25.1.2020 (Webnoviny.sk) – Väčšina demisií členov vlády bola dôkazom toho, že nominanti strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) ako aj jej koaliční partneri konali nečestne. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Počas tohto volebného obdobia podalo demisiu 13 ministrov a vymenil sa aj predseda vlády. Vo funkciách skončili napríklad premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer – SD) či minister školstva Peter Plavčan (nominant Slovenskej národnej strany).

Demisie ministrov a samotného predsedu vlády nasledovali podľa politológa spravidla po podozrení z nečestného konania.

Prípadne išlo o reakciu na spoločenské protesty proti Ficovej vláde po zavraždení novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Mimoriadne negatívne však vyznieva aj dôvod aktuálnej demisie ministra životného prostredia. Je určite namieste otázka, či by tak rýchlo odstúpil, ak by nebolo tesne pred voľbami,“ zauvažoval Štefančík.

Kauza s rozdeľovaním eurofondov

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) podal vo štvrtok demisiu po tom, ako ho v predchádzajúci deň kvôli výtržnostiam zadržala polícia.

Niektoré demisie však podľa Štefančíka neboli len dôsledkom nečestného konania ale rovno grobianstva. „Ako inak nazvať trebárs človeka, ktorý je podozrivý z tunelovania rezortu školstva. Vykrádať slovenské školstvo je totiž to isté, ako okrádať žobráka,“ uviedol politológ.

Narážal tým na demisiu bývalého ministra školstva Petra Plavčana, ktorý v auguste 2017 odstúpil zo svojej funkcie po prevalení kauzy s kontroverzným rozdeľovaním eurofondov. Za dôkaz korupčného správania sa slovenských politikov považuje politológ aj nedávne hodnotenie Slovenska z pohľadu miery korupcie, v ktorom sme dopadli horšie ako minulý rok.

Hrozba rozpadu koalície

Na druhej strane sú však podľa neho výmeny ministrov svedectvom toho, že spoločnosť sa v hodnotení politiky posúva pozitívnym smerom a odmieta opakovanie divokých deväťdesiatych rokov.

„Vzhľadom na to, že verejnosť je na korupciu citlivejšia ako pred niekoľkými rokmi, vládnym stranám neostáva nič iné, ako ministrov vymeniť. Problém je však v tom, že vymeniť z korupcie podozrivého predsedu nestačí. Dôležité je, aby sa oňho začali zaujímať aj pracovníci bezpečnostných zložiek,“ zdôraznil

Okrem demisií pre korupciu bolo Slovensko v končiacom sa volebnom období svedkom aj odchodu predsedu vlády Roberta Fica. Za odchodom Roberta Fica i Roberta Kaliňáka, ktorí zo svojich funkcií odstúpili po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice, je však podľa politológa možné vidieť skôr tlak koaličných partnerov po tejto vražde.

„Práve hrozba rozpadu vládnej koalície mohla byť dôvodom, prečo nakoniec Robert Fico podal ako predseda vlády demisiu. Rozdiel v počte odvolaných ministrov v obdobiach 2012 až 2016 (počas tohto volebného obdobia zo svojich funkcií odstúpili štyria ministri, pozn. SITA) a 2016 až 2020 tak ukazuje, aké dôležité je pre demokraciu, ak jedna politická strana nevládne sama ako kedysi komunisti, ale okrem opozičných strán ju kontrolujú ešte aj koaliční partneri,“ uzavrel Štefančík.

Viac k témam: demisia, korupcia, politológ
Zdroj: Webnoviny.sk – Niektoré demisie členov Ficovej vlády neboli len dôsledkom nečestného konania, ale rovno grobianstva © SITA Všetky práva vyhradené.