1.10.2026 (SITA.sk) – Využitie AI sa nekončí len pri praktických otázkach.

Čoraz viac ľudí ju vyhľadáva aj v momentoch, keď sa cítia osamelí či smutní a diskutujú s ňou o svojich emóciách či vzťahoch. Dáta ukazujú, že každý siedmy teenager hľadá oporu v AI. Konkrétne 14 percent mladých ľudí, ktorí komunikujú s AI chatbotom, ho využíva práve aj v tých momentoch, keď cítia osamelosť či smútok. Tieto pocity pritom uvádzajú častejšie dievčatá. Takýto trend zachytil prieskum Slovenskí žiaci v online svete 2025.

Slovak Telekom dnes na tieto zistenia reaguje emotívnou kampaňou Opri sa o mňa, ktorá otvára otázku hranice medzi využívaním technológií a reálnym kontaktom s ľuďmi. Napriek tomu, že AI môže pomôcť pri hľadaní informácií alebo ich spracovaní, odborníci upozorňujú, že pri osamelosti často nejde len o potrebu odpovede, ale o potrebu blízkosti, pochopenia, kontaktu s človekom či potrebu odbornej pomoci.

O AI sa neoprieme tak, ako o človeka

Riaditeľka úseku B2C Slovak Telekom Martina Kandera podotkla, že Telekom podporuje prístup k technológiám, no súčasne apeluje na ich bezpečné a zodpovedné používanie. Pripomenula, že nedávno napríklad sprístupnili Magenta AI pre všetkých, nielen pre zákazníkov Telekomu. Dostupnosť technológie tak podľa nej nie je problém. „Skutočná blízkosť však vzniká medzi ľuďmi. AI a technológie môžu byť nástrojom, ktorý nám pomôže, avšak nemali by nahrádzať vzťahy, v ktorých sa môžeme o niekoho skutočne oprieť,” zdôraznila Kandera.

Práve na potrebu ľudskosti a blízkosti upozorňuje aj najnovšia kampaň Telekomu. Robí tak aj prostredníctvom spotu, v ktorom zaznieva úprava známej piesne Opri sa o mňa v spolupráci s Alanom Murínom. Nový spot Telekomu na príbehoch mladých ľudí ukazuje, ako technológia postupne vstupuje do oblastí spojených s priateľstvom, partnerským vzťahom a blízkosťou. Zároveň ukazuje to, ako v AI mladí ľudia hľadajú náhradu za skutočný kontakt s človekom.

Pomocná ruka pre mladých aj rodičov

Cieľom kampane, okrem budovania povedomia o probléme osamelosti v čase silnejúcej AI, je aj smerovanie ľudí na miesto, kde môžu nájsť radu a pomoc. Práve na to slúži webová stránka www.osameli.sk, kde každý nájde užitočné rady pre rozpoznanie signálov toho, že si vytvára nezdravý vzťah k AI. „Pripravili sme množstvo podporných aktivít. Interaktívnou formou môžu mladí ľudia, ich rodičia a blízki nájsť spôsob, ako sa pýtať otázky o vzťahoch a láske a ako na ne aj odpovedať, aby sme nestratili dôveru toho, kto sa pýta,“ priblížila Kandera.

Mladí ľudia majú príležitosť stretnúť sa aj priamo v Telekome. V rámci kampane totiž Telekom organizuje aj niekoľko podujatí v Bratislave v obchodnom centre Eurovea, kde sídli Magenta Experience Center. K aktivitám Telekomu v téme AI patrí aj partnerský program v rámci Mesiaca AI či prednášky v knižniciach, ktoré sú zaradené do programu Digitálny región. Rady a tipy nájdu aj učitelia, a to v rámci programu ENTER škola.

AI zasahuje aj do pracovných vzťahov

Prieskum agentúry Ipsos pre Akadémiu kritického myslenia (AKM), ktorý bol odprezentovaný na konferencii ReThink 2026, hovorí o tom, že nástroje AI využíva približne sedem z desiatich dospelých Slovákov, pričom z pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov ju pri hľadaní odpovedí či riešení pracovných problémov volia štyria z desiatich.

Podľa sociológa Romana Pudmarčíka z Ipsosu sa AI dokonca dostala na prakticky rovnakú úroveň ako internetový vyhľadávač či konzultácia s kolegom. „Neznamená to, že by ich už nahradila. Ukazuje to však, ako rýchlo sa zaradila medzi prirodzené prvé voľby,“ doplnil Pudmarčík.

