21.8.2020 (Webnoviny.sk) – Napriek všeobecnému odporu obyvateľstva k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 sa podľa historičky z Historického ústavu SAV Maríny Zavackej našli aj ľudia, ktorí celú vec privítali.

Ako uviedla pre agentúru SITA, okrem všeobecne známych vysokých funkcionárov, ktorí boli autormi takzvaného „pozývacieho listu“, to boli aj nižší komunistickí pohlavári na regionálnej úrovni, ktorí sa cítili reformným procesom v roku 1968 ohrození. Slovensko si v piatok 21. augusta pripomína 52. výročie invázie do ČSSR zo strany jeho vtedajších spojencov.

Podľa Zavackej sa vidiecki funkcionári v období roku 1968 denne stretávali so spoluobčanmi, ktorým v 50-tych rokoch násilne združstevnili polia, znárodnili im živnosti, posielali ich do väzenia za korešpondenciu s príbuznými v zámorí a podobne.

„Náhle uvoľnenie cenzúry a celkovo oslabenie strachu v spoločnosti znamenalo, že sa ich susedia prestávali báť a začali sa dožadovať spravodlivosti. Oslabenie moci komunistickej strany znamenalo úpadok ich vlastnej pozície. Depresívne pôsobila ‚pražská jar‘ aj na príslušníkov ŠtB, medzi ktorými stúpol počet samovrážd,“ povedala.

Poštová cenzúra

Sovietska poštová cenzúra podľa historičky zaznamenávala informácie o listoch, ktoré posielali československí občania do Sovietskeho zväzu.

„Viaceré z nich obsahujú sťažnosti na ‚úpadok mravov‘, teda na to, že v novinách sa objavovali kritické články a mládež kládla nemiestne otázky, verejne počúvala dovtedy zakázanú hudbu a podobne. Jedným zo zachytených listov, ktoré sú citované v dokumentoch bývalej ukrajinskej KGB, je varovanie podplukovníka Jána Haščáka, náčelníka 4. odboru košickej krajskej správy ŠtB, ktoré zaslal svojmu sovietskemu kolegovi, zástupcovi predsedu KGB na Ukrajine Nikolajovi Zacharovičovi Trojakovovi. Opisoval tu „anarchiu“, pri ktorej si „každý robí čo chce“, menovite v novinách, v televízii, medzi kultúrnymi pracovníkmi, študentmi a ‚bývalými ľuďmi‘. Rozhorčovalo ho, že si dovoľovali vystupovať proti socialistickému zriadeniu, strane a pracovníkom Štátnej bezpečnosti, a dvadsaťročie výstavby socializmu označovať za ‚deformáciu spoločnosti‘,“ uviedla Zavacká.

Haščák sa podľa nej v liste takisto sťažoval, že vtedajší nový minister vnútra verejne „potápal vlastných ľudí“, v novinách priznal existenciu poštovej cenzúry, konšpiračných bytov aj používanie sledovacej techniky, takže „reakcia“ sa usilovala zistiť, kde sú a ako fungujú.

Po invázii sa funkcionárom otvorili nové možnosti

„V strane niet jednoty, funkcionári ako Husák a Smrkovský rečnia pred robotníkmi tak a pred inteligenciou inak,“ citovala Zavacká z listu.

List bol podľa Zavackej ukončený konštatovaním, že „udržať socializmus v našej krajine v súčasnej situácii je možné len za pomoci sovietskeho ľudu“. Zavacká doplnila, že po invázii sa tomuto, aj ďalším funkcionárom, opäť otvorili nové kariérne možnosti. „Stal sa náčelníkom celej Správy ŠtB Košice a v tejto funkcii zotrval až do dôchodku v roku 1981,“ dodala.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Rozstrieľané fasády domov a obrovské škody

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún.

Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Viac k témam: invázia, okupácia Československa, sovietska okupácia
Zdroj: Webnoviny.sk – Hoci inváziu vojsk prijali obyvatelia s odporom, našli sa aj takí, ktorí celú vec vítali © SITA Všetky práva vyhradené.