12.2.2025 (SITA.sk) – Vedenie mesta Košice víta debatu o nutnosti zmeny modelu s 22 mestskými časťami. Považuje ho za nákladný a neudržateľný. Zároveň ale zdôraznilo, že je potrebné počkať na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ale aj na výsledky analýzy, ktorú realizuje Technická univerzita v Košiciach (TUKE).

Žilinkov podnet na Ústavnom súde SR

Mesto od nej očakáva odporúčanie najvýhodnejšieho modelu. Podnet na ÚS SR pred niekoľkými dňami podal generálny prokurátor Maroš Žilinka, napadol niektoré ustanovenia zákona o meste Košice. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka mestských častí (MČ) mesta Košice.

„Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ uviedla vtedy hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová s tým, že všetci ostatní občania Slovenska majú toto právo zachované.

Analýza Technickej univerzity v Košiciach

Vedenie mesta podnet generálneho prokurátora oceňuje. „Vítam, že sa o téme zlučovania mestských častí vedie odborná diskusia. Z veľkej analýzy, ktorú bude realizovať TUKE vyjde odporúčanie, čo bude pre Košice a Košičanov najlepšie. Ja som za to, aby sme sa rozhodli na základe dát,” uviedol košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

Analýza má za cieľ preskúmať súčasný model i transparentnosť financovania v jednotlivých častiach mesta. Mesto chce k problematike širokú odbornú debatu, na ktorej budú participovať zástupcovia samosprávy v Košiciach.

„Kľúčovým bude transparentné informovanie širokej verejnosti, aby mali obyvatelia Košíc jasný prehľad o plánovaných zmenách a ich výhodách pre mesto,“ uvádza mesto Košice. Vedenie mesta by chcelo dosiahnuť efektívnejší model samosprávy, finančnú úsporu i zvýšenie transparentnosti.

Spor medzi starostami

Polaček podotkol, že on sám dlhodobo poukazuje na neudržateľnosť a nákladnosť súčasného modelu. „Vnímam ale veľmi citlivo spor medzi starostami menších mestských častí a niektorými starostami veľkých častí,“ uviedol.

Podnet generálnemu prokurátorovi podalo 14 MČ, konkrétne Barca, Džungľa, Kavečany, Košická Nová Ves, Krásna, Lorinčík, Luník 9, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca, Šebastovce, Ťahanovce-obec a Vyšné Opátske.

„Posledná úprava zákona o meste Košice vylúčila priamu účasť obyvateľov na výkone demokracie, a to zrušením možnosti hlasovať o dôležitých témach v miestnom referende. Otázka sa ani nenačrtla. Občania nie sú s tým spokojní. Vnímajú to ako nekorektné, aj preto sme sa obrátili na generálnu prokuratúru,“ ozrejmil pre agentúru SITA starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut. Spolu s kolegami teda podali podnet Žilinkovi, ktorý má v kompetencii podanie návrhu na ÚS SR na začatie konania.

Väčšia disproporcia v rozvoji a financovaní

Nigut na príklade MČ, kde je starostom poukázal, že celé stáročia fungovala samostatne, no za minulého režimu bola, podobne ako iné obce, ktoré sú v súčasnosti mestskými časťami, rozhodnutím straníckeho orgánu pričlenená k mestu, aby vznikla metropola.

„Bol im prisľúbený rozvoj, no prišiel úpadok, boli oklamaní a hrozil zánik obce pre výstavbu sídliska. Po novembri 1989, vznikom MČ nastala nová éra infraštrukturálneho rozvoja po rokoch stagnácie a investičných dlhov v samospráve bývalých obcí,“ uviedol Nigut. Je toho názoru, že prípadné zlúčenie malých MČ, najmä pôvodne vidieckych oblastí, so sídliskami, by vytvorilo ešte väčšiu disproporciu v rozvoji a financovaní ich území.

