Inštitút kajúcnika vznikol v Taliansku v rámci boja proti terorizmu, neskôr sa sprísnili podmienky jeho využívania
Inštitút kajúcnika vznikol ako reakcia na terorizmus.
Filtrovať podľa kategórie
Inštitút kajúcnika vznikol ako reakcia na terorizmus.
Bublinky bez starostí? Obľúbený Hubert de Luxe nealko prichádza v štýlovej "mini" verzii.
Vyšetrovatelia policajnej inšpekcie Veritas vylúčili advokáta z obhajoby.
Značka KitKat, ktorú vyrába spoločnosť Nestlé, uzatvára trojročné globálne partnerstvo s Formulou 1.
Medzi motoristami sa čoraz častejšie šíri názor, že nové autá sú príliš komplikované.
Po príchode hasičov na miesto bolo už celé vozidlo v plameňoch.
Premiér Sanchez kritizoval vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za konflikt v Gaze a izraelské útoky na susedný Libanon.
Polícia odporúčala vodičom vyhnúť sa tomuto úseku, pretože cesta bola po nehode neprejazdná.
Uviedol predstaviteľ Bieleho domu, krátko po tom, čo prezident Donald Trump oznámil, že na cestu nepôjde.
Vyšetrovanie viedlo k stiahnutiu tejto produktovej rady z predajní SPAR v Rakúsku.
20.4.2026 (SITA.sk) – V rozpore so všeobecne zaužívanou predstavou, inštitút spolupracujúceho obvineného (collaboratore di giustizia, pentiti), u nás známy aj ako „kajúcnik„, nevznikol za účelom odhaľovania a postihovania organizovaného zločinu (mafie), ale ako reakcia na obdobie od konca 60. rokov do začiatku 80. rokov 20. storočia, známe ako Roky olova (Anni di piombo), ktoré sa v Taliansku vyznačovalo vlnami ľavicového aj pravicového terorizmu, násilia a vrážd politikov, ako napríklad vražda talianskeho predsedu vlády Alda Mora teroristickou organizáciou Červené brigády v roku 1978.
Zdôraznili to v rámci pripomienky k chystanej novele Trestného poriadku tykajúcej sa kajúcnikov z dielne ministerstva spravodlivosti členovia Súdnej rady SR, konkrétne sudca Peter Šamko a advokát Martin Bezák. Zároveň pripomenuli, že inštitút spolupracujúceho obvineného bol v Taliansku zavedený začiatkom 80. rokov 20. storočia, ako nástroj na odhaľovanie a rozkladanie teroristických skupín zvnútra, keďže vzhľadom na ich konšpiračný a uzavretý charakter, bolo náročné tieto skupiny odhaľovať bežnými dôkaznými prostriedkami a postupmi.
„Až následne sa začal používať aj na odhaľovanie a postihovanie organizovaného zločinu neteroristického charakteru (mafie). Právna úprava spolupracujúceho obvineného však neposkytovala dostatočné záruky pred zneužitím tohto inštitútu, v dôsledku čoho sa začali vyskytovať falošné výpovede, ktorými spolupracujúci obvinení chceli dosiahnuť miernejší trest alebo osobnú pomstu. Na základe takýchto výpovedí následne došlo k odsúdeniu nevinných ľudí,“ uvádzajú členovia súdnej rady.
Pravdepodobne najznámejším je podľa Šamka a Bezáka prípad Enza Tortotu, známeho talianskeho televízneho moderátora, ktorý bol odsúdený (za členstvo v mafii, pozn. SITA) na základe výpovedí viacerých spolupracujúcich obvinených, ktoré sa neskôr ukázali ako úplne vymyslené. „To viedlo k prijatiu zákona, ktorý sprísnil a špecifikoval podmienky, za akých štát môže s obvineným „spolupracovať“ pri odhaľovaní trestnej činnosti,“ zdôraznili.
Vo vývoji právnej úpravy spolupracujúceho obvineného v Taliansku a na Slovensku je podľa členov súdnej rady badať zjavné paralely.
