25.9.2023 (SITA.sk) –
Aj keď ESG reporting bude povinný len pre 700 veľkých firiem na Slovensku, aj menšie firmy by mali začať zbierať dáta a prijímať ESG opatrenia čím skôr.
Už dnes posudzujú ESG profil firiem banky pri schvaľovaní úverov, stále viac ho vyžadujú odberatelia firiem a pribudnú aj zákazníci.

Európska komisia v auguste 2023 schválila európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS), ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2024. Ide o súbor pravidiel, ktoré budú musieť firmy dodržiavať pri príprave tzv. ESG reportov. Ide o meranie nefinančných parametrov, akými konkrétna firma zaťažuje svoje okolie v oblasti životného prostredia, sociálnych štandardov a štandardov v oblasti riadenia. ESRS vypracovala Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a súčasťou európskeho práva sa stanú do 31. decembra 2023.

Zbieranie ESG dát bude od januára 2025 povinné pre veľké firmy, avšak nefinančné ESG kritériá budú už v blízkej budúcnosti ovplyvňovať aj menšie spoločnosti. Napríklad banky pri rozhodovaní o prevádzkových a investičných úveroch posudzujú ESG faktory už dnes a podľa nich upravujú úrokové sadzby. Takisto veľké spoločnosti už vyžadujú od svojich dodávateľských reťazcov informácie v oblasti ESG pre svoje vykazovanie.

Peter Vaško z poradenskej spoločnosti Grant Thornton preto odporúča, aby každá firma začala postupne zbierať potrebné dáta a hľadala spôsoby, ako sa v ESG hodnotení zlepšiť.

Oblasti merania vplyvu firiem na ich okolie

K doterajšiemu finančnému hodnoteniu firiem v Európe, typicky zastúpenému auditovanými ročnými výkazmi, pribudne nefinančný ESG reporting. Ide o meranie nehmotných parametrov, akými konkrétna firma zaťažuje svoje okolie. Inak povedané, Európska komisia bude od firiem vyžadovať, aby sa správali udržateľne a pravidelne merali svoj dopad na prostredie a svoje okolie. Tento druh reportovania zaviedla európska smernica o vykazovaní udržateľnosti podnikov CSRD. Smernica CSRD vyžaduje, aby od roku 2024 firmy zbierali špecializované informácie o plnení environmentálnych a sociálnych štandardov a štandardov v oblasti riadenia. V týchto oblastiach sa bude merať dopad firiem na ich okolie a naopak, dopad okolia (napr. zmeny klímy) na firmu. Schválené štandardy ESRS predstavujú podrobné požiadavky na zverejňovanie informácií.

ESG by mali riešiť aj menšie firmy, inak môžu mať v budúcnosti problém

Od roku 2025, teda za monitorované obdobie roku 2024, budú mať povinnosť zbierať dáta a vyhodnocovať plnenie jednotlivých indikátorov a od úvodu 2026 aj zverejňovať ESG report tie firmy, ktoré splnia minimálne dve z troch kritérií: aktíva v hodnote nad 20 miliónov eur, čistý obrat nad 40 miliónov eur, počet zamestnancov nad 250. Na Slovensku sa povinnosť bude týkať odhadom okolo 700 až 800 firiem. Peter Vaško, odborník pre oblasť ESG v poradenskej spoločnosti Grant Thornton, však zdôrazňuje, že ESG parametre by mali začať merať aj firmy, ktorým to zatiaľ smernica neukladá ako povinnosť. „To, ako firma ovplyvňuje životné prostredie, zaobchádza so zamestnancami a riadi svoje podnikanie, už dnes zaujíma banky a v blízkej budúcnosti budú ESG skóre brať do úvahy obchodní partneri a aj široká verejnosť. Banky budú stále menej ochotné poskytovať úvery pre projekty alebo firmy, ktoré nie sú ekologicky či sociálne udržateľné. ESG profil bude zaujímať aj obchodných partnerov, pretože firmy so slabým ESG skóre v ich hodnotovom reťazci im budú komplikovať ich vlastné podnikanie. A v neposlednom rade bude hrať rolu aj reputácia firiem,“ hovorí Peter Vaško.

Táto zmena sa už sčasti uplatňuje v praxi aj dnes. Napríklad banky majú podľa pokynov Európskej bankovej autority (EBA) pri poskytovaní úverov už od júna 2021 povinnosť hodnotiť popri finančných rizikách aj environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory v oblastiach správy a riadenia.

Firmy si môžu svoj ESG profil odmerať dotazníkom

Vykazovanie podľa štandardov ESRS nie je práve jednoduché. Firma na „odmeranie“ svojho ESG profilu potrebuje pomerne veľa údajov z rôznych oblastí, najmä čo sa týka personalistiky, dodávky energií, prípadne výroby a pod. V tejto situácii sú nápomocné tzv. self-assesment dotazníky, ktoré usmerňujú spoločnosti, aké údaje zbierať a kde ich hľadať. Jedným z prvých dotazníkov adaptovaných pre Slovensko je projekt Synesgy, ktorý zastrešuje CRIF – Slovak Credit Bureau. Firmy sa môžu bezplatne zaregistrovať a postupne do dotazníka dopĺňať jednotlivé údaje. Výstupom je celkové ESG skóre, čiže hodnotenie firmy spolu s odporúčaniami na zlepšenie.

