25.7.2024 (SITA.sk) – Obavy vyslovené v Správe Európskej komisie (EK) o stave právneho štátu v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a tiež v súvislosti s právomocou generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia nižších prokurátorov vychádzajú z neznalosti alebo nepochopenia koncepcie ústavného postavenia a úloh prokuratúry SR a účelu sledovaného mimoriadnym opravným prostriedkom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Uviedol to v stanovisku k správe generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako ďalej zdôraznil, ubezpečuje všetkých, že prokuratúra SR, ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, si plní a vždy bude plniť ústavne definované poslanie prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Plnenie ústavné definovaného poslania

V súvislosti s obavami vyslovenými EK súvisiacimi so zrušením ÚŠP v kontexte možného vplyvu na prešetrované prípady a ohrozenia efektívnosti a nezávislosti ich súdneho stíhania Žilinka poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR, podľa ktorého Slovensko pri úprave štruktúry prokuratúry konala v rámci právomocí, ktoré nepreniesla na EÚ, nevykonávala teda právo EÚ.

Podľa rozhodnutia ÚS SR tiež „zrušenie ÚŠP žiadnym spôsobom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a nespôsobuje tak ohrozenie účinnej súdnej ochrany práv osôb, ktoré im vyplývajú z práva EÚ“ a „zrušenie ÚŠP nemá spojitosť so sankciami, ktoré slovenský právny poriadok predvída v prípade protiprávnych konaní poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a neovplyvňuje ani účinný a úplný výber vlastných zdrojov EÚ“.

Ochrana verejného záujmu

Pokiaľ ide o paragraf 363, Žilinka pripomína, že podľa ÚS SR má rozhodovanie generálneho prokurátora procesný charakter a jeho rozhodnutie nepredstavuje prekážku pokračovania v trestnom konaní a podania obžaloby na súde.

„Mimoriadnym opravným prostriedkom podľa paragrafu 363 sa sleduje náprava porušenia zákona právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní. Ide tak o súčasť ochrany zákonnosti prípravného konania, ktorá je zverená prokuratúre a napĺňa pozitívny záväzok štátu viesť trestné stíhanie, ktoré spĺňa požiadavky zákona,“ citoval Žilinka ústavný súd.

Generálny prokurátor doplnil, že tak, ako doposiaľ, bude účelne využívať všetky právne nástroje v záujme ochrany zákonnosti a verejného záujmu.

Európska komisia (EK) v stredu 24. júla uverejnila svoju piatu výročnú správu o právnom štáte. V nej systematicky a objektívne preskúmala vývoj v oblasti právneho štátu jednotným spôsobom vo všetkých členských krajinách. EK Slovensku odporúča zaviesť opatrenia, na základe ktorých sa zabezpečí, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád. Ďalej našu krajinu nabáda k tomu, aby zaviedla opatrenia na zavedenie a dodržiavanie dostatočných záruk v prípadoch, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Generálny prokurátor SR, Paragraf 363 Trestného poriadku, Právny štát
Zdroj: SITA.sk – Obavy Európskej komisie o právny štát vychádzajú aj z neznalosti a nepochopenia účelu paragrafu 363, tvrdí Žilinka © SITA Všetky práva vyhradené.