21.11.2022 (Webnoviny.sk) – Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je primárne v dôsledku klimatickej zmeny v ohrození. Pestovatelia, ale aj pivovarníci, pre ktorých je jačmeň jednou zo základných surovín, bijú na poplach. Spoločne s odborníkmi na agrolesníctvo hľadajú riešenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady zmeny klímy a oživiť tak vymierajúcu tradíciu. Vzniká preto unikátny projekt PRE JAČMEŇ, ktorý nastoľuje v tejto oblasti trendy na Slovensku.

Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na území Slovenska má dlhú históriu, pričom jeho rozmach nastal v 16. storočí. Jačmeň je však plodina citlivá na výkyvy počasia a s meniacou sa klímou je jeho pestovanie čoraz náročnejšie, čo sa prejavuje v celkových výnosoch aj jeho kvalite.

Osevné plochy dramaticky klesajú

Slovensko patrilo v rámci Európy k sladovníckym veľmociam – zo sladovníckeho jačmeňa sa u nás vyrába kvalitný slad, o ktorý je záujem aj v zahraničí. V roku 2020 bolo piatym najvýznamnejším exportérom sladu v Európe, túto pozíciu však v dôsledku klimatických zmien postupne stráca. Odhaduje sa, že na Slovensku aktuálne chýba 10 až 15-tisíc hektárov plochy sladovníckeho jačmeňa.

Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja. Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy. S ohľadom na dôležitosť vody a vlahy pri pestovaní sladovníckeho jačmeňa to prináša zvýšené riziko pre pestovateľov, z ktorých sa mnohí odkláňajú k iným typom plodín.

„Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50 tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem. Jačmeň je totiž plodina vysoko citlivá na vlahu a extrémne výkyvy počasia a suchá majú dopad na jeho kvalitu, ktorá je ale pre pivovarníkov kľúčová,“ vysvetľuje Ivan Tučník, vedúci projektu za Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt PRE JAČMEŇ, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra. „Projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. Vraciame sa k princípom, ktoré sa osvedčili už našim starým mamám. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou,“ hovorí Ivan Tučník. Pilotným poľnohospodárskym družstvom, ktoré sa do projektu zapojilo, je PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch.

Návrat stromov do poľnohospodárskej krajiny

Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. „Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Práve zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia na pôde vracia dreviny do poľnohospodárskych systémov ako integrálnu súčasť farmárčenia,“ vysvetľuje Jaroslav Jankovič, vedúci Odboru pestovania lesa z Národného lesníckeho centra, ktoré je na Slovensku lídrom v tejto problematike.

Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp. „Ide o dlhodobú iniciatívu a zároveň unikátny projekt v tomto segmente na Slovensku, ktorý prepája výskumníkov zaoberajúcich sa agrolesníctvom so súkromným sektorom s cieľom pomôcť pestovateľom čeliť náročným výzvam súvisiacim nielen s klimatickými zmenami,“ hovorí Martina Paulíková, projektová manažérka z Nadácie Ekopolis.

„Dopestovať kvalitný sladovnícky jačmeň je veľmi náročné. Musí totiž spĺňať sériu požadovaných parametrov, ktoré sú však radikálne ovplyvňované neustálymi klimatickými zmenami. Sme preto veľmi radi, že projekt PRE JAČMEŇ nám pomáha zavádzať také opatrenia, vďaka ktorým budeme vedieť lepšie čeliť veternej erózii aj vlahovému deficitu a zároveň sa nám bude dariť plniť prísne kritériá na jeho kvalitu. Využitie medzí a rozdelenie pôdy na menšie parcely, tak ako tomu bolo kedysi, zároveň prispeje k skultúrneniu krajiny a obnove fauny a flóry,“ vysvetľuje pestovateľ Štefan Korec, predseda PD Radošinka.

Podpora udržateľného poľnohospodárstva

Prazdroj si zakladá na kvalite surovín, z ktorých pivo varí a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2021 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o viac ako 24 tisíc ton. Do roku 2030 má spoločnosť zároveň za cieľ nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci. Aj preto hľadá spoločne s farmármi a odborníkmi cesty, ako pri pestovaní využívať nové prístupy.

„Za posledné desaťročie je pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku významný a zohnať kvalitnú surovinu je stále ťažšie. Preto je jednou z priorít Prazdroja byť aktívny v diskusii o udržateľnosti v poľnohospodárstve a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy s pestovateľmi. Veríme, že projekt PRE JAČMEŇ zároveň poslúži aj ako inšpirácia pre ďalšie spoločnosti k tomu, ako formovať prístup k dodávateľom a pozitívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia,“ uzatvára Martin Grygařík, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Zaujímavosti o sladovníckom jačmeni a slade

Slad nie je tekutina, ide o naklíčené a usušené obilné zrnko.
Slad je jednou zo základných surovín pri výrobe piva. Prevažne sa na jeho výrobu používa práve jačmeň.
Jedno steblo jačmeňa môže mať v priemere 26 využiteľných zŕn.
Na výrobu jedného pollitráku piva sa môže spotrebovať až 3000 zrniek sladu, čo je dohromady približne 95 gramov.
Výroba sladu trvá obvykle 10 dní, v sladovni vo Veľkom Šariši je na jeho výrobu potrebných približne 3,53 litrov vody na kilogram sladu.
Tento rok v sladovni sa v Pivovare Šariš spracovalo viac ako 24 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slad, ktorý sa tu vyrába, je prvotriednej kvality.

Informačný servis

Viac k témam: jačmeň, PR, Pre jačmeň
Zdroj: Webnoviny.sk – Pestovanie sladovníckeho jačmeňa je v ohrození. Prazdroj chce spolu s odborníkmi pomôcť tento trend zvrátiť © SITA Všetky práva vyhradené.