„Rovnako ako v Taliansku, aj na Slovensku bol tento inštitút zavedený ako reakcia na prudký nárast organizovaného zločinu brachiálneho typu, ktorý sa rozšíril v dôsledku spoločenskej a právnej anómie po rozpade predchádzajúceho spoločensko-politického systému v roku 1989 a následnom rozpade Česko-Slovenska a ktorý bol sprevádzaný vlnou vrážd a ďalšej násilnej trestnej činnosti. Následná rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 2005 a vznik osobitných inštitúcií typu Špeciálneho trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR mali ambíciu zefektívniť využívanie tohto inštitútu aj v prípadoch odhaľovania organizovaného zločinu nebrachiálneho typu, ktorý sa zameriava na korupciu a majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Rovnako ako v Taliansku, ani na Slovensku tieto zmeny právnej úpravy nepočítali s účinnými zárukami, ktoré by zamedzili zneužitiu inštitútu spolupracujúceho obvineného,“ skonštatovali Šamko a Bezák.
Nedostatočnosť takejto právnej úpravy sa podľa nich prejavila v aplikačnej praxi existenciou viacerých prípadov nepravdivých výpovedí spolupracujúcich osôb, ktorými sa spolupracujúce osoby snažili dosiahnuť zmiernenie svojho potrestania alebo dosiahnuť úplnú beztrestnosť a na základe ktorých došlo nielen k vzneseniu obvinenia, ale aj k obmedzeniu osobnej slobody. Ako príklad uvádzajú členovia súdnej rady prípad prokurátora Mamráka, alebo advokáta Kulaka z tzv. kauzy Víchrica.
Pokiaľ ide o český model právnej úpravy spolupracujúcich obvinených, za inšpiratívny možno podľa Šamka a Bezáka považovať najmä návrh na rozšírenie inštitútu obnovy konania aj na prípady, v ktorých spolupracujúca osoba nedodrží podmienky spolupráce.
„Je nutné súhlasiť s predloženým návrhom zákona, že musí existovať inštitút, ktorým by bolo možné zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia týkajúceho sa spolupracujúcej osoby, pokiaľ nedodrží podmienky spolupráce. Takýto inštitút doposiaľ v Trestnom poriadku absentoval,“ skonštatovali členovia súdnej rady.
V tejto súvislosti navrhujú podľa vzoru českej právnej úpravy vypustiť z Trestného poriadku inštitúty dočasného odloženia vznesenia obvinenia spolupracujúceho obvineného, prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
„O vine by mal vždy rozhodovať súd. Výnimky z tohto pravidla sú opodstatnené iba v prípadoch, kedy sa obvinenému v prípravnom konaní zastavuje trestné stíhanie z dôvodov, že sa skutok nestal, nie je trestným činom alebo ho nespáchal obvinený. V takýchto prípadoch by totiž ďalšie vedenie trestného stíhania voči obvinenému porušovalo zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov,“ zdôraznili Šamko a Bezák.
Doplnili, že taktiež nie je opodstatnené, aby o podmienečnom zastavení trestného stíhania a zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného rozhodoval v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorého úlohou je garantovať v prípravnom konaní zachovávanie ľudských práv a základných slobôd v prípadoch, kedy je do nich orgánmi činnými v trestnom konaní zasahované, nie kvázi rozhodovať o otázke viny obvineného.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v marci predstavil navrhované zmeny v nastavení inštitútu takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených. Zdôraznil, že cieľom nie je tento inštitút zrušiť, ale zachovať ho ako účinný nástroj v boji proti závažnej kriminalite. „Zároveň chceme nastaviť pravidlá tak, aby ho už nikdy nebolo možné zneužiť. Spravodlivosť nemôže stáť na účelových výpovediach ale na dôkazoch, pravidlách a dôvere,“ vyhlásil minister a dodal, že práve preto pripravili komplexnú zmenu nastavenia inštitútu kajúcnika.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Kajúcnik, Minister spravodlivosti SR, Novela trestného poriadku, Terorizmus, Víchrica
Zdroj: SITA.sk – Inštitút kajúcnika vznikol v Taliansku v rámci boja proti terorizmu, neskôr sa sprísnili podmienky jeho využívania © SITA Všetky práva vyhradené.