1.11.2026 (SITA.sk) – Pamiatka zosnulých má korene v 10. storočí. O jej rozšírenie sa postaral benediktínsky opát.

Na Slovensku si v nedeľu pripomíname Sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja. O deň neskôr 2. novembra je Pamiatka zosnulých. Ide o sviatky, ktoré už stáročia slávi katolícka cirkev. Na Slovensku je zvykom počas týchto dní navštevovať cintoríny a hroby blízkych. Tie sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie života tých, ktorí už nie sú medzi nami. Kríž, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Preto kresťania každý hrob svojich príbuzných označujú znamením kríža.

Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že smrťou odchádza do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napríklad znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom urobili malú grafickú úpravu. Pod okom kotvy urobili priečnu čiaru, čím vlastne vznikla podoba kríža.

Ako si prví kresťania pripomínali zosnulých

Kresťanský spisovateľ Tertulián koncom druhého storočia píše, že kresťania vykonávali výročnú spomienku na zomrelých. Zhromažďovali sa pri výročnej slávnosti smrti mučeníka okolo jeho hrobu ku spoločnej oslave v presvedčení, že mučeník hneď po svojej smrti vstupuje do Božej slávy.

Veriaci si nielen spomínali na svojich zosnulých, ale zároveň sa za nich modlili a prosili aj privilegovaných svätcov, za ktorých vždy považovali mučeníkov, aby sa za nich prihovárali u Boha. Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult.

Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, preto prví kresťania mohli v istom zmysle celkom slobodne rozvíjať svoje myšlienky a náboženské presvedčenie. Zákon zároveň umožňoval chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách, čo v hojnej miere využívali aj prví kresťania, ktorí takto združení mohli vlastniť aj určitý majetok, čiže cintoríny a budovy, ktoré boli na nich postavené. Veľký počet katakomb v Ríme aj v iných mestách je toho jasným dôkazom.

Kedy vznikla Pamiatka zosnulých a Sviatok všetkých svätých

V 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej katolíckej cirkvi. Sviatok všetkých svätých bol ustanovený, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov.

Postupom času sa vyvinula tradícia, v ktorej veriaci 1. novembra oslavovali všetkých svätých, čiže oslávenú cirkev v nebi a následne 2. novembra si pripomínali zosnulých, ktorí ešte nie sú v stave oslávenia ale v stave očisťovania, čiže v očistci, a potrebujú modlitby a prosby veriacich, aby mohli dosiahnuť plné oslávenie v nebi.

Viac k témam: Pamiatka zosnulých, Sviatok všetkých svätých
Zdroj: SITA.sk – Prečo si 1. a 2. novembra pripomíname zosnulých? Sviatky majú stáročnú históriu © SITA Všetky práva vyhradené.