8.9.2023 (SITA.sk) – Výzva predsedu Smeru-SD Roberta Fica na zavedenie dvojtýždňového povolebného moratória hraničí podľa organizácie na ochranu slobody médií Article 19 s absurditou. Píše o tom portál zameraný na dianie v Európskej únii euractiv.sk.

Ficove povolebné moratórium hraničí s absurditou. Experti predpokladajú, že to bolo myslené ako „džentlmenská dohoda“

Moratórium v legislatíve

Ak strana Smer-SD zvíťazí v septembrových predčasných voľbách, jeho líder Fico sľubuje „dvojtýždňové moratórium na akékoľvek mediálne informácie“ ako prvý krok, ktorý má stranám poskytnúť čas na rokovania o vládnej koalícii.

Experti na slobodu médií predpokladajú, že to bolo myslené ako „džentlmenská dohoda“, keďže povolebné moratórium zavedené do legislatívy je neslýchané.

„Organizácia Article 19 by bola veľmi znepokojená akoukoľvek džentlmenskou dohodou politikov nekomunikovať s médiami. Úprimne povedané, táto myšlienka hraničí s absurditou,“ zhodnotila riaditeľka pre právo a politiku v organizácii na ochranu slobody médií Article 19 Barbora Bukovská.

Zároveň podčiarkla, že jednou z úloh politikov je komunikovať svoje ciele a proces tvorby novej vlády je toho dôležitou súčasťou.

Prístup k informáciám

„Moratóriá na informácie pre médiá po voľbách sú neslýchané a boli by veľmi problematické z hľadiska medzinárodného a európskeho práva v oblasti ľudských práv,“ dodala.

V roku 2019 sa Smer-SD pokúsil presadiť predĺžené 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky pred parlamentnými voľbami, ktoré je jedným z najdlhších na svete, ale Ústavný súd skrátil toto obdobie na dva týždne.

V roku 2021 ho poslanci zmenili na 48 hodín. Mária Žuffová z Centra pre slobodu a pluralitu médií uviedla, že ak prieskumy naznačujú zlý výsledok preferovaných kandidátov, každý desiaty človek sa podľa výskumov rozhodne svoju voľbu zmeniť, čo môže byť zásadné.

Podľa Žuffovej je však dôležité, aby boli takéto obmedzenia krátke a trend smeruje skôr k ich skracovaniu než k predlžovaniu.

„V demokratických krajinách by ľudia mali mať prístup k informáciám, aby vedeli robiť dobré rozhodnutia. To isté platí o voľbách, aj o období po nich. Nevidím dôvod, pre ktorý by prístup k informáciám mal byť obmedzený,“ skonštatovala.

Vlastná komunikačná stratégia

Podľa vedúceho kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán Pavla Szalaia majú politici právo nastaviť si vlastnú komunikačnú stratégiu s médiami, pred voľbami aj po voľbách.

Čo však podľa neho už zachádza do oblasti porušovania slobody médií, je bojkot televízie Markíza, ktorý iniciovala strana Smer-SD a pridala sa k nemu aj Republika.

„Ak najväčšia strana bojkotuje najväčšiu televíznu stanicu, obmedzuje sa právo občanov na informácie. Platí to najmä pre volebnú kampaň, počas ktorej sa občania rozhodujú, ktorú stranu budú voliť,“ povedal Szalai a vyzval Smer-SD, aby s bojkotom prestal. Szalai tiež poukazuje na to, že vyjadrenia Smeru-SD ohrozujú novinárov.

Bolo tomu tak v prípade novinára Mateja Pribelského, ktorý sa stal terčom útokov po zverejnení článku o účasti Roberta Fica v podcaste Dannyho Kollára, na ktorého sú vydané medzinárodné zatykače, a tiež Marty Jančkárovej, ktorú strana Smer-SD kritizovala, pretože odmietla prijať do diskusie jej poslanca Ľuboša Blahu.

Viac k témam: Demokracia, Moratórium, Predseda strany Smer-SD, Sloboda médií
Zdroj: SITA.sk – Ficovo povolebné moratórium či „džentlmenská dohoda“ podľa expertov hraničí s absurditou © SITA Všetky práva vyhradené.