10.8.2026 (SITA.sk) – Ako skoré dospievanie ovplyvňuje psychiku dieťaťa? O tom sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Katarínou Tekáčovou.

Puberta neprichádza iba so zmenou hlasu, rastom ochlpenia či prvou menštruáciou. Pre dieťa znamená aj zásah do sebavedomia, vzťahov a spôsobu, akým vníma vlastné telo. Ak sa však dospievanie začne výrazne skôr než u rovesníkov, telo môže pôsobiť vyspelejšie, hoci psychika na nové situácie, pozornosť okolia a očakávania dospelých ešte nie je pripravená.

Predčasná puberta môže u detí vyvolávať hanbu, úzkosť, zmätok či pocit, že sú iné. Dievčatá sa môžu stretávať s nevhodnými komentármi, porovnávaním postavy alebo predčasnou sexualizáciou, chlapci zase s očakávaním väčšieho sebavedomia a dospelého správania.

Ako skoré dospievanie ovplyvňuje psychiku dieťaťa? O tom sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Katarínou Tekáčovou. Vysvetľuje, ako môžu rodičia dieťa podporiť, hovoriť s ním o zmenách tela a vytvoriť doma bezpečné prostredie, v ktorom sa nebude báť pýtať ani zveriť.

Pozorujete nárast detí, ktorí prichádzajú do puberty predčasne? Ako sa prejavuje?

Ano, zdá sa, že odborníci v posledných rokoch pozorujú trend skoršieho nástupu niektorých prejavov puberty. Rodičia často hovoria, že ich dieťa začína riešiť telo, vzhľad, vzťahy a citové prežívanie skôr, než by očakávali. Z fyzického hľadiska sa predčasná puberta môže prejavovať rastom prsníkov, ochlpenia, zmenou telesného pachu, celkovým rastom, či akné. U dievčat sa môže objaviť aj menštruácia skôr ako je bežné.

 Ako to vplýva na psychiku, keď telo začne dospievať skôr, než je na to dieťa emocionálne pripravené?

Telo a psychika nie sú oddelené svety, takže ak sa puberta začne skôr, psychický vývin sa tiež pohne dopredu, pretože telo a mozog sú úzko prepojené. Nemusí to však znamenať, že všetky oblasti zrelosti si idú rovnakým tempom. Hovoríme tu o nesúlade medzi biologickou, emocionálnou a kognitívnou zrelosťou. A ako to vplýva na psychiku? Tu vzniká problém nielen z pohľadu dieťaťa, kde vidí a vníma, že sa odlišuje od svojich rovesníkov, ale aj z toho, ako tieto deti vníma okolie.

Obvykle sa deje to, že začnú rodičia, ale aj ostatní zaobchádzať s dieťaťom podľa toho, ako vyzerá a nie podľa toho, na akej úrovni vývinu sa nachádza. U chlapcov často ich výška a u dievčat rast prsníkov a ženských kriviek sú telesné znaky, ktoré môžu spôsobiť našu neprimeranú komunikáciu a správanie k nim. Pritom sú to len 12 alebo 13 ročné deti.

Aké riziko prináša skorá puberta pre sebavedomie dievčat? Začínajú sa skôr hanbiť za telo alebo ho porovnávať s ostatnými?

Skorá puberta je inak povedané, zmena a urýchlenie telesných a hormonálnych procesov v tele. Už tento samotný fakt je pre akékoľvek dieťa náročný na zvládanie. To, čo môže prichádzať z vonku je prostredie, ktoré dieťa podporuje a pomáha alebo prostredie, ktoré situáciu dieťaťu sťažuje – ich kombinácia je rôzna. V dnešnej dobe sociálnych sietí je táto situácia o to ťažšia. Porovnávanie sa, hodnotenie, nevhodné komentáre a kyberšikana sú dnes veľký problém, ktorý treba riešiť. Informovať a učiť deti, ako s tým pracovať. 

