16.4.2026 (SITA.sk) – Slovensko patrí medzi krajiny východného krídla NATO, ktorých obranyschopnosť nebrzdí len technické vybavenie, ale najmä pomalé rozhodovanie a vnútropolitické faktory. Vyplýva to z najnovšej správy inštitútu Globsec s názvom „Annual Battle Readiness on the Eastern Flank 2026“, ktorá hodnotí pripravenosť desiatich štátov regiónu. Analýza upozorňuje, že hoci celý región výrazne zvyšuje investície do obrany, Slovensko sa ocitlo v skupine štátov označených ako „slow responders“, teda krajiny s pomalšou reakciou.

Autori štúdie poukazujú na to, že problém Slovenska nespočíva primárne v nedostatku vojenskej techniky, ale v schopnosti systému konať rýchlo v krízových situáciách.

Právne a politické procedúry

„Slovensko riskuje, že zaostane kvôli politickej roztrieštenosti a pomalšej mobilizačnej kapacite,“ uvádzajú autori štúdie. Zároveň zdôrazňujú, že pripravenosť krajiny nie je len otázkou nákupov zbraní, ale najmä efektívneho riadenia štátu. „Pripravenosť Slovenska je obmedzovaná menej samotnými spôsobilosťami než politickou fragmentáciou a procedurálnou komplexnosťou, ktoré môžu v kríze spomaliť rozhodovanie,“ konštatuje správa.

Dokument zároveň upozorňuje, že problém pomalej reakcie sa netýka len Slovenska, ale aj ďalších krajín v regióne. V prípade krízovej situácie môžu práve legislatívne a politické procesy oddialiť príchod posíl NATO. „Právne a politické procedúry v niektorých krajinách východného krídla riskujú spomalenie posíl NATO v rozhodujúcom momente,“ uvádzajú autori, pričom tento problém sa podľa nich priamo dotýka aj slovenského prostredia.

Výrazné rozdiely medzi krajinami

V širšom kontexte štúdia ukazuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Za lídrov pripravenosti označuje Fínsko a Estónsko, ktoré dokážu prijímať kľúčové rozhodnutia v priebehu hodín. Poľsko je podľa analýzy chrbticou obrany východného krídla, aj keď nesie nadpriemerné finančné bremeno.

Česko vyniká najmä v oblasti obranného priemyslu a inovácií, hoci aj tam pretrvávajú výzvy v operačnej rýchlosti. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú práve Slovensko, Maďarsko a Bulharsko, kde zohrávajú významnú úlohu štrukturálne bariéry a politické faktory.

Závery správy sú pritom jednoznačné, a to že v súčasnom bezpečnostnom prostredí už nerozhoduje len sila armády, ale aj rýchlosť reakcie. „Skutočná deliaca čiara v Európe už nevedie medzi Východom a Západom, ale medzi štátmi s rýchlou a pomalou schopnosťou reakcie,“ upozorňujú analytici.

Pre Slovensko to znamená potrebu zásadných zmien nielen v oblasti modernizácie ozbrojených síl, ale najmä v zrýchlení legislatívnych a rozhodovacích procesov. Bez toho hrozí, že krajina bude v prípade krízy reagovať neskoro. A v bezpečnostnej politike môže byť práve čas rozhodujúcim faktorom.

Viac k témam: Obrana, Obranyschopnosť SR
Zdroj: SITA.sk – Slovensko patrí medzi najpomalšie reagujúce krajiny NATO, ukazuje správa inštitútu Globsec © SITA Všetky práva vyhradené.