29.9.2021 (Webnoviny.sk) – Infarkt či rôzne formy zlyhania srdca spôsobené vysokým krvným tlakom alebo cholesterolom môžu byť príčinou aj smrteľných dopravných nehôd. Obe ochorenia môžu mať fatálne dôsledky. Žijete a šoférujete v tých správnych číslach? Ak budete 29. septembra za volantom, môže vás zastaviť policajná hliadka, zmerať vám tlak a spýtať sa na váš cholesterol. A dokonca môžete po kontrole dostať i paradajkový pretlak.

Vysoký krvný tlak stúpa ešte viac v stresových situáciách, ku ktorým patrí aj jazda na slovenských cestách. Počas Svetového dňa srdca 29. septembra 2021 Únia pre zdravšie srdce a Slovenská nadácia srdca v spolupráci s Policajným zborom SR, Slovenským Červeným krížom a Slovenskou kardiologickou spoločnosťou, spustili edukačnú kampaň „Ste v správnych číslach?“

Tak ako by mali vodiči vedieť, že povolená rýchlosť v obci je 50 km a na diaľnici 130 km, mali by poznať aj hodnoty svojho krvného tlaku a cholesterolu. A nielen vodiči, kardiovaskulárne ochorenia spôsobené vysokým krvným tlakom a cholesterolom sa týkajú všetkých. Je pravda, že postihujú skôr staršiu generáciu, nie je to však pravidlom. Stále vo väčšej miere postihujú už aj mladšiu generáciu. Skontrolovať krvný tlak a cholesterol si môžu dať ľudia počas preventívnej prehliadky u lekára, ktorá je hradená zdravotnými poisťovňami. A možno si tak môžu zachrániť aj svoj život.

Kampaň má upozorniť na dodržiavanie rýchlosti na cestách a zároveň upriamiť pozornosť aj na dôležité čísla, ktoré súvisia so zdravím. Stále veľa ľudí tie svoje čísla totiž nepozná. „Policajti spoločne s dobrovoľníkmi zo Slovenského Červeného kríža (SČK) budú vo vybraných mestách po celom Slovensku merať práve počas Svetového dňa srdca vodičom rýchlosť, tlak a upozornia aj na cholesterol. Hliadky budú nielen kontrolovať správne čísla na tachometri, vodičov čaká zaujímavá edukačná kampaň, pri ktorej si vyhrnú rukávy a dozvedia sa, či sú v tých správnych číslach,“ vysvetľuje na úvod doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC., prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH, a.s. Bratislava, predsedníčka Správnej rady Slovenskej nadácie srdca.

Ľudia cítia práve na cestách často pretlak – a preto sa organizátori rozhodli prepojiť tlak s tým skutočným pretlakom. A tak niektorí vodiči môžu 29. septembra dostať paradajkový pretlak. Ak budú namerané hodnoty vyššie, tak za „zlý tlak“ si vodič odnesie pretlak. „Na konci dostane vodič vysvedčenie s nameranými hodnotami, voňavú visačku do auta so správnymi číslami či vtipnú bodku na záver – paradajkový pretlak,“ vymenúva doc. MUDr. Eva Goncalvesová.

Rýchlu reakciu za volantom  ovplyvňujú mnohé faktory, niektoré z nich súvisia aj so zdravotnou spôsobilosťou viesť motorové vozidlo. Na vedenie motorového vozidla sa vyžaduje, aby bol vodič odborne, zdravotne aj psychicky spôsobilý. Niekedy však za volant sadneme i vtedy, keď sa necítime najlepšie a to je chyba. V tých najvážnejších prípadoch môžeme hovoriť aj o smrteľných dôsledkoch. Napríklad v období od 1. januára do
20. septembra tohto roku zomrelo na slovenských cestách v dôsledku zdravotnej indispozície 26 ľudí. Z toho 54 percent nehôd bolo spôsobených infarktom.