Môže skorší vývoj tela spôsobiť, že dieťa začne byť okolím vnímané dospelejšie, než v skutočnosti je?

Áno a bohužiaľ sa to často aj deje. Dokážem však pochopiť rodičov, ktorých to prekvapí a trošku tápajú v tom, ako k svojmu dieťaťu vlastne pristupovať. Na jednej strane ako som aj vyššie spomínala, psychika a telo sú prepojené, avšak nie vždy je to v rovnováhe. Ak toto, číta nejaký rodič, ktorý sa potýka s týmto problémom, chcem povedať jednu vec. Komunikujte so svojím dieťaťom, aktívne ho počúvajte a pýtajte sa, namiesto neustáleho poúčania a možného prenášania našich strachov naň. Vy poznáte vaše dieťa najlepšie a ak si dovolíte byť otvorení a trpezliví v týchto témach, dieťa to vycíti a otvorí sa vám. Nie je nič dôležitejšie a nápomocnejšie pre dieťa ako domov, kde sa cíti v bezpečí a prijaté také aké je.

Ako môže skorá puberta ovplyvniť vzťahy s rovesníkmi? Môže sa dieťa cítiť „iné“, vyčlenené alebo predčasne sexualizované?

Vzťahy, ak by sme sa teraz bavili o dievčenských kolektívoch, bývajú veľmi komplikované. Už len to, že niektorá z dievčat vyčnieva a okolie jej to dáva najavo, môže byť zdrojom hanby a nepríjemných pocitov, ktoré znižujú jej sebavedomie. Je veľmi dôležité, ako k tomu pristupujú rodičia a ako dieťa psychicky podporujú a dokážu ho pochopiť.

Ak tu k predčasnému sexualizovaniu skĺznu aj rodičia, dievčatá tu môžu prežívať silné pocity hanby a pri senzitívnejších deťoch až k nenávisti k svojmu telu. Aj takto môže vznikať napríklad aj PPP (porucha príjmu potravy). V takýchto situáciách je totiž najhoršie pre dieťa to, ak si s tým musí poradiť samé a nedostáva sa mu pochopenia. Rovnako to samozrejme platí aj pre chlapcov.

Dievčatá dnes veľmi skoro sledujú sociálne siete, beauty trendy aj ideály tela. Čo môžu urobiť rodičia, aby to príliš neovplyvnilo sebaobraz ich dcéry?

Vzťah s dieťaťom sa buduje od narodenia. Nejde tu o to, byť dokonalým rodičom bez chýb, ale o to, ako sme schopní dieťaťu ukazovať riešenia nápravy našich chýb a ako sme schopní si opäť a opäť obnovovať väzbu s dieťaťom. To, čo vložíme prvých 7 rokov do dieťaťa robí veľa. Tam ako rodičia máme úplne najväčší vplyv na to, ako naše deti budú schopné komunikovať sami so sebou. Dejú sa však situácie v živote, ktoré ani rodičia nedokážu ovplyvniť.

Ale samozrejme, nikdy nie je neskoro. Len je dôležité si uvedomiť, že ak vnímame odpojenie od nášho tínedžera a vnímame aj problém v tom, že sa nám dieťa nechce zveriť a porozprávať sa o svojich ťažkostiach – trpezlivosť a aktívne hľadanie cesty k dieťaťu jeho pozorovaním, počúvaním a záujmom o jeho svet. Pretože už sami môžeme vidieť, že trend sociálnych sietí len tak ľahko nezastavíme a na mnohé situácie ani nemáme ako rodičia dosah. Je na nás rodičoch, aby sme sa v tomto rýchlom svete zastavili a učili sa vnímať naše deti a ich potreby skôr, ako by mohlo byť neskoro. Pretože ich sebaobraz môžu prebrať aj od nás. To, ako komunikujeme my sami so sebou alebo medzi sebou s partnerom. A dozvieme sa to jedine tak, že si nezablokujeme komunikáciu s dieťaťom a ono je nám schopné o tom povedať.

