20.6.2024 (SITA.sk) – Okrem bývalých prezidentov zrejme budú mať právo na doživotnú rentu aj bývalí premiéri a predsedovia parlamentu. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát, ktorý vo štvrtok poslanci parlamentu posunuli do druhého čítania.

Podmienkou však je, aby vykonávali svoju funkciu aspoň dve úplné, teda neskrátené volebné obdobia. O novom zákone rokujú zákonodarcovia zrýchlene.

„Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa. Začlenenie sa do ,bežného´ života je častokrát nemožné už len z prostého dôvodu mimoriadnej úrovne exponovanosti osoby v predošlých rokoch. Výkon takej vysokej ústavnej funkcie po takú dlhú dobu prináša jej nositeľovi tak úroveň skúseností a poznania verejného priestoru, že je aj v záujme štátu umožniť aj po skončení výkonu funkcie jeho pôsobenie v tomto priestore a využitie získaných skúseností v prospech budúcich generácií,“ uvádza sa v odôvodnení návrhu.

Môžu sa vzťahovať dve výnimky

Na právo na doživotnú rentu pre premiérov a šéfov parlamentu sa však môžu vzťahovať dve výnimky.

„Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu – vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti takéhoto konania znamená zánik práva na doživotný plat,“ uvádza sa v dokumente.

Súčasťou opatrení je aj to, že sa prezidentovi, predsedovi národnej rady a predsedovi vlády priznáva právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Takisto sa zrejme rozšíri počet osôb, ktorým sa bude zo strany štátu poskytovať trvalá ochrana.

„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a vyššiu mieru ohrozenia politických predstaviteľov, a to bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo opozícii, sa navrhuje, aby sa ochrana určených osôb poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a politických hnutí, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady SR získali zastúpenie v Národnej rade SR, pokiaľ sú poslancami Národnej rady SR,“ uvádza sa v materiáli.

Tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia

Návrhom sa taktiež majú zaviesť tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia.

„Prvý z nich je založený na tom, že výkonom zhromažďovacieho práva sa vyjadrujú názory na riešenie verejných a iných spoločných, spoločenských záležitostí, a preto je priestorom na jeho výkon primárne priestor mimo súkromia, resp. obydlia iných osôb, hoc aj osôb, ktorých sa účel zhromaždenia môže týkať. V prípade zhromaždení takpovediac pod oknami dotknutej osoby dochádza ku konfliktu dvoch ústavných práv, ktorý je nevyhnutné riešiť primárne dohodou a ak k nej nedôjde, tak v prospech práva na súkromie a nerušené užívanie obydlia,“ uvádza sa v dokumente.

Stret viacerých konkurenčných zhromaždení

Druhým dôvodom je podľa predkladateľov predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení.

„V danom prípade návrh vychádza z toho, že samotné riziko stretu skupín s protichodnými záujmami, vrátane rizika konfliktu, nie je dôvodom na zákaz zhromaždenia. Zároveň sa vychádza z premisy pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť možnosť realizácie zhromažďovacieho práva aj s použitím síl a prostriedkov, ktoré má rozumne k dispozícii. Na použitie tohto dôvodu zákazu bude teda potrebné posúdiť, či riziko konfliktu, ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu podmienky pokojného výkonu zhromažďovacieho práva, je silne prítomné a nie je ho možné riešiť poriadkovými a organizačnými opatreniami na mieste, resp. dohodou zvolávateľov alebo iným spôsobom,“ deklaruje materiál.

Ochrana základných práv a slobôd iných

Ak žiaden zo spôsobov do úvahy neprichádza, resp. zabezpečenie verejného poriadku by si vyžiadalo nasadanie síl a prostriedkov, ktoré buď presahujú možnosti verejnej moci, alebo sú neprimerane náročné, bude po novom možné konflikt viacerých zhromaždení riešiť zákazom.

Tretím dôvodom na obmedzenie zhromažďovacieho práva je ochrana základných práv a slobôd iných, konkrétne práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia.

„To, čo sa v danom prípade bude musieť posudzovať, je miera narušenia týchto práv a neexistencia inej možnosti ich ochrany,“ dodal dokument.

Viac k témam: bývalí predsedovia parlamentu, bývalí premiéri, doživotná renta, Lex-atentát, Poslanci, ústavní činitelia, zhromažďovanie
Zdroj: SITA.sk – Nárok na doživotnú rentu zrejme budú mať aj bývalí predsedovia vlády a šéfovia parlamentu. Lex atentát posunuli do druhého čítania © SITA Všetky práva vyhradené.