Rýchlu reakciu za volantom  ovplyvňujú mnohé faktory, niektoré z nich súvisia aj so zdravotnou spôsobilosťou viesť motorové vozidlo. Na vedenie motorového vozidla sa vyžaduje, aby bol vodič odborne, zdravotne aj psychicky spôsobilý. Niekedy však za volant sadneme i vtedy, keď sa necítime najlepšie, a to je chyba. V tých najvážnejších prípadoch môžeme hovoriť aj o smrteľných dôsledkoch. Napríklad v období od 1. januára do
20. septembra tohto roku zomrelo na slovenských cestách v dôsledku zdravotnej indispozície 26 ľudí. Z toho 54 percent nehôd bolo spôsobených infarktom.

Zákon o cestnej premávke myslí aj na zdravotnú indispozíciu a apeluje na zodpovednosť vodičov. „Vodiči by si nemali sadnúť za volant, ak je ich schopnosť znížená úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou, tiež po požití lieku, ktorý môže znížiť ich schopnosť viesť vozidlo. Tiež odporúčame pri užívaní liekov prečítať si príbalový leták a o účinkoch sa poradiť s lekárom, či môžu negatívne ovplyvniť schopnosť viesť motorové vozidlo,“ upozorňuje zástupca riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru plk. Ing. Ján Ignaták. „Ak sa pozrieme na štatistiky z dlhodobého pohľadu, stúpajú počty dopravných nehôd práve v dôsledku takejto zdravotnej indispozície. Od roku 2010 z počtu 101 nehôd stúpli na 195 v roku 2019. Vlani bolo 148 nehôd, tento počet však bol ovplyvnený aj pandémiou a nižším počtom áut na ceste,“ dopĺňa plk. Ignaták a vodičom radí: „Uprednostnite jazdu cez deň. Šoférovaniu za zlého počasia, v noci, či v cudzom prostredí a v hustej premávke sa vyhnite, prípadne si za volant radšej nesadajte vôbec.“

Hypertenziu nepodceňujte

Prečo sa hypertenzia zvykne podceňovať? Ľudia o tejto chorobe totiž často netušia. „Vysoký krvný tlak nebýva bežne sprevádzaný žiadnymi výraznými príznakmi, a tak môže skutočne nepozorovane škodiť celé roky,“ uvádza doc. MUDr. Eva Goncalvesová, podľa ktorej hlavne mladí ľudia často príznaky – poruchy spánku, bolesti hlavy či hrudníka, únava, krvácanie z nosa – vôbec nepoznajú, zanedbávajú a pripisujú ich stresu alebo iným diagnózam.

Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 29. september za Svetový deň srdca. Je to najdôležitejší orgán ľudského tela. Často ho však nesprávnou životosprávou a zanedbávaním zdravotnej starostlivosti vystavujeme veľkému riziku, v dôsledku čoho zomrú ročne na choroby srdca vo svete milióny ľudí. Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria celosvetovo na prvé miesto príčin smrti. Do roku 2015 sa očakávalo, že počet úmrtí dosiahne 20 miliónov. Hypertenzia je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov mnohých KVO s podstatným vplyvom na morbiditu a mortalitu. Do roku 2025 sa očakáva že hypertenziou bude trpieť až 1,56 miliardy dospelých na svete. Momentálne postihuje hypertenzia celosvetovo takmer jednu miliardu ľudí. Na Slovensku je v súčasnosti sledovaných pre hypertenzné ochorenie viac ako milión pacientov. Štúdie hovoria o tom, že až 50 percent všetkých hypertonikov nie je kontrolovaných, a teda výsledné číslo ľudí s hypertenziou na Slovensku by malo byť až dva milióny.

Aj jedna preventívna prehliadka môže pomôcť vášmu srdcu biť- a vám byť!

Hypertenzia alebo choroba vysokého krvného tlaku je celosvetovým problémom. Postihuje
40 až 50 percent dospelých osôb vo veku nad 18 rokov. Napriek tomu približne polovica ľudí s vysokým krvným tlakom nevie o tom, že má vysoký krvný tlak, pretože v začiatkoch ochorenia nepociťujú žiadne príznaky a ťažkosti. „Jediný spôsob, ako sa dozvedieť, či trpíte hypertenziou, je dať si správne odmerať svoj krvný tlak. Aby sme mali svoj vysoký krvný tlak pod kontrolou, musíme byť najskôr správne diagnostikovaní,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD., Kardiologická klinika LF UK a NÚSCH, a.s., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SHS SLS.

