Filtrovať podľa kategórie
Zoran Milanović skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej" a tiež vyhlásil, že Krym už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.
Mnohé podniky nevedia, ako tento mesiac zaplatia extrémne účty za energie.
Úrady v Austrálii sa pokúšajú nájsť rádioaktívnu kapsulu, ktorá sa tento mesiac stratila.
Vláda Veľkej Británie schválila, že Ukrajine dodá 14 tankov Challenger 2, aby Kyjevu pomohla v boji proti ruským silám.
Hoci sa hasičom požiar podarilo uhasiť, na miesto sa neskôr museli vrátiť pre opakované rozhorenie.
Výbuch nastal v mešite po útoku samovražedného útočníka na severozápade Pakistanu.
Klus podľa materiálu spĺňa požiadavku nezávislej a osobitne kvalifikovanej osobnosti.
Predčasné voľby budú podľa Borisa Kollára s najväčšou pravdepodobnosťou 30. septembra.
Silnú podporu pre členstvo v EÚ má Ukrajina v Pobaltí či v Poľsku.
Pellegrini dodal, že politici za posledné dni a týždne neriešia záujmy slovenských občanov, ale svoje politické záujmy.
31.1.2023 (Webnoviny.sk) – Prezident Chorvátska, ktoré je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), v pondelok kritizoval západné krajiny za dodávky ťažkých tankov a iných zbraní Ukrajine v jej boji proti inváznym ruským silám. Tvrdil pritom, že tieto dodávky len predlžujú vojnu.
Zoran Milanović povedal novinárom v chorvátskom hlavnom meste Záhreb, že je „šialené“ myslieť si, že Rusko možno poraziť v konvenčnej vojne. „Som proti tomu, aby sa tam posielali smrtiace zbrane. Predlžuje to vojnu. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o rozdelení Ruska. To je šialené,“ skonštatoval.
Milanović vyhral prezidentské voľby v Chorvátsku v roku 2019 ako liberálny, ľavicovo orientovaný kandidát, v protiklade ku konzervatívnej vláde, ktorá je v krajine v súčasnosti pri moci. Medzičasom sa však obrátil k populistickému nacionalizmu a začal kritizovať prístup Západu k Balkánu a Rusku.
Vybudoval si reputáciu, že je prorusky orientovaný, čo opakovane odmietol, no v posledných mesiacoch otvorene oponoval proti prijatiu Fínska a Švédska do NATO i výcviku ukrajinských vojsk na chorvátskom území v rámci pomoci Európskej únie.
V pondelok zároveň chorvátsky prezident rozšíril svoj naratív, keď povedal, že Krym, ktorý Rusko ilegálne anektovalo v roku 2014, podľa neho už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.
Podľa Milanovića „od roku 2014 do roku 2022 sledujeme, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom začať túto vojnu“ a položil otázky, „čo je cieľom tejto vojny? Vojny proti jadrovej mocnosti, ktorá je vo vojne proti inej krajine? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?“. Zároveň tiež skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej“.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie)
I keď má prezident v Chorvátsku prevažne ceremoniálne postavenie, Milanović je formálne najvyšším veliteľom ozbrojených síl a jeho najnovšie protizápadné výpady podráždili vládu krajiny, ktorá plne podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej agresii.
Chorvátsky premiér Andrej Plenković v pondelok v reakcii na prezidentove vyjadrenia uviedol, že „priamo poškodzujú postavenie chorvátskej zahraničnej politiky“. „Zhrnutie tohto naratívu je: čím skôr si sadnime, nechajme Rusov vziať bohviekoľko tisíc kilometrov štvorcových Ukrajiny a zabudnime na rozširovanie NATO,“ dodal Plenković.
Viac k témam: Chorvátsky prezident, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: Webnoviny.sk – Chorvátsky prezident ostro skritizoval Západ za dodávky zbraní Ukrajine a pýta sa, čo je cieľom tejto vojny © SITA Všetky práva vyhradené.