19.3.2024 (SITA.sk) – Pápež František navrhol rokovania o mieri uprostred vojny na Ukrajine, čo vyvolalo značné rozhorčenie a nesúhlas nielen v Kyjeve, ale aj vo viacerých európskych krajinách.

Kým mesiace predtým, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, si mnoho európskych lídrov odmietalo priznať možnú hrozbu vojny, teraz si netrúfajú hovoriť o mieri. Píše spravodajský portál Politico.

Zdesená reakcia

Vyjadrenie pápeža totiž prišlo v čase, kedy sa osud Ukrajiny zdá čoraz viac neistý. Minuloročná protiofenzíva nepriniesla rozhodujúci prielom a Rusko doteraz na bojisku získava cenné pozície. Ohrozená je aj budúcnosť západnej podpory, najmä zo strany USA.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Donald Trump bojujúci o miesto v Bielom dome či dochádzajúce zásoby munície v skladoch európskych krajín, môžu byť dôvodmi, pre ktoré pápež načrtol otázku: Nie je čas seriózne uvažovať o vyjednávaní s Vladimirom Putinom?

Vyslovenie takejto otázky vyvolalo zdesenú reakciu mnohých západných vysokopostavených úradníkov, ktorí v posledných týždňoch hovorili s portálom Politico na túto tému.

„Niektoré stredoeurópske krajiny sú veľmi emocionálne pri myšlienke na mierovú konferenciu,“ vysvetlil jeden z predstaviteľov EÚ. „Stále sa obávajú, že budú ďalší, keď ustúpime Putinovi.“

Papa Francesco: „L’Ucraina abbia il coraggio della bandiera bianca e di negoziare“ #ANSA https://t.co/vYvBBmhK4m pic.twitter.com/ajMR80D2HZ
— Agenzia ANSA (@Agenzia_Ansa) March 9, 2024

Ukrajina nechce o rokovaniach o mieri ani počuť, pokiaľ Putin zostáva pri moci. Vysokopostavený európsky predstaviteľ dodal, že Rusko nebude považovať žiadnu mierovú dohodu s Ukrajinou ako definitívnu.

„Putin zaútočil na Ukrajinu trikrát za 10 rokov. Nie je dôvod veriť, že len preto, že mu dáme Krym alebo Donbas alebo Cherson alebo čokoľvek iné, že sa vzdá svojho plánu na dobytie Kyjeva.”

Osud v rukách USA

Vojna si vyžiadala nielen životy tisícov ľudí, ale tiež zmenila bezpečnostné prostredie Európy. Švédsko aj Fínsko sa od vypuknutia ruskej invázie pridali k NATO a európske štáty začali vynakladať väčšie financie na svoju obranu a sú otvorenejšie spolupracovať medzi sebou.

Ukrajina a jej spojenci v Európe, si však uvedomujú, že ich šancu na porazenie Putina môže jednoducho zastaviť jediná vec: ukončená podpora Spojených štátov. Na rozdiel od Európy a Spojeného kráľovstva vo Washingtone téma mierových rokovaní nie je tabu.

Hoci americkí úradníci trvajú na tom, že sa nebudú zúčastňovať na žiadnych rozhovoroch bez účasti Ukrajiny, Trump, ktorý má úzku volebnú prednosť pred súčasným prezidentom Joeom Bidenom, vyhlásil, že by vojnu ukončil do 24 hodín. Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že hneď ako sa Trump dostane k moci, ukončí finančnú podporu Ukrajine.

Republikáni v Kongrese odmietli schváliť nový balík pomoci pre Kyjev a niektoré prieskumy naznačujú, že väčšina Trumpových podporovateľov je proti ďalšej pomoci Ukrajine.

Britská vláda odmieta akúkoľvek diskusiu o rokovaniach s Putinom, aj keby sa vrátil Trump do Washingtonu. Vedúci člen tímu britského premiéra Rishiho Sunaka tvrdí, že cieľom Veľkej Británie a Európy je v tomto roku zdvojnásobnenie podpory Ukrajiny a ukázať Trumpovi a jeho republikánskym stúpencov, že túto vojnu môže Ukrajina vyhrať.

