19.7.2026 (SITA.sk) – Na tento alarmujúci trend reaguje výskumný DEKK Inštitút vydaním svojej najnovšej štúdie Polarizácia a antisystém 2026.
Slovensko patrí medzi najviac polarizované krajiny v Európe. Podľa medzinárodného projektu V-Dem je druhou najpolarizovanejšou krajinou na kontinente hneď po Maďarsku, pričom polarizáciu označuje aj Global Risks Report za piatu najväčšiu globálnu hrozbu.
Na tento alarmujúci trend reaguje výskumný DEKK Inštitút vydaním svojej najnovšej štúdie Polarizácia a antisystém 2026. Výskumníci v nej analyzujú hlavné príčiny rastúceho napätia a prinášajú exaktné dáta o tom, do akej miery je naša spoločnosť reálne rozdelená na nezmieriteľné názorové tábory.
Verejná diskusia a medziľudské vzťahy
Upozorňujú, že polarizácia už neovplyvňuje iba verejnú diskusiu, ale čoraz výraznejšie zasahuje aj medziľudské vzťahy. Podľa prieskumu 66,7 percenta respondentov nikdy neprerušilo kontakt s blízkymi pre rozdielne názory, čo je však o približne päť percentuálnych bodov menej ako vlani.
Na druhej strane pribudlo ľudí, ktorí pre politické alebo hodnotové spory obmedzili či ukončili kontakt s priateľmi alebo rodinou. Najčastejšie išlo o prerušenie vzťahov s kamarátmi (14,5 percenta), inými členmi rodiny (10 percent) a kolegami z práce (9,9 percenta). V 3,1 percenta prípadov respondenti uviedli prerušenie kontaktu s rodičmi.
„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách. Na Slovensku sme násilie spojené s polarizáciou zažili tiež, mediálne najznámejším príkladom je atentát na premiéra z mája 2024,“ uviedol hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Polarizácia ako politický nástroj
Štúdia identifikovala desať hlavných príčin polarizácie na Slovensku bez určenia ich poradia dôležitosti. Patrí medzi ne využívanie polarizácie ako mocenskej techniky, príťažlivosť čierno-bieleho vysvetľovania, ekonomická nerovnosť, zlyhania štátu pri zvládaní kríz, sebazáujem a racionálna nepozornosť. Ďalšími dôvodmi sú vyprázdňovanie umierneného stredu, roztrieštená geopolitická identita, historická pamäť a absencia spoločného príbehu. V neposlednom rade sú to dezinformácie a sociálne médiá.
Kosnáč za príklad využívania polarizácie ako politického nástroja označil diskusiu o obrannej dohode s USA. Podľa neho časť vtedajšej opozície, ktorá je dnes pri moci, používala výrazy ako „okupácia“, „vlastizrada“ či „bábková republika“, no po nástupe k moci dohodu nezrušila a obranná spolupráca so Spojenými štátmi sa naďalej rozvíja.
Autori štúdie upozorňujú, že dlhodobá polarizácia oslabuje spoločenskú súdržnosť, zhoršuje duševné zdravie obyvateľov, podporuje odliv talentovaných ľudí do zahraničia, komplikuje spoluprácu a podkopáva dôveru v demokratické inštitúcie.
„Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu. Prvým predpokladom na hľadanie funkčných systémových riešení je to, čo robí aj táto štúdia: objektívne a na základe dát pomenovať realitu presne takú, aká je,“ uviedli autori štúdie.
Viac k témam: Dezinformácie, Médiá, polarizácia spoločnosti, Prieskum, Štúdia
Zdroj: SITA.sk – Slovensko patrí medzi najviac polarizované krajiny v Európe, rozdielne názory čoraz viac prispievajú k prerušovaniu kontaktov s blízkymi © SITA Všetky práva vyhradené.