3.8.2026 (SITA.sk) – Slovenské firmy do konca minulého roka automaticky platili zrážkovú daň za používanie softvéru vo svojom podnikaní.

Od 1.1.2026 sa tento prístup zmenil a skúma sa ekonomická podstata. Rozhodovanie o tom, kto bude platiť zrážkovú daň, sa tak skomplikovalo a v praxi stále vidno prípady nesprávneho zdanenia.

V tomto článku Verner Hakoš, odborník na dane poradenskej spoločnosti Grant Thornton, vysvetľuje, kedy daň platí slovenská firma využívajúca zahraničný softvér a kedy tomu tak nie je.

Základné rozlíšenie: licencia vs. služba

Slovensko od 1.1.2026 namiesto v zásade automatického zdaňovania všetkých platieb za softvér ako licenčných poplatkov skúma ich skutočnú ekonomickú podstatu. Zmena vychádza zo stiahnutia výhrady k ustanoveniam článku 12 Modelovej zmluvy OECD a výrazne mení zdaňovanie príjmov plynúcich z týchto cezhraničných transakcií.

O tom, kto platí daň za softvér, rozhoduje podstata plnenia – či ide o licenciu alebo len službu:

Ak ide o cloudové riešenie, pokladá sa to za službu SaaS (software as a service) a zdanenie sa presúva spravidla do štátu rezidencie dodávateľa.
Ak ide o licenciu na využívanie softvéru typicky s právom jeho úpravy, daň platí slovenská firma, ktorá softvér používa.

Slovensko tak prešlo na prístup uplatňovaný väčšinou štátov OECD, ktorý skúma skutočnú podstatu plnenia. Zdanenie upresňuje usmernenie Ministerstvo financií SR (MF/016959/2025-724). To sa vzťahuje na príjmy týkajúce sa počítačového programu, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky.

„Firmy by si mali zanalyzovať, v akom režime softvér používajú a na základe toho upraviť svoje daňové povinnosti. Nesprávna kvalifikácia softvéru môže viesť k nesprávnemu zdaneniu, čo zvyšuje riziko pokuty pri daňovej kontrole, ktorá je vo výške maximálne 10 % ročne z rozdielu dorubenej dane, “ vysvetľuje Verner Hakoš, odborník na dane poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Pozor na výnimky pri zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia

Celú situáciu komplikuje to, že do posúdenia zdaniteľnosti príjmov u nerezidentov sa postupuje podľa zákona o dani z príjmov a príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ), ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

Ak príjem plynie nerezidentovi zo štátu, s ktorým Slovensko nemá uzavretú ZZDZ, uplatní sa výlučne zákon o dani z príjmov. To znamená, že daň zrazí slovenská firma pri výplate poplatku za softvér vo výške 19 % alebo 35 % (nezmluvné štáty).

Iná je situácia, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s konkrétnym štátom obsahuje v definícii licenčných poplatkov aj príjmy za použitie softvéru. V takých prípadoch má prednosť konkrétne znenie ZZDZ pred všeobecným výkladom OECD. „V niektorých prípadoch je aj bežné používanie softvéru ako služby kvalifikované ako licenčný poplatok. To je často prípad pri zmluvách na technické služby s firmami z Indie. Z týchto služieb musia slovenské firmy platiť zrážkovú daň,“ hovorí Verner Hakoš.

Na týchto princípoch sa určuje aplikovateľné ustanovenie zákona alebo ZZDZ a následná kvalifikácia príjmu, pričom názov zmluvy ani forma plnenia nie sú rozhodujúce, keďže aj tu platí pravidlo obsahu pred formou.

Modelový príklad 1: Poskytovanie softvéru ako služby (SaaS)

Slovenská spoločnosť A využíva účtovný softvér poskytovaný spoločnosťou B so sídlom v Nemecku. Softvér je sprístupnený online (cloudové riešenie), pričom slovenská spoločnosť nemá prístup k zdrojovému kódu ani právo softvér upravovať, kopírovať či ďalej distribuovať. Platí len za prístup a používanie funkcionalít.

Posúdenie do 31.12.2025:
Platba by bola spravidla považovaná za licenčný poplatok a slovenská spoločnosť by mala povinnosť zraziť daň pri zdroji podľa § 43 zákona o dani z príjmov (ak by ZZDZ neurčila inak).

Posúdenie od 1.1.2026:
Na základe nového prístupu sa skúma skutočná podstata plnenia. Keďže ide len o poskytnutie služby bez prevodu alebo licencovania autorských práv, príjem sa zdaňuje v štáte poskytovateľa softvéru.

Daňový dopad:

príjem sa zdaňuje v štáte rezidencie poskytovateľa (Nemecko),
na Slovensku nevzniká povinnosť zraziť daň pri zdroji,
slovenská spoločnosť A neaplikuje zrážkovú daň.

