Štvrtine Slovákov sa duševný stav za dva roky zhoršil, obavy priniesla aj vojna na Ukrajine
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času.
Filtrovať podľa kategórie
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času.
Projekt tiež pomohol zlepšiť hygienické návyky v marginalizovaných skupinách.
Povedal to v nedeľu hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin na medzinárodnej konferencii Dauha Forum.
Nezáujem o zavedené strany sa prejavuje v župných a komunálnych voľbách, v ktorých patria medzi najúspešnejších nezávislí kandidáti.
Hnutie Sme rodina je s kompromisnou verziou súdnej mapy z dielne Márie Kolíkovej (nom. SaS) spokojné a podporuje ju.
„Je to vecou ruského ľudu," konštatoval ešte šéf americkej diplomacie.
Pre miestne médium to povedal líder separatistov Leonid Pasečnik.
Parlament bude odvolávať ministra vnútra v stredu 30. marca na mimoriadnej schôdzi na návrh Smeru-SD.
Na ťažké zbrane, ktoré by mohli brániť slobodu v Európe, padá prach v skladoch, povedal ukrajinský líder v nočnom videopríhovore.
Koridory budú viesť z frontových línií v Luhanskej a Doneckej oblasti.
27.3.2022 (Webnoviny.sk) – Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len sedem percent uvádza zlepšenie duševného stavu. Najnovšie sa pod duševný stav Slovákov podpísala aj vojna na Ukrajine.
Počas jej prvého týždňa zažívalo depresívne pocity 30 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý spoločnosť Mnforce vykonala v spolupráci so spoločnosťou Seesame a Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV). Prieskum na vzorke tisíc respondentov prebiehal od 24. februára do 1. marca. V tlačovej správe o tom informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.
„V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, keď bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia,“ uvádza prieskum. Depresia mala súvis najmä s mierou obáv z vojny na Ukrajine a tiež z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali v 27,5 percentách depresívne pocity často a v 30 percentách vôbec. Podobné prežívanie je spájané aj s obavami z príchodu utečencov. Respondenti, ktorí sa veľmi obávajú príchodu utečencov, zažívali v prvom týždni vojny depresívne pocity väčšinu času až značnú časť času v 32 percentách prípadov.
„Ak ľudia prežívali strach alebo úzkosť, je to úplne normálne v situácii, ako je vojna na Ukrajine. Každý typ krízy vyvoláva v ľuďoch neistotu a tá môže spúšťať veľkú plejádu emócii od hnevu, beznádeje, bezmocnosti až po otupenosť, ktorá sa dostaví z dôvodu preťaženia organizmu,“ vysvetľuje Kamila Urbanová z SAV.
Prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ tiež ukázal, že hoci obavy z pandémie koronavírusu klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie koronavírusu, stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. „Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažívajú depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres,“ uvádza prieskum. Len približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Viac k témam: Depresia, Prieskum
Zdroj: Webnoviny.sk – Štvrtine Slovákov sa duševný stav za dva roky zhoršil, obavy priniesla aj vojna na Ukrajine © SITA Všetky práva vyhradené.