastavme spoločne AMO.

Aká je úloha SACHO v boji proti tejto chorobe? Ako konkrétne prispievate v oblasti prevencie, detekcie a nahlasovania prípadov?

Hlavnou úlohou SACHO je koordinácia zúčastnených strán, odborná diskusia a prinášanie poznatkov aj z medzinárodného prostredia. Každoročne v septembri organizujeme konferenciu s medzinárodnou účasťou na aktuálne témy. Posledné dva roky je to práve k biosecurity v chovoch ošípaných a prenosovým vektorom AMO. Poznatky prinášajú ľudia, ktorí sa tejto problematike priamo venujú. Naši členovia investujú rádovo státisíce eur do prevencie v chovoch. Dôležité je tieto poznatky a návyky zdieľať so všetkými chovateľmi ošípaných na Slovensku. Táto choroba si nevyberá, ak je v danom regióne jeden AMO pozitívny prípad, ohrozuje všetkých ostatných chovateľov. Snažíme sa šíriť osvetu o prevencii a vysvetľovať možné dopady pozitívnych nálezov zvierat. Na Slovensku existuje k tejto téme aj veľa dezinformácií, preto sa snažíme, vždy na základe faktov, danú tému komunikovať.

Ako by mohla verejnosť alebo domáci chovatelia prispieť k boju proti africkému moru ošípaných?

Vzdelávať sa a dodržiavať základné pravidlá proti zavlečeniu AMO. V daných okresoch by mali všetci dotknutí farmári a občania spolu komunikovať, dohodnúť sa na pravidlách, dôsledne ich dodržiavať a štátna správa by ich mala prísne kontrolovať. Myslím tým všetkých, vrátane chovateľov, bez ohľadu na veľkosť farmy s predmetným druhom zvierat, regionálna veterinárna správa, poľovné združenia, mestá a obce, a jednotliví starostovia. Iba maximálne úsilie môže v boji s týmto ochorením pomôcť. Za chyby sa v tomto prípade draho platí a nielen chovateľov, ale aj daňových poplatníkov to stojí nemálo prostriedkov, či už pri zvýšených cenách potravín alebo eradikácii a eliminácii prepuknutého ochorenia.

Máte konkrétnu skúsenosť, ktorá ilustruje pozitívne riešenie v boji proti AMO? Ako táto skúsenosť môže informovať alebo inšpirovať ďalšie opatrenia?

Pozitívnych riešení je veľa, ale vypichnem napríklad iniciatívu našich chovateľov, v rámci ktorej v okresoch, kde pôsobia, či už jednotlivo alebo spoločne, doplácajú navyše k štátnemu zástrelnému finančné prostriedky a intenzívne komunikujú s poľovnými združeniami. Rovnako máme prípady chovateľov, najmä mikro-chovov, ktorí sa v dôsledku náročnosti opatrení na zabránenie šíreniu AMO rozhodli dočasne prestať chovať ošípané a prešli na iný druh zvierat. Bravčové mäso majú, po dohode s chovateľom v regióne, zabezpečené z ich chovu už v opracovaných polovičkách. Každé podceňovanie zabezpečenia chovov ošípaných je nebezpečné, nielen z hľadiska regiónu, ale výrazne zasahuje do dnes už mimoriadne oslabenej potravinovej sebestačnosti Slovenska. K tej potrebujeme 1,5 až 2 milióny kusov ošípaných, pričom dnes máme len 400 000 kusov.

Prevencia, detekcia a nahlasovanie prípadov sú v boji proti AMO kľúčové. Informácie a materiály od Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA sú dostupné na stránke kampane Zastavme africký mor ošípaných.

Informačný servis

Viac k témam: Africký mor ošípaných, PR
Zdroj: SITA.sk – Chovatelia ošípaných: Africký mor ošípaných nás preveruje denne © SITA Všetky práva vyhradené.