Hypertenzia celkovo postihuje dvoch až troch z piatich mužov alebo žien. Mužov postihuje o niečo častejšie. Ochorenie sa už stáva problémom aj pre mladších ľudí, dokonca sa vyskytuje u dospievajúcej mládeže. Mladí ľudia bežne príznaky vysokého krvného tlaku nepoznajú, zvýšenie krvného tlaku ignorujú a pripisujú to stresu a iným problémom. Ak si ho aj zmerajú a zistia vyššiu hodnotu, považujú ju za náhodu, reakciu na záťaž a stres, a neuvažujú o tom, že ide o ochorenie. „Každý piaty pacient, ktorý navštívi svojho praktického lekára a je mu zmeraný tlak, ho má vyšší, hoci o tom vôbec nevie. Týka sa to približne pol milióna dospelej populácie na Slovensku,“ pokračuje ďalej MUDr. Anna Vachulová.

Hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií. „Hraničnou hodnotou, aby sme hypertenziu začali liečiť, je tlak krvi nameraný v ambulancii lekára 140/90 mmHg a vyšší.
U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiaduce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg. Hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je možné ho však dobre a dlhodobo kontrolovať.“ dodáva MUDr. Anna Vachulová.

Ste v správnych číslach? Zamerané na tlak

Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mmHg. Hodnoty nad
140/90 mmHg namerané v pokoji, znamenajú vysoký krvný tlak. Zároveň sú to aj prahové hodnoty, kedy už je potrebné začať s liečbou hypertenzie. Pre väčšinu liečených pacientov je cieľový tlak krvi pod 130/80 mmHg. Ani u starších pacientov nad 65 rokov by nemal presiahnuť hodnoty 140/80 mmHg. Pri meraní tlaku je dôležité merať si aj srdcovú frekvenciu: optimálna je okolo 60 úderov za minútu. Za rizikovú sa u hypertonikov považuje srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu v pokoji, bez ohľadu na vek.

Merať treba nielen tlak, myslite i na cholesterol

Rovnako ako tlak, tak aj cholesterol by sme nemali podceňovať a pravidelne si ho dať u svojho lekára zmerať. „Hladina cholesterolu v krvi sa dá zistiť jednoducho – stačí preventívna prehliadka u všeobecného lekára, ktorý vám odoberie vzorku krvi
A pošle ju na rozbor. Tento úkon je plne hradený zdravotnými poisťovňami a mal by byť súčasťou pravidelnej preventívnej prehliadky.“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC., primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a. s. Bratislava, správkyňa Slovenskej nadácie srdca.

Diagnostikou sa cesta nekončí, pretože prípadný zvýšený cholesterol treba liečiť,
A to v prvom rade zmenou životosprávy a ak treba, tak aj to dlhodobým užívaním liekov. Keďže zvýšený cholesterol je neviditeľný a človek ho necíti, netreba sa nechať zmiasť pocitom, že je všetko v poriadku. Ak lekár predpíše pacientovi lieky, je nutné ich užívať podľa jeho inštrukcií. Nevyhnutnou súčasťou liečby je aj pohyb, optimalizácia telesnej hmotnosti a úprava jedálnička.

„Liečba zvýšeného cholesterolu sa považuje za jednu z veľmi dôležitých foriem prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Zjednodušene povedané, ak budete hladinu
LDL cholesterolu udržiavať na optimálnej úrovni, znížite tým riziko napríklad infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody. Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetovo prvé miesto spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 percent z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode.“ dodáva MUDr. Ivana Šoóšová.

Ste v správnych číslach? Zamerané na cholesterol

Hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy je vysoká hladina cholesterolu v krvi. Následkom významného zúženia ciev alebo ich upchatia môže byť infarkt alebo mozgová mŕtvica. Hoci bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, jeho nadmerné množstvo nám veľmi škodí. Cholesterol potrebuje každá bunka pre svoj normálny chod.
Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele, túto produkciu ovplyvňuje aj genetické nastavenie. . V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca päť percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme (jedna zo zložiek krvi).

Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi, medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napríklad cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5 mmol/l. ešte dôležitejšia je hladina tzv. zlého cholesterolu – LDL, ktorá by u zdravého človeka nemala byť vyššia ako 3 mmol/l.

A aké sú tie správne hodnoty?

Ideálne hodnoty cholesterolu z vyšetrenia krvi by mali byť:

Celkový cholesterol: pod 5,0 (nad 6,2 vysoké riziko); u detí: pod 4,4 (nad 5,5 vysoké riziko)

HDL cholesterol: u mužov nad 1,0 (pod 0,9 vysoké riziko); u žien nad 1,2

U detí: nad 1 (pod 0,9 vysoké riziko)

LDL cholesterol: pod 3,0 (nad 4,1 vysoké riziko); u detí: pod 2,6 (nad 3,1 vysoké riziko)

Prvá pomoc je dôležitá

„Každý človek nad 50 rokov má čiastočne nedokonalé krvné zásobenie srdca, aj keď ešte nemá žiadne príznaky. Ak ste rodinný príslušník takéhoto človeka, mali by ste mať absolvovaný základný kurz prvej pomoci, pretože dve tretiny náhlych zastavení srdca zomiera zbytočne a predčasne. Prvou pomocou sa dá zachrániť niekoľko tisíc ľudí na Slovensku za rok. Tých niekoľko tisíc sú manželia/manželky, otcovia/matky, starí rodičia, kamaráti v práci,“ hovorí MUDr. Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža.

Každý tretí poistenec sa liečil na vysoký TK

Len za prvých šesť mesiacov tohto roka Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje až 28 775 poistencov s diagnózou zlyhávanie srdca, čo je viac ako za celý rok 2018 a roky predtým. Na vysoký krvný tlak sa vlani liečil v priemere každý tretí človek.

„Boli sme pritom, keď sa na Slovensku, a vôbec v regióne strednej Európy, začala písať história umelého srdca. Ako prvá zdravotná poisťovňa sme schválili a uhradili unikátnu operáciu –  implantáciu  umelého srdca SynCardia Total Artificial Heart. Ide o jediné zariadenie svojho druhu s európskou a americkou certifikáciou, ktoré dokáže totálne nahradiť tento životne dôležitý orgán ľudského tela,“ uviedla podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková. Ako doplnila, vtedy 47-ročnému pacientovi operácia zachránila život a umožnila mu následne absolvovať transplantáciu srdca. Od roku 2017 schválila poisťovňa umelé srdce ďalším ôsmim poistencom. „Hodnota ľudského srdca sa nedá vyčísliť. V prípade umelého srdca to však neplatí. Len špeciálny zdravotnícky materiál, teda samotné umelé srdce stojí viac ako 120-tisíc eur, samozrejme, bez nákladov na hospitalizáciu, lieky a ďalšiu zdravotnú starostlivosť, ktorú takýto pacient potrebuje,“ dodáva Beata Havelková.

V minulom roku podstúpilo transplantáciu srdca 15 poistencov VšZP, pričom priemerné náklady na transplantáciu jedného pacienta predstavovali viac ako 83-tisíc eur.

Najčastejším z ochorení srdca a súčasne rizikovým faktorom pre jeho zlyhávanie je vysoký krvný tlak, na ktorý sa podľa štatistík  VšZP v minulom roku liečil približne každý tretí poistenec.

Keď vás 29. septembra zastavia policajti, aby zmerali vašu rýchlosť, dajte si dobrovoľníkmi zo Slovenského Červeného kríža zmerať tlak. Nezabúdajte tiež na hladinu svojho cholesterolu. Vaše srdce sa vám poďakuje.

Partnermi kampane „Ste v správnych číslach?“ sú AMGEN, SERVIER, OMRON, NOVARTIS a VŠEOBECNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA.

Informačný servis

Viac k témam: PR, Ste v správnych číslach?, Svetový deň srdca
Zdroj: Webnoviny.sk – Ste v správnych číslach? Na Svetový deň srdca sa policajti zamerajú na rýchlosť, tlak a cholesterol © SITA Všetky práva vyhradené.