17.8.2026 (SITA.sk) – Peter Weiss píše, že slovenský minister vnútra a predseda koaličnej strany Hlas sa dostal do vážnych problémov.

Slovenský minister vnútra a predseda koaličnej strany Hlas sa dostal do vážnych problémov. Zdanlivo technokratická záležitosť prípravy systému automatického odhaľovania dopravných priestupkov prostredníctvom kamier, ktoré majú merať rýchlosť, zaznamenávať evidenčné čísla a odosielať údaje, vyústila do vážneho bezpečnostného incidentu.

Vyvolal návrhy na vyslovenie nedôvery významnému členovi vlády necelý rok pred parlamentnými voľbami a pred kľúčovým hlasovaním o rozpočte. A to v situácii, keď vládna koalícia má veľmi krehkú väčšinu a viaceré vnútorné problémy a Hlasu namerala agentúra NMS historicky najnižšie preferencie od jeho vstupu do vlády.

Politický zápas o interpretáciu incidentu

Samozrejme, rozbehol sa politický zápas o interpretáciu tohto incidentu. Ponechajme preto stranou komplikované technické detaily a sústreďme sa predovšetkým na politicky dôležité momenty.

Prvým je, že ministerstvo do testov zaradilo dve zariadenia NERO R-ONE od málo známej cyperskej firmy Sodasus. Už tam mali blikať kontrolky, že ide o čosi nie normálne, ak sa verejného obstarávania v takej senzitívnej záležitosti zúčastňuje nejaká schránková spoločnosť.

Druhým politickým momentom je, že podozrenie, že za cyperskou fasádou je ruská technológia, nevzniesla ani vnútorná kontrola na ministerstve, ani Slovenská informačná služba, ale opozičné Progresívne Slovensko. Prišlo aj s relevantnými technickými informáciami.

Tretím politicky významným momentom je, že minister vnútra dlho odmietal podozrenia a obviňoval opozíciu miesto toho, aby rýchlo cez odborné kapacity svojho ministerstva zistil skutkový stav. Tu je na mieste otázka, či za neschopnosťou urobiť to nie sú neuvážené personálne zmeny na ministerstve po parlamentných voľbách. V každom prípade, až pod verejným tlakom dalo ministerstvo kamery odstrániť a požiadalo Národný bezpečnostný úrad o analýzu.

Kľúčový moment

Tu prichádza štvrtý, kľúčový moment. NBÚ „varoval pred významnou kybernetickou hrozbou spojenou s používaním viacerých typov cestných rýchlomerov s kamerou.“

Konštatoval, že „bezpečnostná analýza identifikovala viaceré riziká vrátane problémov s konfiguráciou komunikačných rozhraní, vzdialenom prístupom, pôvodom hardvéru a softvéru či nedostatočným zabezpečením programového vybavenia.“

To v konečnom dôsledku znamená, že technológiu napojenú na štátny systém mohol ovládať niekto zvonka. Matúš Šutaj Eštok tak musel skončiť ústupové boje a piatym momentom v politickom vývoji kauzy sa tak stalo jeho konštatovanie na tlačovej konferencii „boli sme oklamaní„.

Soitron odmietol, že by vedome klamal

To ho však nielen podľa opozície sotva zbavuje zodpovednosti. Jeho rezort si hardvér objednal a zapojil do projektu bez spoľahlivého preverenia výrobcu, firmvéru a možnosti cudzieho zásahu. Nevyšlo ani prenášanie viny na iné subjekty. Soitron odmietol, že by vedome klamal.

Metrologický ústav vysvetlil, že jeho certifikát posudzoval presnosť merania, nie kybernetickú bezpečnosť či pôvod súčiastok. Vznikla tiež otázka, kde všade bol ešte štát takto oklamaný? Evokovalo ju aj odporučenie NBÚ „prevádzkovateľom základnej služby a ďalším subjektom overiť, či tieto produkty používajú vo svojej infraštruktúre.“

Šiesty politický moment

V súvislosti s otázkou, kto mal bezpečnostnú kontrolu urobiť a prečo tak nekonal, vstúpil do hry šiesty politický moment. Škandál vypukol krátko po tom, čo francúzsky časopis L’Express zaradil SIS na posledné miesto spomedzi 25 hodnotených európskych tajných služieb. Aj keď nejde o nejaký oficiálny audit, je to alarmujúca vizitka jej povesti v európskych spravodajských kruhoch.

Premiérovo trápne bagatelizovanie tohto faktu mečiarovskými rečami, že za toto hodnotenie od šesťdesiatich seniorných bývalých i súčasných spravodajcov z európskych štátov je výsledkom vyjadrení jedného z opozičných poslancov, nemohlo nijako znížiť rezonanciu politicky závažnej otázky, prečo podozrivú technológiu odhalila opozícia, a nie služba, ktorá má za prvoradú úlohu chrániť bezpečnosť štátu pred zahraničnými vplyvmi?

Politika ústretovosti voči Rusku

Tak sa dostávame k siedmemu politickému momentu. Kauza by mala úplne inú váhu, keby vznikla v štáte, ktorého vedenie považuje Ruskú federáciu za vážnu a dlhodobú hrozbu. Lenže prezident Pellegrini síce podpíše vyhlásenie na samite NATO, že Rusko je najvýznamnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov, ale premiér Robert Fico chodí za Vladimirom Putinom do Kremľa na rozhovory medzi štyrmi očami bez slovenských svedkov, podpredseda vládnucej strany Smer Ľuboš Blaha sa stretáva s riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky Sergejom Naryškinom a vládni politici po opakovaných návštevách Štátnej dumy presviedčajú verejnosť, že z Ruska, ktoré má Slovensko na zozname nepriateľských štátov, nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Slovenská strana k tomu iniciuje vzájomnú výmenu vojenských pridelencov na veľvyslanectvách Ruskej federácie a Slovenskej republiky.