Modelový príklad 2: Poskytnutie práva na komerčné použitie autorského práva na softvér

Ak by slovenská spoločnosť A z príkladu 1 získala právo softvér kopírovať, upravovať alebo ďalej distribuovať (napr. white-label riešenie), išlo by o licenčný poplatok podľa článku 12 ZZDZ a vznikla by povinnosť zrážkovej dane na Slovensku, platiteľom dane by bola slovenská spoločnosť A, ktorá nemeckej spoločnosti B uhradí odplatu po odpočítaní zrážkovej dane, podľa sadzby platnej v príslušnej ZZDZ.

Ako sa postupuje pri zmiešanej zmluve

Samostatnou kategóriou sú tzv. zmiešané zmluvy, v ktorých jedna zmluva obsahuje prvky rôznych zmluvných typov a plnení, napr. predaj tovaru spolu so softvérom alebo službou. „V prípade takýchto zmlúv je potrebné jednotlivé plnenia od seba oddeliť, ak je to možné. Ak to možné nie je, zmluva sa posudzuje podľa prevažujúcej časti plnenia a charakteru jej hlavného predmetu. Aj v tomto prípade platí, že zmluvu treba posudzovať najmä podľa skutočného obsahu plnenia a nie len podľa jej formálneho znenia,“ vysvetľuje Verner Hakoš zo spoločnosti Grant Thornton.

Detailnejšie vysvetlenie: Ako sa delí zdanenie podľa usmernenia MF

Ministerstvo v usmernení zavádza a definuje členenie príjmov zo softvéru do piatich kategórií, ktoré umožňujú určiť prístup k zdaneniu daného príjmu. Ide o nasledujúce plnenia:

poskytnutie softvéru ako služby,
poskytnutie práva na osobné použitie softvéru ako produktu,
poskytnutie práva na komerčné použitie autorského práva na softvér,
poskytnutie tajného vzorca, tajného postupu alebo know-how na vývoj softvéru,
prevod (scudzenie) autorského práva k softvéru.

Čo sa zmenilo od 1.1.2026:

Podľa úpravy platnej do 31.12.2025 boli tieto platby považované za licenčné poplatky s povinnosťou prijímateľa softvéru na Slovensku zraziť a odviesť daň v súlade s článkom 12 ZZDZ.
Od 1.1.2026 tieto platby podliehajú zdaneniu (v prípade, ak je medzi SR a krajinou rezidencie dodávateľa softvéru uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia) v štáte rezidencie dodávateľa softvéru, v súlade s článkom 7 ZZDZ.

V prípade ostatných kategórií príjmov zo softvéru sa postupuje nasledovne:

Pri poskytnutí práva na osobné použitie softvéru ako produktu, kedy dochádza k poskytnutiu kópie softvéru s obmedzenými autorskými právami vzťahujúcimi sa len na základne osobné užívanie, sa tento príjem považuje za priemyselný licenčný poplatok, pričom sa neberie do úvahy miera štandardizácie softvéru. Zdanenie tohto príjmu sa ďalej rozlišuje podľa príslušnej ZZDZ – buď podlieha zrážkovej dani na Slovensku v súlade s článkom 12 ZZDZ (ak je softvér v definícií licenčného poplatku), alebo zdaneniu výhradne v štáte rezidencie dodávateľa softvéru, v súlade s článkom 7 ZZDZ.
Pri poskytnutí práva na komerčné použitie autorského práva na softvér ide o udelenie práva prijímateľovi softvér komerčne používať a do softvéru zasahovať, napríklad vo forme kopírovania alebo ďalšieho spracovania a upravovania. Tento príjem sa považuje za licenčný poplatok, a podlieha na Slovensku zrážkovej dani podľa článku 12 ZZDZ.
Pri poskytnutí tajného vzorca, tajného postupu alebo know-how na vývoj softvéru je charakteristickým znakom udelenie súhlasu prijímateľovi na využívanie technických poznatkov, algoritmov a iných informácií. Tento príjem považuje za priemyselný licenčný poplatok a podlieha na Slovensku zrážkovej dani v súlade s článkom 12 ZZDZ.
Pri prevode (scudzení) autorského práva k softvéru, kedy autorské práva k softvéru prechádzajú na prijímateľa v plnom rozsahu, sa tento príjem nepovažuje za licenčný poplatok, ale za prevod práv a podlieha zdaneniu výhradne v štáte rezidencie poskytovateľa softvéru, v súlade s článkom 13 ZZDZ.

O spoločnosti Grant Thornton

Grant Thornton je popredná sieť nezávislých poradenských firiem v oblasti auditu, daní a komplexného manažérskeho consultingu. Na Slovensku patrí Grant Thornton s vyše 80 expertmi medzi trhových lídrov. Zameriava sa na stredné a veľké spoločnosti, ktorým zjednodušuje podnikanie a pomáha rásť.

Informačný servis

Viac k témam: Grant Thornton, PR
Zdroj: SITA.sk – Odborník na dane z Grant Thornton: Aj za využívaný softvér musia firmy v niektorých prípadoch platiť daň. Rozhoduje, či ide o licenciu alebo službu © SITA Všetky práva vyhradené.