Filtrovať podľa kategórie
V súčasnosti vystavené artefakty v múzeu i celý archeologický výskum predstaví návštevníkom podujatie Sobota s kniežaťom.
Podľa obžaloby si Ladislav Bašternák a ďalší uplatnili vo februári 2011 na Daňovom úrade Bratislava II nárok na nadmerný odpočet DPH 3,4 milióna eur.
Podľa vyhlásenia ruskej armády sa cvičenie koná na základe rozkazu ruského vodcu Vladimira Putina.
Nechýbajú tiež ďalšie informácie, ako napríklad územné alokácie vyčlenené pre rady partnerstva a kooperačné rady UMR.
Konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.
Evakuovaný bol celý terminál bratislavského letiska.
Žena utrpela pri požiari popáleniny a bola prevezená do nemocnice.
Závery a odporúčania správy o právnom štáte od Európskej komisie sú podľa strany zavádzajúce a aktivistické.
Uviedol to šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko.
Izrael sa zatiaľ k jeho smrti nevyjadril.
31.7.2024 (SITA.sk) – Unikátna expozícia venovaná popradskému kniežaťu a jeho hrobke zo 4. storočia privítala za prvý rok od svojho otvorenia v Podtatranskom múzeu v Poprade viac ako desaťtisíc návštevníkov. Hoci ju objavili v roku 2005 pri výstavbe priemyselného parku, verejnosti ju mohli ukázať až vlani v máji.
Po vzácnom objave bolo podľa riaditeľky múzea Zuzany Homolovej z náleziska odvezených do nemeckých laboratórií dvanásť ton materiálu, určených na konzerváciu, záchranu a zachovanie organických častí hrobky. Ako ďalej vysvetlila pre agentúru SITA, časť z neho ešte čaká na ďalšie spracovanie.
V súčasnosti vystavené artefakty v múzeu i celý archeologický výskum predstaví návštevníkom podujatie Sobota s kniežaťom, ktoré pripravujú na 3. augusta ako sprievodné podujatie k expozícii „Knieža z Popradu a jeho hrobka“.
Moderná expozícia zaujala aj porotu odborného časopisu Pamiatky a múzeá, v súťaži „Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá“ ju nominovala medzi tri najlepšie expozície na Slovensku za rok 2023.
Expozíciu o niekdajšom veľmožovi v múzeu tvoria pôvodné originály i autentické repliky, ktoré vyrobili so zámerom čo najviac priblížiť život a remeselné zručnosti obyvateľov podtatranskej oblasti na konci 4. storočia. Slovenskí a nemeckí archeológovia sa podľa Homolovej zaslúžili o záchranu a zachovanie nálezu, ktorý bol následne skúmaný v laboratóriách.
„Skúmali milimeter po milimetri bloky in situ rôznych veľkostí. Niektoré sa nachádzajú ešte stále v mrazničke a čakajú na ďalšie spracovanie, na vyspelejšie technológie budúcnosti, ktoré by nám mohli povedať o kniežati a jeho hrobke ešte viac,“ vysvetlila Homolová.
Návštevníci v múzeu si v súčasnosti môžu pozrieť napríklad vonkajšiu a vnútornú komoru hrobky, nábytok, hraciu dosku, keramiku a kovové nálezy, ale aj odev a predmety z kože, či ďalšie využívané na hygienu.
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2024/07/hhomolova_hrobka-v-poprade.mp4
Expozícia s vystavenými nálezmi zaberá 460 metrov štvorcových a inštalovaná je v piatich miestnostiach.
„Každý návštevník je špecifický a každého zaujme v rámci expozície niečo iné. Niekoho prekvapí napríklad použitý materiál, iných upútajú nájdené artefakty, ktoré dokazujú prepojenosť na okolitý svet, či už je to jantárová perla alebo minca rímskeho cisára Valensa,“ priblížila riaditeľka múzea.
Hrobka bola istý čas po pohrebe vykradnutá súčasníkmi zomrelého, čím sa vlastne vykrádači pričinili o zakonzervovanie vzácnych nálezov.
„Odniesli si z nej síce najcennejšie predmety, no pomohli uchovaniu samotnej hrobky. Čo je zaujímavé, práve voda a podložie, v ktorom bola uložená hrobka, v kombinácii s ílovitou mazľavou a bahnitou pôdou drevo zakonzervovala na šestnásť storočí. Práve to je unikátne v rámci Európy,“ dodala Homolová.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Výstava Knieža z Popradu a jeho hrobka (fotografie)
Vedci na základe bádania zistili, že knieža sa narodilo na území dnešného Slovenska, pod Tatrami. Patrilo zrejme k barbarskému germánskemu kmeňu, ktorý koncom 4. storočia nášho letopočtu obýval severné a východné Slovensko. Určitý čas však pôsobilo v Stredomorí.
„Nález poukazuje na obchodné prepojenie obyvateľov nášho územia nielen Jantárovou cestou na sever, do Poľska, ale aj smerom na Rímsku ríšu“, pripomenula riaditeľka múzea v Poprade.
Podľa zástupcu riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Karola Pietu sa knieža dožilo približne dvadsať rokov a zomrelo zrejme na vírusové ochorenie hepatitídy typu B pravdepodobne okolo roku 380. Ako ďalej v minulosti povedal pre SITA, je možné, že bolo súčasťou cisárskeho rímskeho dvora či slúžilo v rímskej armáde ako popredný dôstojník.
Dopyt po kniežacej hrobke v Poprade je podľa riaditeľky múzea veľký, návštevníkov zaujímajú nielen vystavené exponáty, ale aj to, ako vyzeral samotný výskum. V múzeu sa z tohto dôvodu rozhodli pripraviť spomínanú Sobotu s kniežaťom a priblížiť výskum nielen dospelým, ale aj deťom.
„Budú sa môcť oboznámiť s prácou archeológa, ktorú im priblížime hravou formou. V pripravenej archeologickej sonde budú hľadať artefakty,“ opísala Homolová. Rodičia sa podľa jej slov dozvedia viac o doplňujúcom archeologickom výskume a pozrú si film o slovenských archeológoch.
„Návštevníkom priblížime detaily o bádateľskej práci odborníkov z rôznych oblastí, ktorí sa podieľali na interdisciplinárnom výskume, o spracovaní zbierkových predmetov. Dozvedia sa i to, prečo tak dlho trvalo, kým sme vyinštalovali niektoré zbierkové predmety,“ uviedla.
O výskume tiež v rámci prednášky porozpráva spomínaný vedúci archeologického výskumu hrobky Karol Pieta. Deti sa budú môcť oboznámiť s tradičnými remeslami štvrtého storočia, teda z čias života kniežaťa, ako je hrnčiarstvo, tokárstvo, drotárstvo, a vyskúšať si prácu takýchto remeselníkov.
Viac k témam: Archeologický ústav SAV v Nitre, Expozícia, kniežacia hrobka, Návštevníci, riaditeľka múzea
Zdroj: SITA.sk – Výskum kniežacej hrobky v Poprade odhalil veľa, časť nálezu ešte čaká na spracovanie a lepšie technológie (video+foto) © SITA Všetky práva vyhradené.