Z ESG opatrení zatiaľ vedie šetrenie

Podľa skúseností spoločnosti Grant Thornton sa z troch pilierov ESG firmy na Slovensku venujú zatiaľ v prevažnej miere šetreniu zdrojmi. „Firmy typicky riešia inštaláciu fotovoltických elektrární na strechách budov či výmenu staršieho osvetlenia za úsporné LED svetlá. V tomto prípade je motivátorom najmä zdražovanie energií. Už v menšej miere sa vo firmách pracuje s ekologickými či sociálnymi kritériami vrátane rovnému prístupu k zamestnancom a odmeňovaniu,“ hovorí Peter Vaško.

Očakáva sa, že firmy sa aj vďaka schváleným ESG kritériám a intenzívnejšou komunikáciou o téme začnú zaujímať aj o environmentálne opatrenia a kroky na zlepšenie situácie v sociálnej oblasti a v oblasti spravovania firmy

Štandardy ESRS sa budú zavádzať postupne

Keďže ESRS štandardy sú komplexné a náročné pre firmy na zhromažďovanie dát, bude ich zavádzanie do praxe postupné. To znamená, že:

všetky štandardy (vrátane požiadaviek na zverejňovanie a dátových bodov v rámci každého štandardu) budú podliehať posúdeniu významnosti zo strany vykazujúceho subjektu (s výnimkou štandardov „Všeobecné požiadavky“ a „Všeobecné zverejňovanie“; ESRS 1 a ESRS 2);
firmy s menej ako 750 zamestnancami môžu vynechať: v roku 2026 údaje o emisiách skleníkových plynov v rozsahu 3 a požiadavky na zverejnenie uvedené v štandarde o „vlastnej pracovnej sile“; v rokoch 2026-27 požiadavky na zverejnenie uvedené v normách o biodiverzite a o pracovníkoch hodnotového reťazca, dotknutých komunitách a spotrebiteľoch a konečných užívateľoch;

Zároveň Európska komisia rozhodla, že medzi dobrovoľnými ukazovateľmi budú kritériá prechodu na biodiverzitu (ESRS E4) a vybrané ukazovatele o „osobách, ktoré nie sú zamestnancami“ v rámci vlastnej pracovnej sily podniku (ESRS S1) s tým, že firma v reporte vysvetlí, prečo považuje určitú tému udržateľnosti za nepodstatnú.

Okrem toho komisia zaviedla určitú flexibilitu v súvislosti so zverejňovaním povinných údajov. Napríklad poskytla väčšiu flexibilitu pri zverejňovaní finančných vplyvov vyplývajúcich z rizík udržateľnosti a pri zapojení zainteresovaných strán, ako aj pri výbere metodiky, ktorá by sa mala použiť pri procese posudzovania významnosti. Okrem toho EK upravila niektoré údajové body súvisiace so zverejňovaním informácií o korupcii a úplatkárstve v snahe o zvýšenie väčšej ochrane whistleblowerov.

EK a EFRAG (Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo) pri príprave štandardov ESRS úzko spolupracovali s Radou pre medzinárodné štandardy pre udržateľnosť (ISSB) a Globálnou iniciatívou pre výkazníctvo (GRI) s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň interoperability. To znamená, že reporting firiem podľa ESRS bude celosvetovo kompatibilný.

Aké sú ďalšie legislatívne kroky

Po augustovom schválení štandardov ESRS plynie dvojmesačné obdobie kontroly zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ s prípadnou možnosťou predĺženia na štyri mesiace. Ak nebudú vznesené žiadne námietky, štandardy ESRS nadobudnú účinnosť od 1. januára 2024. V prípade vznesenia námietok (keďže v tomto období nie je možné štandardy zmeniť), by sa proces pre prvý súbor ESRS musel začať odznova. Tento scenár sa však nepredpokladá.

Štandard ESRS zahŕňa 12 noriem (oblastí):

Dve prierezové normy, ktoré sa vzťahujú na všetky otázky udržateľnosti

ESRS 1 – Všeobecné požiadavky
ESRS 2 – Všeobecné zverejnenia

Environmentálne normy

SRS E1 – Zmena klímy
ESRS E2 – Znečistenie
ESRS E3 – Vodné a morské zdroje
ESRS E4 – Biodiverzita a ekosystémy
ESRS E5 – Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo

Sociálne normy

ESRS S1 – Vlastná pracovná sila
ESRS S2 – Pracovníci v hodnotovom reťazci
ESRS S3 – Dotknuté komunity
ESRS S4 – Spotrebitelia a koneční užívatelia

Normy správy a riadenia

ESRS G1 – Business Conduct

O poradenskej spoločnosti Grant Thornton

Poradenská spoločnosť Grant Thornton, ktorá vznikla v roku 1991, patrí medzi špičku poradenských firiem v oblasti daní, auditu, advisory (vrátane M&A a ESG) a účtovných a outsourcingových služieb. Firma sa pripojila k sieti Grant Thornton v roku 1999 a pracuje pre stredné a veľké domáce a medzinárodné spoločnosti, pričom mnohé majú rakúske alebo nemecké korene. Vyše 70 profesionálov v bratislavskej kancelárii poskytuje služby viac než 700 klientom zo súkromného a verejného sektora, z ktorých mnoho patrí do rebríčka TOP 100 slovenských spoločností. Viac na www.grantthornton.sk

Informačný servis

Viac k témam: ESG, Grant Thornton, PR
Zdroj: SITA.sk – Európska komisia schválila nové ESG štandardy od roku 2024. Peter Vaško z Grant Thornton odporúča, aby firmy začali zbierať ESG dáta čím skôr © SITA Všetky práva vyhradené.