Priateľskosť AI ako riziko

Jakub Kobela z AKM podotkol, že AI s nami vie hovoriť podobne ako človek, dá nám radu a hlavne nás nikdy za nič nesúdi. Z praxe a zo školení vo firmách totiž vie, že náročné rozhovory a spätná väzba sú pre ľudí výzvou. Než aby ukázali, že majú problém, radšej hľadajú riešenie sami. Tu sa pohodlným riešením stáva práve AI chatbot. Kobela však podotkol, že priateľskosť AI môže byť rizikom.

Popri práci s AI si treba podľa neho zachovať vlastný úsudok. Aj z AI môže byť totiž kritický nástroj, ktorý vie poskytnúť užitočné pripomienky. „Ak riešime zložitejšie problémy, odporúčam vyzvať AI, aby nám pred poskytnutím riešenia navrhla niekoľko otázok, ktoré by si položil odborník na danú problematiku. Až po ich zodpovedaní má prísť výstup. Takýto postup môže pomôcť objaviť aj otázku, ktorú by si človek sám nepoložil,“ vysvetlil Kobela.

AI človeka v láske nenahradí, empatiu iba simuluje

Ipsos a AKM v prieskume zároveň zisťovali, ktoré oblasti aj o desať rokov zostanú doménou výlučne ľudí. Rovná polovica dospelých Slovákov označila, že je to láska a blízke vzťahy. Na druhom mieste skončila výchova detí (43 %). Empatiu označilo 35 percent ľudí a takmer tretina Slovákov za výlučne ľudské považuje aj humor a morálne rozhodovanie. Napriek tomu sa však každý šiesty Slovák AI zdôveril o osobných problémoch či obavách.

„Budujeme si tak vzťah k technológii, ktorá empatiu len veľmi zručne simuluje. Kľúčovou zručnosťou budúcnosti nebude len promptovanie, ale aj pestovanie autentickej ľudskej dôvery a odolnosti, ktoré žiadny algoritmus nedokáže zreplikovať,“ doplnil Koleba.

Deťom netreba AI zakazovať, treba ich viesť

Prieskum zároveň ukázal, že AI využíva pri učení až 53 percent detí, najčastejšie pri matematike a jazykoch. Väčšina rodičov má pritom k tomuto trendu neutrálny či podporný postoj. Používanie AI pri učení odmieta 16 percent rodičov. Mentorka a stredoškolská učiteľka Anna Jančová, ktorá prednáša o vplyve AI na školopovinné deti, neodporúča rodičom, aby AI deťom zakazovali. Treba ich podľa nej učiť, aby vedeli AI využiť ako inteligentného sprievodcu učením. Zároveň zdôraznila, že pri učení v ére AI záleží na tom, čo sa deje v hlave dieťaťa počas premýšľania nad zadaním.

Dôležitou zručnosťou pri práci s AI je podľa Jančovej čitateľská gramotnosť a bohatá slová zásoba. „Presne formulovať myšlienku, pochopiť vygenerovaný text a kriticky ho zhodnotiť sú schopnosti, ktoré deťom pomáhajú vyťažiť z AI viac,“ doplnila Jančová. Upozornila však, že treba s deťmi komunikovať o tom, ako AI používať zodpovedne, a kedy je používanie AI nevhodné. „Nechať si vyrábať deepfake fotky, zverovať sa AI s osobnými detailami, či už svojimi, alebo iných osôb, môže byť nebezpečné, a aj právne na tenkom ľade,“ doplnila.

Súčasne upozornila na to, že AI nie je človek, ktorý cíti a myslí. „Deti niekedy berú chatbotov ako kamarátov. Snažme sa ale stanovovať hranice. Nepoľudšťujme chatboty. Nedávajme im mená. Nehovorme o nich, že on si myslí, ona cíti a podobne. To sú stále naše ľudské vlastnosti. Nebudujme v deťoch predstavu, že by to takto mohlo fungovať,“ dodala Jančová. Ako Martina Kandera doplnila, AI je niečo, čo tu s nami už zostane. „My tento trend nezmeníme. Je však na nás, aby sme si povedali, aké miesto AI a technológiám vo svojom živote dáme,“ uzavrela.

Informačný servis

Viac k témam: AI, PR
Zdroj: SITA.sk – Mladí hľadajú oporu v AI. Telekom v kampani „Opri sa o mňa“ varuje pred stratou skutočnej blízkosti © SITA Všetky práva vyhradené.