„Bývalé obce, naše malé MČ, by prišli o možnosť vlastnej správy, rozvoja a operability. Inak povedané, naši občania by boli iba štatistami. Platili by dane a o rozvoji by rozhodovali sídliská,“ myslí si.

Očakávajú priaznivý verdikt Ústavného súdu

Nigut verí, že tak, ako sa Žilinka stotožnil s ich podnetom, bude pre nich priaznivý aj verdikt ÚS SR. „Ctíme si Európsku chartu miestnej samosprávy, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo. Princíp subsidiarity a solidarity rôznymi zmenami a úpravami nebol zachovaný, ale obídený. Víziou je stále platný Zákon o obecnom zriadení. Ten, okrem iného, hovorí o obecnej spolupráci. Obecnej, teda samosprávnej. Spoluprácu obcí chápeme ako spoluprácu miestnych a obecných samospráv s právnou subjektivitou, riadiacimi sa zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. Samosprávy majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie,“ uzavrel s tým, že na zváženie je podľa neho i ochrana pojmu a definície obce, ktorá „by sa mohla určitou formou tiež dostať do Ústavy SR“.

Reakcia starostu Lörinca

Žilinkov podnet okomentoval aj starosta sídliska KVP a predseda Košického klubu v mestskom zastupiteľstve Ladislav Lörinc. Ako napísal, rešpektuje rozhodnutie generálneho prokurátora a verí, že ÚS SR rozhodne v čo najkratšom čase. Poznamenal, že diskusia o zlučovaní sa v metropole východu vedie desaťročia, no legislatíva podľa neho vôbec nevytvára procesné predpoklady.

„Aj táto udalosť je potvrdením, že celý proces spájania a zlučovania obcí na Slovensku je prakticky nefunkčný. Len na papieri, v praxi nerealizovateľný. Rovnako ukazuje na zlú legislatívnu prípravu schválenej novely zákona, ktorú predkladali košickí zástupcovia v parlamente,“ myslí si Lörinc. Samotný počet MČ podľa neho nie je hlavným problémom, potrebné je podľa neho vyriešiť najmä kompetencie, procesy a financovanie. Rovnako uviedol, že osobne je za zachovanie dvojstupňového modelu samosprávy.

„Za seba, aj za kolegov z Košického klubu môžem povedať, že budeme predkladať návrh na riešenie. Verím, že sa o tomto návrhu bude demokraticky diskutovať a hlasovať,“ uviedol a zdôraznil potrebu posunúť sa v danej otázke vpred.

„Zmeňme všetci naše zmýšľanie a nazeranie na túto problematiku. Nikomu neberieme identitu. Identita je Vaša a nikto Vám ju zobrať ani nevie. Nerušíme, nezlučujeme, ale vytvárame niečo nové, lepšie, fungujúce tak, ako vytvárali naši predkovia mnohokrát pred nami,“ dodal na záver.

Poslanec Šimko poukázal na byrokraciu a výdavky

Košický klub už v minulosti predkladal návrh na redukciu počtu MČ. Zámer optimalizovať počet MČ ale avizoval aj poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD). Poukázal na byrokraciu a výdavky, ktoré takéto nastavenie prináša, a navrhol model so šiestimi mestskými časťami, pričom štyri z nich by mali kopírovať súčasné okresy.

Poslanec tiež avizoval, že ak sa problematika mestských častí nebude riešiť na úrovni mesta, návrh je pripravený predložiť do národného parlamentu spolu s poslancom Andrejom Sitkárom (Smer-SD), ktorý je zároveň poslancom košického mestského zastupiteľstva.

Košice majú v súčasnosti 22 mestských častí. Mesto má podľa výsledkov posledného sčítania necelých 230-tisíc obyvateľov.

Viac k témam: Generálny prokurátor SR, mestské časti, podnet
Zdroj: SITA.sk – Vedenie Košíc víta debatu o nutnosti zmeny modelu s 22 mestskými časti, vníma ho za nákladný a neudržateľný © SITA Všetky práva vyhradené.