Táto politika ústretovosti voči Rusku a ospravedlňovania jeho agresie proti Ukrajine zo strany vládnucich strán, pravdaže, nevydala bezprostredný príkaz na nákup pochybných kamier. Vytvorila však atmosféru, v ktorej sa ostražitosť voči Rusku vydáva za rusofóbiu a bezpečnostné varovania pred ruskými hybridnými operáciami za opozičnú hystériu.

Škandál schytal práve predseda Hlasu

Paradoxom a ôsmym politickým momentom je, že hoci politici Hlasu boli v prejavoch adorovania Ruska a podkladania sa jeho predstaviteľom oproti svojim koaličným kolegom zo Smeru a SNS zdržanliví až pasívni, bezpečnostný škandál s ruskou sledovacou technikou „schytal“ práve predseda Hlasu ako minister vnútra.

Tým, že kauza sa po stanovisku NBÚ zmenila z podozrenia na preukázaný závažný bezpečnostný incident, sa politická pozícia Matúša Šutaja Eštoka ako ministra i ako predsedu strany vážne oslabila. A to je deviaty politický moment.

Na žiadosť o jeho odstúpenie či odvolanie totiž existujú tri silné politické dôvody. Po prvé, pod jeho vedením sa riziková technológia dostala do systému rezortu; po druhé, kontrolné mechanizmy ju nezachytili a odhalila ju opozícia a následne NBÚ; po tretie, jeho vysvetlenia boli postupne spochybnené NBÚ, metrologickým ústavom aj dodávateľom.

Zatiaľ však nie je dokázané, že minister vedome presadzoval ruskú technológiu, že vedel o možnosti vzdialeného ovládania alebo že úmyselne klamal. Obvinenie z úmyselného klamstva by vyžadovalo dôkaz, že v čase svojich výrokov a rozhodnutí poznal presný obsah analýzy a zámerne ho zatajil. Z tohto hľadiska je dôležité, čo prinesie komplexné trestnoprávne preverovanie všetkých okolností obstarávania, ktoré generálny prokurátor nariadil krajskému prokurátorovi v Bratislave.

Politická situácia ministra sa zásadne zmení, ak sa preukáže vedomé zatajenie pôvodu, manipulácia dokumentácie, neoprávnený vzdialený prístup, prenos dát mimo systémov štátu, konflikt záujmov alebo korupčné pozadie výberu. Navyše, po širšom technologickom audite, ku ktorému vyzval NBÚ, sa môže ukázať, že problém prekračuje rámec dvoch kamier a môže zasiahnuť aj ďalších prevádzkovateľov. To, že trestnoprávne preverovanie aj audit sú nezávislé od ministerstva vnútra a jeho šéf ich nemôže ovplyvniť, je desiaty politický moment.

Zlyhala aj SIS?

Jedenástym politickým momentom kauzy je, či zlyhala aj SIS. Táto otázka je legitímna. Nevieme, či služba o obstarávaní vedela, či bola požiadaná o preverenie a či poskytla vláde nejaké utajované varovanie. V každom prípade zákon SIS ukladá získavať a vyhodnocovať informácie o aktivitách vznikajúcich v zahraničí, ktoré smerujú proti bezpečnosti Slovenska.

Ruská technológia s nejasným vlastníckym pozadím a možnosťou vzdialeného ovládania do tejto bezpečnostnej sféry nepochybne zasahuje. Parlamentný kontrolný výbor preto môže žiadať odpovede, či SIS vedela o projekte a jeho dodávateľskom reťazci; či preverovala Sodasus, Simicon, sprostredkovateľov a osoby, ktoré zariadenia vybrali; či varovala ministerstvo alebo vládu. Ak nebola oslovená, vzniká otázka, prečo pri takejto technológii neexistuje mechanizmus jej povinného zapojenia?

Zatiaľ to na odvolanie ministra nevyzerá

Zatiaľ to nevyzerá na odvolanie ministra. Jeho odstránenie by mohlo otvoriť boj o vedenie Hlasu a ohroziť koaličnú stabilitu. A to je dvanásty politický moment. Slabosť Hlasu, ktorému agentúra NMS namerala 5,9 percenta v dňoch od 5. do 10. augusta, čo znamená že prieskum nezachytil účinok stanovísk ministra a NBÚ z 12. až 14. augusta, môže mať dva účinky.

Buď bude Hlas svojho ministra držať, lebo jeho odchod by mohol stranu rozložiť, alebo sa v strane zosilní diskusia, práve Šutaj Eštok nie je pre stranu volebnou záťažou. Druhá možnosť bude reálna najmä vtedy, ak ďalšie prieskumy dostanú Hlas pod päť percent alebo ak sa objavia nové dôkazy v kauze.

Rozhodujúcim trinástym momentom vo vývoji tejto kauzy je, že o politickom osude Matúša Šutaja Eštoka nebude rozhodovať v prvom rade závažnosť jeho zlyhania, ale predovšetkým politická kalkulácia Roberta Fica z hľadiska udržania stability vládnej koalície rok pred voľbami.

Viac k témam: Kamery, Názory a komentáre
Zdroj: SITA.sk – Politické rozmery kauzy ruských kamier – KOMENTÁR © SITA Všetky práva vyhradené.