Provokácie na východnej hranici NATO považuje za hrozbu polovica Slovákov, s pomocou spojencom by súhlasila len tretina
Online prieskum prebiehal v dňoch 1. - 5. októbra 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample.
Filtrovať podľa kategórie
Online prieskum prebiehal v dňoch 1. - 5. októbra 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample.
Odborníci preto podrobili desať vybraných modelov laboratórnym testom, ktorých výsledky poukázali na výrazné konštrukčné aj bezpečnostné nedostatky.
Igor Matovič mal tiež krátku slovnú výmenu s jednou z koaličných poslankýň, ktorá sa po ňom zahnala.
V roku 2025 vznikol Fond na podporu cestovného ruchu, nová verejnoprávna inštitúcia financujúca projekty s environmentálnym, ekonomickým a sociálnym prínosom.
Výsledky prieskumu ukázali, že 64,4 percenta respondentov je názoru, že je určite potrebné novelu prehodnotiť.
Podľa advokáta Petra Kubinu sa novela dotkne všetkých trestných konaní, v ktorých vypovedal nejaký spolupracujúci obvinený.
Na stavbu pôjde podľa zmluvy zverejnenej v centrálnom registri takmer 1,5 milióna eur vrátane DPH.
Koalícia predkladá pozmeňujúci návrh, zameraný proti kajúcnikom, ako prílepok popri tzv. horalkovom paragrafe Trestného zákona, o ktorom sa rozhoduje zrýchlene.
Podľa ministerstva zahraničných vecí chcú Slovensko a Nemecko pokračovať v rozvíjaní praktickej spolupráce prostredníctvom Akčného plánu Prehĺbeného dialógu.
Prezident SR rozhodol, že nepodpíše zákon z dielne ministerstva vnútra, ktorého cieľom je transformácia súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad.
12.12.2025 (SITA.sk) – Agentúra NMS Market Research Slovakia preskúmala, ako slovenská verejnosť vníma bezpečnostné hrozby spojené s vojenskými provokáciami na východnej hranici NATO a ochotu pomôcť našim severoatlantickým spojencom. Polovica populácie ich vníma ako ohrozenie. S pomocou severoatlantickým spojencom by však súhlasila len tretina Slovákov a Sloveniek.
Prieskum tiež ukazuje rozdelenie populácie skrz jej politické preferencie. „V tomto prípade je opäť pre voličov strán určujúca rétorika predstaviteľov jednotlivých strán. Názory voličov Smeru, Republiky a SNS sú pri tejto téme nesmierne koherentné, zatiaľ čo postoje voličov Hlasu-SD sa v tejto otázke viac približujú odpovediam voličov parlamentnej opozície. Zaujímavosťou je, že popri tradične vyhranených voličoch Demokratov v značnej miere pociťujú ohrozenie bezpečnosti aj voliči KDH, ktorí sa v iných bezpečnostných otázkach stavajú viac stredovo,“ opisuje výsledky prieskumu politický analytik NMS Mikuláš Hanes.
V posledných mesiacoch sa bezpečnostná situácia na východnej hranici NATO vyostrila. Poľsko čelilo incidentom, pri ktorých ruské drony narušili jeho vzdušný priestor, čo vyvolalo aktiváciu konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Estónsko zaznamenalo opakované narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami, čo označilo za bezprecedentné provokácie.
Nedávne vojenské provokácie v Poľsku a v Estónsku zachytilo 69 percent opýtaných. Nadpriemerne často sa medzi nimi nachádzajú muži, ľudia vo veku nad 65 rokov, občania s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia väčších miest nad 50 tisíc obyvateľov. Medzi tými, ktorí tieto informácie nezachytili, prevažujú ženy, občania do 35 rokov a obyvatelia obcí do 1000 obyvateľov.
V súvislosti s týmito vojenskými provokáciami pociťuje ohrozenie bezpečnosti Slovenska 51 percent opýtaných. Štatisticky početnejšie sú v tejto skupine zastúpení vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia Bratislavy a Košíc. Naopak, 36 percent Slovákov a Sloveniek nepociťuje v súvislosti s týmito vojenskými provokáciami ohrozenie bezpečnosti Slovenska. V tejto skupine sa častejšie nachádzajú muži a starší Mileniáli, teda ľudia od 37 do 44 rokov.
Rozdelenie v tejto otázke ukazuje prieskum aj na základe politických preferencií. Pre voličoch strán vládnej koalície platí, že ohrozenie bezpečnosti z týchto provokácií pociťuje iba tretina opýtaných. Na druhej strane, u voličov strán parlamentnej opozície je miera vnímaného ohrozenia vysoká. Pociťuje ju až 74 percent z nich.
V situácii, kedy by pokračovali vojenské provokácie na východnej hranici NATO a naši alianční spojenci by nás v súlade s uzavretými dohodami požiadali o vojenskú a technickú pomoc, by s jej vyslaním súhlasila presná tretina populácie. Nadpriemerne často sú v tejto skupine zastúpení muži, ľudia od 18 do 34 rokov, vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia Bratislavy. S vyslaním takejto vojenskej a technickej pomoci našim spojencom by nesúhlasilo 51 percent opýtaných. Medzi nimi sa nachádzajú až dve tretiny občanov, ktorí súčasné vojenské provokácie nevnímajú ako ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Výrazne častejšie v tejto skupine nájdeme ľudí nad 65 rokov.
„Priepastné rozdiely vidíme medzi elektorátmi jednotlivých strán. Vojenskú pomoc ohrozeným spojencom v NATO by poslalo až 8 z 10 voličov SaS, 7 z 10 voličov PS a Demokratov či necelá polovica voličov hnutia SLOVENSKO, KDH či koaličného Hlasu-SD. Avšak u voličov Smeru-SD, SNS a mimoparlamentnej Republiky by takúto pomoc spojencom poslal iba každý desiaty volič týchto subjektov,“ dopĺňa Hanes.
Online prieskum prebiehal v dňoch 1. – 5. októbra 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 002 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Podľa agentúry prieskum nemá zadávateľa a vznikol na jej náklady.
Viac k témam: bezpečnostná hrozba, Rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk – Provokácie na východnej hranici NATO považuje za hrozbu polovica Slovákov, s pomocou spojencom by súhlasila len tretina © SITA Všetky práva vyhradené.