Mimovládky žiadajú od vlády viac participatívneho a odborného prístupu pri tvorbe verejných politík
Mimovládne organizácie požadujú aj stretnutie s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom.
Filtrovať podľa kategórie
Mimovládne organizácie požadujú aj stretnutie s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom.
Úpravy reštitučnej legislatívy nariadil v roku 2015 poľský ústavný súd v reakcii na reštitučné podvody.
Nemecko má v Mali stovky vojakov v stabilizačných misiách OSN a výcvikových misiách Európskej únie.
Chlapec sa kúpal v rieke za železničnou stanicou v obci Soľ vo Vranovskom okrese.
Policajti dostali hlásenie o útoku v bavorskom meste približne o piatej popoludní.
Vládu strany Právo a spravodlivosť a jej dvoch menších koaličných partnerov aktuálne v 460-člennom parlamente podporuje 229 zákonodarcov.
ÚMS apeluje, aby vláda neignorovala samosprávy ani zástupcov a odborníkov z tretieho sektora a využila ich odborný potenciál.
Za celý rok 2021 by sa malo hospodárstvo eurozóny zväčšiť o 4,6 percenta.
Podľa odhadov sa na území Turecka momentálne nachádza približne 3,7 milióna utečencov zo Sýrie a státisíce z Libanonu a Jordánska.
Súčasné priestory pošty sú v zlom technickom stave.
25.6.2021 (Webnoviny.sk) – Mimovládne organizácie žiadajú vládu, aby sa participatívny, transparentný a odborný prístup pri tvorbe verejných politík nevyužíval iba ojedinele. Informovali o tom v liste, ktorý poskytol prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman. Organizácie zároveň požadujú aj stretnutie s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom (OĽaNO).
Toto stretnutie by malo mať aj presah na verejné zakotvenie a deklarovanie požiadaviek smerom k ministerstvám, aby expertíza občianskeho sektora a občianska spoločnosť neboli pri tvorbe politík prehliadané alebo prizývané na ne len formálne.
Chcú sa stretnúť aj so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, aby sa požiadavky skutočnej participácie preniesli do novej Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na roky 2021 – 2030, do legislatívneho procesu aj aplikačnej praxe.
„Považujeme však za veľmi znepokojujúce, že viaceré predstaviteľky a viacerí predstavitelia politickej moci rezignovali, respektíve ani nezačali praktizovať kultúru odborného a participatívneho dialógu pri zavádzaní systémových zmien. Práve preto nemôžeme už ďalej iba chápať náročnosť pandemickej situácie, ale musíme pomenovať naše zásadné výhrady,“ napísali iniciátori listu.
Priblížili, že vnímajú niekoľko oblastí porušovania princípov transparentného a participatívneho vládnutia. Ide o rezignáciu na participatívnu tvorbu legislatívy, na kultúru dialógu, odbornosť, transparentnosť výberov a tiež na komplexnosť a prepojenosť procesov.
Podľa iniciátorov sa im často stáva, že ak sa rokovanie či stretnutie uskutoční, tak je len formálne, bez dostatočného časového predstihu, zaslania agendy či vyjasnenia jeho cieľu.
Vnímajú, že absentuje odborná facilitácia diskusie tam, kde je vyslovene žiaduca a žiadaná. Konštatujú, že rozhodnutie štátnych orgánov začať spoluprácu vzniká často pod tlakom dotknutých partnerov, ktorých sa problematika priamo týka.
Iniciátormi otvoreného listu sú okrem Crmomana aj štatutárka združenia Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením Jana Lowinski, Peter Dráľ z Nového školstva, správca Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo, bývalý splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač, detský psychológ Vladimír Dočkal, Daniela Drobná a Dagmar Horná.
Hovorkyňa predsedu vlády SR Ľubica Janíková pre agentúru SITA reagovala, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) pri formovaní verejných politík spolupracuje so zástupcami mimovládnych organizácií, odborov, zamestnávateľských zväzov, živnostníkov i s rôznymi odbornými komunitami.
Podotkla, že tento participatívny spôsob riadenia verejných vecí je dôležitý práve v čase, keď je potrebné na Slovensku uskutočniť mnohé reformy na zlepšenie života občanov. Podľa nej je tento spôsob zároveň v ostrom kontraste s tým, ako bola krajina spravovaná v období pred voľbami 2020.
„Ochota predsedu vlády Eduarda Hegera komunikovať o pálčivých problémoch Slovenska sa týka aj signatárov otvoreného listu,“ uzavrela.
Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl v reakcii uviedol, že sa veľmi rád s iniciátormi osobne stretne a zároveň ich vyzval, aby sa aktívne zapojili do predmetného participatívneho procesu tvorby koncepcie.
„Zároveň mi je ľúto, že ako iniciátori a iniciátorky nevyužili možnosť vopred pred odoslaním tohto otvoreného listu kedykoľvek nám zavolať, stretnúť sa s nami, diskutovať, argumentovať a teda participovať, vrátane medzirezortného pripomienkového konania,“ povedal Giertl.
Úrad splnomocnenca je podľa Giertla otvorený úrad, ktorý si ctí a dôsledne presadzuje otvorené vládnutie a participáciu v SR a aj v medzinárodnom kontexte, a to v spolupráci so všetkými zainteresovanými aktérmi, ako na úrovni štátu, tak aj samospráv.
„Som presvedčený, že participatívny, transparentný a odborný prístup pri tvorbe verejných politík a jeho dodržiavanie je cieľom nás všetkých, ktorým záleží na otvorenom vládnutí, dodržiavaní demokratických pravidiel, legislatívnych postupov a pravidiel právneho štátu,“ dodal splnomocnenec.
Viac k témam: občianska spoločnosť, participácia, verejná politika, vládnutie
Zdroj: Webnoviny.sk – Mimovládky žiadajú od vlády viac participatívneho a odborného prístupu pri tvorbe verejných politík © SITA Všetky práva vyhradené.