Radšej bez záložného plánu

O možnostiach rokovania s Putinom nechcú veľmi počuť ani Nemci či Francúzi. Západoeurópski diplomati sa dokonca bránia vymýšľaniu záložného plánu, pre prípad, že nastane stiahnutie podpory zo strany Ameriky. Obávajú sa totiž, že by bola väčšia pravdepodobnosť, že sa tak stane.

Jeden z európskych diplomatom vyhlásil, že napriek rozpočtovým obmedzeniam „musíme zdvojnásobiť naše úsilie“. Zdôvodňuje to tým, že by to bol politický signál pre Putina a aj pre americký Kongres o ďalšej podpore Ukrajiny.

„Bez americkej podpory nebude Európa schopná poskytnúť Ukrajine finančnú ani vojenskú pomoc, ktorú potrebuje,“ povedal. „Snažím sa, aby sme nevytvorili dojem, že Európa to dokáže bez podpory Spojených štátov. Lebo nedokáže. Potrebujeme, aby republikáni prehodnotili svoj postoj a umožnili Ukrajine posunúť sa k víťazstvu.“

Mier ako spoločný cieľ

Portugalský premiér António Costa uviedol, že Európa si nemôže dovoliť ani najmenšiu slabosť vo svojej podpore Kyjeva.

„Mier je naším spoločným cieľom,“ povedal Costa v rozhovore pre Politico. „Ale len Ukrajina môže rozhodnúť, kedy by sa mala konať mierová konferencia.“ Zároveň dodal, že je povinnosťou Európskej únie, aby ukázala, že „stojí pevne za Ukrajinou a nemá najmenšie pochybnosti o záväzku voči nej.“

Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v marci 2024 (fotografie)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v posledných týždňoch zaujal tvrdší postoj proti Rusku a nabádal spojencov, aby neboli „zbabelci“. Nevylúčil ani poslanie francúzskych vojakov do boja. Chuť rokovať s Putinom tak nemajú ani Francúzi.

„Musíme získať prevahu, kým môžeme vstúpiť do rokovaní,“ povedal Benjamin Haddad z Macronovej strany Renaissance. „Nemyslím si, že by Putin nečinne sedel a rokoval úprimne. Momentálne je to pre neho dobrý sled udalostí, vyhráva na zemi, Trump je na ceste,“ ozrejmil Haddad.

Putin verejne tvrdí, že je otvorený viesť rokovania na ukončenie „tragédie“ vojny. Na stretnutí G20 v novembri navrhol prímerie a v januári v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom povedal, že je otvorený dialógu.

Podľa agentúry Reuters sa ruskí úradníci súkromne obrátili na vysokých predstaviteľov americkej administratívy, aby zorganizovali rokovania o prímerí, ale boli odmietnutí.

Pevne stanovené hranice

Kyjev sa snaží o získanie územia, ktoré ruské sily nezákonne anektovali a napadli od roku 2014, spolu s finančnou náhradou škôd zo strany Moskvy. Kremeľ zase nechce ani len uvažovať o vrátení štyroch ukrajinských oblastí, ktorých čiastočnú kontrolu prebral v roku 2022.

Naopak, Moskva požaduje, aby sa Ukrajina zbavila zbraní, ukončila svoje snahy o vstup do EÚ a NATO a znovu sa podriadila vplyvu Ruska. Niektoré hlasy európskych mocností preto tajne hovoria o potrebe rokovaní medzi obomi krajinami.

Jeden z európskych predstaviteľov uviedol, že zatiaľ čo „nápad“ mierových rokovaní je „nemožný“ pre krajiny, ktoré sa obávajú, že budú ďalším cieľom Putina, národy presadzujúce agresívnu vojnovú politiku môžu byť nakoniec sklamané.

„Musíme byť realistickí. V určitom bode budeme musieť začať hovoriť o mieri a možno dokonca aj o vzdaní sa časti územia,“ dodáva.

Viac k témam: Americký prezident, bývalý americký prezident, Francúzsky prezident, Maďarský premiér, rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Summit G20, Ukrajinská protiofenzíva, Vojenská pomoc Ukrajine, vojna na Ukrajine, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk – Nehovorte o mieri, reagujú európske mocnosti. Pápežove slová o vztýčení bielej vlajky Kyjeva otvorili citlivú tému © SITA Všetky práva vyhradené.