Čo môže prežívať dievča, ktoré dostane menštruáciu napríklad v tretej či štvrtej triede základnej školy?

Takáto zmena v skoršom veku, môže byť pre dievča náročná nielen po fyzickej stránke, ale samozrejme aj po emočnej. Zmena v hormonálnej sústave nesie so sebou biochemické zmeny, ktorým to dievča pochopiteľne nemusí rozumieť, keďže ani rodičia zrejme na to nemuseli byť pripravení. Ak dieťa nemá dostatočnú oporu, vysvetlenie a bezpečný priestor na otázky, môže sa v ňom vytvárať zmätok, hanba a pocity spojené s tým, že je v nich niekde chyba. Ak sa k tomu pridá posmech, údiv alebo nevhodné komentovanie okolia a to hlavne dospelými, dievčatá sa v takej situácii môžu cítiť veľmi osamotene. To vie byť živná pôda na úzkosť a stres, ktoré ovplyvňujú psychickú pohodu dieťaťa a s tým spojené správanie a výkon v škole.

Ako by mali rodičia hovoriť s dieťaťom o menštruácii, prsiach, ochlpení či zmenách tela bez toho, aby ho vystrašili alebo zahanbili?

V prvom rade je si treba uvedomiť, že to je prirodzená súčasť vývoja dieťaťa a s takou energiou je dobré do toho vstupovať. Deti veľmi reagujú na to, ako my dospelí pristupujeme k týmto témam. Tak ako emócie s tým spojené aj fyzické prejavy treba normalizovať a dať najavo dieťaťu, že s ním je všetko v poriadku. Nebagatelizovať ich pocity ako je hanba alebo strach. Uznať, že to pre ne nemusí byť jednoduché a zdôrazniť im, že sme tu pre nich ak budú mať akékoľvek otázky k týmto témam.

Je rozdiel v tom, ako skorú pubertu prežívajú dievčatá a chlapci?

V podstate áno, určitý rozdiel tam je. Nie sú to však rozdiely „pevne dané pohlavím“. Celkovo telo začne prechádzať zmenami, ktoré sú typické pre staršie deti, no psychika môže zaostávať a dieťa ostáva v detskom spôsobe uvažovania a emočného spracovania. Dievčatá sa môžu viac stretnúť s pocitom inakosti, zvýšenej neželanej pozornosti okolia a aj nechceného „vystavenia“. Svojím uvažovaním si takto dieťa vyhodnotí tieto vlastnosti ako chybné. Je dôležité povedať, že toto prežívanie môže byť veľmi tiché a zároveň veľmi intenzívne. Jeho sebahodnotenie sa začína formovať cez telo a porovnávanie sa s rovesníčkami.

U chlapcov je to viac o zmene v zraste, zmene hlasu, svalov a v energii. Častejšie sa to presúva do roviny „aké mám miesto a status v kolektíve“, „koľko zvládnem“ a pod. Dokonca to môže v kolektíve priniesť okrem zvýšenej pozornosti aj sociálnu výhodu, čo ovplyvňuje ich postavenie medzi rovesníkmi. To však neznamená, že nezažívajú aj oni vnútorný nesúlad. Môže sa stať, že sa od nich očakáva „vyspelejšie“ správanie, väčšia sila alebo sebavedomie, no emocionálne na to nemusia byť pripravení. Tento tlak sa u chlapcov prejavuje skôr smerom von cez ich správanie – impulzivita, humor alebo potreba presadiť sa a ukázať svoju fyzickú silu.

Viac k témam: Deti, predčasná puberta, puberta, Rodičia, Výchova, výchova dieťaťa
Zdroj: SITA.sk – Predčasná puberta u detí: Ako ju spoznať a ako vedia pomôcť rodičia? – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.