7.6.2024 (SITA.sk) – Európsky parlament nemôže navrhovať nové právne predpisy. Môže však vyzvať Európsku komisiu, aby tak urobila.

Europarlament je spoluzákonodarca, to znamená, že má právomoc prijímať a meniť právne predpisy a rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ rovnocenne s Radou EÚ.

Spolurozhodovanie sa používa najviac

Prevažná väčšina právnych predpisov EÚ prechádza riadnym legislatívnym postupom, v niekoľkých oblastiach sa však s Európskym parlamentom len konzultuje.

Európsky parlament podľa svojich právomocí dohliada na prácu Komisie a iných orgánov EÚ a spolupracuje s národnými parlamentmi krajín EÚ, aby sa dozvedel ich názor.

Postup známy ako spolurozhodovanie sa používa najčastejšie a vďaka nemu má EP a Rada Európskej únie rovnakú váhu.

Tento postup sa napríklad vzťahuje na oblasti ako prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.

Niekedy sa súhlas vyžaduje

Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa používajú iné rozhodovacie postupy. V oblastiach ako zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa s Európskym parlamentom konzultuje.

V takýchto prípadoch môže parlament schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh alebo navrhnúť jeho zmeny. Rada však nie je právne povinná postupovať podľa stanoviska parlamentu, aj keď musí pred prijatím rozhodnutia naň čakať.

Sú prípady, keď sa vyžaduje súhlas europarlamentu. Ide napríklad o pristúpenie nových členských štátov, medzinárodné obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo skupinami krajín. Postup súhlasu sa používa aj pri konečnom rozhodnutí o vymenovaní Európskej komisie.

Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, europarlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh.

Europoslanci majú rôzne možnosti

Pri prijímaní takejto legislatívnej iniciatívy môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu.

Ak to Komisia odmieta, musí vysvetliť prečo. Pri prijímaní nového predpisu môžu poslanci EP a Rada poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov upravila predpis menšími doplneniami alebo zmenami.

Týmto spôsobom môžu právne predpisy zostať jednoduché a v prípade potreby sa môžu doplniť a aktualizovať bez nových rokovaní na legislatívnej úrovni.

V závislosti od druhu aktu prijatého Komisiou majú europoslanci rôzne možnosti, ak nesúhlasia s opatreniami navrhnutými Komisiou. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta.

Môžu žiadať zmenu alebo zrušenie

Pokiaľ ide o vykonávacie akty, poslanci EP môžu požiadať Komisiu, aby akt zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.

Na Slovensku pôjdu občania hlasovať v sobotu 8. júna. Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

Viac k témam: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk – Európsky parlament nenavrhuje právne predpisy. Aké má právomoci? © SITA Všetky práva vyhradené.