3.7.2024 (SITA.sk) – Pred akoukoľvek myšlienkou o úprave volebného systému je potrebné zvážiť, čo ňou chceme dosiahnuť, čomu sa chceme vyhnúť, a tiež či by upravený volebný systém bol v súlade s demokratickými princípmi. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Jakub Bardovič k Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Reagoval tak na avizované plány na zmenu volebného systému, ktoré prednedávnom predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Ten pred niekoľkými dňami na sociálnej sieti zdôraznil potrebu väčšieho zastúpenia regiónov v Národnej rade SR a predstavil i návrh, podľa ktorého by polovica poslancov parlamentu mala byť volená tak ako dosiaľ, čiže na kandidátkach politických subjektov, a ostatných 75 zákonodarcov by malo byť volených v jednomandátových volebných obvodoch, ktoré by približne kopírovali okresy.

„Uvedený návrh s jednomandátovými obvodmi sa objavil v programoch politických strán aj v minulosti. Paradoxne to tiež malo v programe pre voľby v roku 2016 aj OĽaNO (v súčasnosti hnutie Slovensko), ktoré nakoniec prinieslo jeden volebný obvod do ústavy v záujme ochrániť práve pred takou zmenou,“ poznamenal Bardovič. Zdôraznil, že tieto nápady by politici mohli konzultovať s odbornou obcou.

Riešením by nemuselo byť ani spájanie okresov

Predmetný návrh ministra vnútra so 75 jednomandátovými volebnými obvodmi, ktoré by aj kopírovali, aj nekopírovali, súčasné okresy, keďže tých je 79, má podľa politológa zásadný problém. Ten vníma Bardovič v tom, že návrh vytvára podmienky pre porušovanie jedného zo základných kritérií demokratických volieb, ktoré definuje i Ústava SR, a to rovnosti volebného práva.

„Veľmi správne bolo poukázané v aktuálne prebiehajúcej diskusii, že okresy sú na Slovensku veľmi odlišné svojou veľkosťou. Len pre porovnanie, najmenší okres (z podhľadu počtu oprávnených voličov) vo voľbách do NR SR v roku 2023 bol okres Medzilaborce s 8 851 oprávnenými voličmi a najväčší okres Nitra s 133 375. Očakávať, že oba tieto okresy budú mať po jednom zástupcovi je tak zásadný problém,“ vysvetľuje.

Riešením by podľa Bardoviča nemuselo byť ani spájanie okresov, vzhľadom na to, že v súčasnosti je na Slovensku 42 okresov, ktoré majú menej ako 50-tisíc oprávnených voličov a 37 okresov, kde žije nad 50-tisíc voličov, pričom osem okresov z toho prekračuje 100-tisíc oprávnených voličov.  „Vyžaduje si to preto komplexnejší pohľad na túto problematiku,“ vraví.

Trendy z volieb do samospráv

Bardovič podotkol, že pri voľbe konkrétnych osobností tiež stojí za zváženie, či si politické strany uvedomujú trendy z volieb do samospráv, kde neraz víťazia nezávislí kandidáti, či mimoparlamentné strany.

„Tento stav by tak teoreticky mohol narušiť istú dominanciu aktuálnych politických strán, ak by naďalej pretrvávala výrazná roztrieštenosť,“ upozorňuje politológ.

Odborník sa vyjadril i k návrhom, ktoré predstavujú skôr „mäkkú“ úpravu volebného systému. Ide o návrhy, aké ponúka napríklad Kresťanskodemokratické hnutie, a ktoré nehovoria priamo o zmene volebného systému, skôr o jeho úprave.

„Domnievam sa, že ak je zámer novelizácie posilniť reprezentáciu regiónov, je to alternatíva, ktorá by mohla byť odborne diskutovaná. Táto zmena by mohla mať pozitívny efekt nielen na stranícky systém, no v nadväznosti na to aj na komunálnu a regionálnu politiku,“ uzavrel Bardovič.

Viac k témam: Politológ, Volebný systém, Zmena volebného systému
Zdroj: SITA.sk – Politológ: Pred akoukoľvek myšlienkou o úprave volebného systému je potrebné zvážiť, čo ňou chceme dosiahnuť © SITA Všetky práva vyhradené.